V prvej časti sme sa pozreli na niektoré neuspokojivé pokusy o riešenie tohto problému. Pozreli sme sa na dôvody, ktoré udáva samotná Biblia pre vyhnanie a zničenie Kanaáncov (detské obete). Tiež sme mohli vidieť, že Boh konal podobne prísne aj s Izraelom, keď nasledoval praktiky pohanov. Tiež sme zdôvodnili, prečo tieto príbehy nemôžu byť žiadnym základom pre ospravedlňovanie podobného konania.

V druhej časti sme sa zamerali viac na filozofické aspekty tohto problému. Od čoho vlastne odvodzujeme svoje morálne súdy a aké sú limity našich súdov.

Je Boh Starej zmluvy odlišný od Boha Novej zmluvy?

Nie je ojedinelé stretnúť sa s názorom, že Boh Starej zmluvy (Izraela) je odlišný od Boha Novej zmluvy (cirkvi). Boh stvoriteľ sa kladie do protikladu k Bohovi Otcovi, ktorého prináša Ježiš. Za týmto je snaha sa takto oddeliť od nepohodlných udalostí, ktoré popisuje Stará zmluva ako je to napríklad aj v prípade genocídy Kanaáncov.

Môžeme však oddeliť vieru v Ježiša a dobrého Boha Otca od starozmluvnej viery v Boha  Jahveho? Je niekoľko dôvodov, prečo nie je správne tak urobiť.

► Ježiš videl sám seba ako naplnenie starozmluvných proroctiev. Tých proroctiev, ktoré hlásali proroci na pokyn Jahveho (napr. Lk 24:44). Ježiš vidí sám seba ako kontinuálne naplnenie toho, o čom hovorí TANAK (Tanak je hebrejské označenie spisov, ktoré kresťania nazývajú Stará zmluva.).

Podľa Biblie je základná optika, ktorou sa Boh pozerá na človeka, jeho láska voči človeku, jeho záujem o dobro človeka.

► Keď Ježiš hovoril o Bohu, hovoril evidentne o Bohu Izraela, ktorým je Jahve. Nikde ani len nenaznačil, že by hlásal iného Boha ako toho, ktorý sa dal poznať Izraelu ako Jahve (por. J 20:17). Boh, v ktorého verili učeníci, teda Boh Izraela, je aj Bohom a Otcom Ježiša. Dokonca niekoľkokrát označil sám seba spôsobom, že to jeho poslucháči mohli chápať tak, že to je odkaz na Jahveho. Jahve sa predstavil Mojžišovi ako „ja som“ (2M 3:14). V Evanjeliu podľa Jána je zachytených 7 Ježišových „ja som“ výrokov. Ja som chlieb života  (J 6:35), ja som svetlo sveta (J 8:12), ja som dvere (J 10:7), ja som dobrý pastier (J 10:11), ja som vzkriesenie a život (J 11:25), ja som cesta, pravda a život (J 14:6) a ja som pravý vinič (J 15:1).

Pojednanie o koncepte trojjediného Boha presahuje možnosti tohto článku. Tu sa uspokojíme s konštatovaním, že evanjeliá zachytávajú výroky Ježiša, ktoré kresťania chápu ako jeho sebaidentifikáciu s Jahvem. Sem patrí aj ďalší „ja som“ výrok (por. J 8:58).

► Boh Novej zmluvy nie je len láska a milosť (J 3:16;  1J 4:8-10), ale je aj prísny a trestajúci nespravodlivosť (Mt 13:41-42; 2 Tes 1:8-9 alebo aj Žid 10:30-31). Božia výchova je prísna (Žid 12:6); sám Ježiš sa prejavoval aj prísne a s hnevom (Mt 21:12-13; Mt 23); nehovoriac o konečnom súde, pričom sám Ježiš príde ako konečný Sudca (napr. Mt 25:46;  Zj 11:18). Toto je len malý zlomok textov, ktoré takto hovoria o Bohu v Novej zmluve.

► Boh Starej zmluvy nie je len prísny a trestajúci, ale je aj plný milosti a lásky a ochotný odpúšťať ako napr. Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti… (2M 34:6).  Jahve je odpúšťajúci Boh (Iz 55:7); je hojný v milosti a ochotný odpúšťať (Ž 86:5). Klasický text na túto tému: Hospodinove¹ skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť (Žalosp 3:22n).

Z vyššie uvedených príkladov vidíme, že tvrdenie, že starozmluvný Boh je tvrdý a nemilosrdný a novozmluvný Boh je prívetivý a láskavý, je veľmi zjednodušujúce a nepravdivé, pretože deformuje obraz Boha, ako je komplexne predstavený v biblických textoch. Na základe toho ani nemôžeme oddeľovať Boha Izraela od Boha Ježiša.

Aký je postoj Jahveho k nežidom – pohanom?

Je známe, že Biblia predstavuje Izrael ako Bohom vyvolený národ. Toto spôsobilo a dodnes spôsobuje mnoho nedorozumení a zjednodušení. Znamená vyvolenie Izraela zavrhnutie ostatných? Má Izrael u Boha akúsi protekciu a ostatní si to odskáču?

Už v prvej časti sme poukázali na to, že Boh trestal opakovane aj Izrael. Poroba, otroctvo boli opakovane Božím súdom nad Izraelom. Čiže Izrael si zažil v inej dobe podobné veci ako tí, ktorí zomierali pod mečom Izraelcov.

Ktoré sú tie texty, kde sa starozmluvný Boh prejavuje ako milujúci aj nežidov?

► Izrael má milovať cudzincov, ktorí žijú medzi nimi (3M 18:33n). Dokonca tu je výslovne napísané, že Izraelci majú milovať cudzincov ako samých seba! Teda nielen blížneho (suseda), ale aj cudzinca!

► Boh pripomína Izraelu, že žil ako cudzinec a otrok v Egypte. Preto Izrael sa má správať k cudzincom žijúcim medzi nimi s láskou (podobne aj tu: 5M 10:19, pozri aj v. 17, kde sa píše, že … Boh… miluje cudzinca a dáva mu chlieb i odev. Preto milujte cudzinca, veď aj vy ste boli cudzincami v Egypte.)

► Výnimočnou knihou je v tomto smere prorok Jonáš, kde je opísané ako sa Boh zmilúva nad asýrskym Ninive. Je to prejav Božej milosti, lebo Asýrčania boli krutý a pohanský národ. (por. knihu Márnotratný prorok od T. Kellera, vyd. EVS). Asýrčania boli známi svojim brutálnym zaobchádzaním s nepriateľmi, vrátane masových deportácií, zotročovania, masového zabíjania a brutálnych popráv vojnových zajatcov (napr. nabodávanie na koly, sťahovanie z kože…). Pomocou tejto taktiky ovládali obyvateľstvo a udržiavali si moc nad dobytými územiami. Táto kniha konfrontuje židovský šovinizmus. Prorok nechce ísť kázať do Ninive, pretože tuší, že Boh by sa mohol zmilovať nad ich nepriateľmi. A keď sa Boh naozaj zmiluje, je z toho nešťastný a prorok sa dostáva opakovane do konfliktu s Bohom. Aj keď liberálni teológovia považujú Jonášov príbeh za nehistorický, nič to nemení na tom, že jedna z biblických kníh jednoznačne ukazuje, že Bohu nie je ľahostajný osud nežidov.

Aký je vlastne Boh?

Boh nechce, aby hriešnik zahynul 

Boh má cieľ zachrániť, koho sa len dá. Boh sa neraduje zo smrti človeka. Boh sa nevyžíva v krutosti. Toto je tiež spoločné svedectvo Starej i Novej zmluvy.

► Či azda môžem mať záľubu v smrti bezbožného,“ znie výrok Pána, Hospodina, „a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Ez 18:23

► „Veď nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť,“ znie výrok Pána, Hospodina. „Obráťte sa a žite!“ Ez 18:32

► Povedz im: ‚Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Ez 33:11

► … ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu… 1Tim 2:4

► Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. 2Pt 3:9

Podľa Biblie je základná optika, ktorou sa Boh pozerá na človeka, jeho láska voči človeku, jeho záujem o dobro človeka. Keďže je však Boh aj spravodlivý a nenávidiaci zlo, tak toho dôsledkom je aj trest a súd. Otázkou je, či dokážeme tomto uveriť.

Ak máme s Bohom, cirkvou či vierou nejakú zlú skúsenosť, možno sme frustrovaní či jednoducho naštvaní na Boha, je ťažké veriť v Božiu dobrotu.

Ak nám prekáža myšlienka trestu či súdu, je potrebné si položiť otázku, či by Boh vôbec bol dobrým Bohom, ak by netrestal zlo? V skutočnosti taký Boh by bol buď slabochom alebo príliš ľahostajný či nespravodlivý.

Boha spoznávame vďaka Ježišovi

Ak chceme vedieť, aký je Boh kresťanov, Boh Biblie, treba v prvom rade pozrieť na Ježiša a jeho charakter. Sám Ježiš podporuje naplno takéto chápanie. Povedal: Kto mňa videl, videl Otca… (J 14:9) alebo Ja a Otec jedno sme…  J 10:30).

Rovnaké chápanie vyjadrovali aj prví kresťania:  Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. (J 1:18) alebo:  Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet. (Žid 1:1-2 )

Už sme sa toho dotkli – Boh nechce, aby hriešnik zahynul. Boh chce, aby žil. Boh praje človeku dobre, aj keď sa mu deje zle. Prečo to potom Boh dopustí, či dokonca spôsobí? Na tú otázku nemáme celkom vyčerpávajúcu odpoveď. Naozaj môže mať dôvody, ktorým my nerozumieme. Ale aj tak môžem veriť v dobrého Boha.

Nie, nie je to slepá viera. Nie je to slepý skok do tmy² v zmysle existencialistov. Nie je to viera napriek faktom. Je to viera, ktorá sa opiera o fakty, najmä o jeden najdôležitejší fakt – a tým je Ježiš Kristus.

V Ježišovi Kristovi sa stretávame s trpiacim Bohom. S Bohom, ktorý sa stal zraniteľným a smrteľným. S Bohom, ktorý trpí. Všetci tí, čo sú naštvaní na Boha, sa môžu pozrieť na Ježiša, pretože On už schytal namiesto nás to, čo sme mali schytať my.

Keď máme pocit, že život voči nám nie je férový, uvedomme si, že ani to, čo sa stalo Ježišovi nebolo fér. Samotný Pilát o ňom povedal, že nevidí dôvod na jeho odsúdenie (por. J 18:38)

Vďaka Bohu, že to, čo sa stalo Ježišovi, nebolo fér. Ak by bol Boh férový, tak by musel odsúdiť nás. Ako naplniť spravodlivosť a milosť v jednom kroku? Tak, že niekto zoberie vinu na seba namiesto previnilca. Presne to urobil Ježiš. (2K 5:21) alebo ako to zrozumiteľnejšie vyjadruje parafráza: Lebo na toho, ktorý sa nikdy nedopustil ničoho zlého, vložil všetok náš hriech a jeho spravodlivosť preniesol na nás.

Ježiš Kristus je dôvodom, prečo môže kresťan veriť v dobrého Boha aj napriek tomu, že nemá odpovede na všetky otázky.

________________________________

¹ Hospodin je pomenovanie Boha, ktoré používajú protestanti v Čechách a na Slovensku (pod vplyvom Kralickej Biblie) všade tam, kde je v hebrejskom texte JHVH. V katolíckych prekladoch sa na týchto miestach používa pojem Pán. V anglických prekladoch JHVH reprezentuje LORD (všetky písmená veľké) na rozdiel od Lord (Adonai).

² K tejto téme pozri aj náš článok Je viera skokom do tmy?

Je Boh Biblie krutý? I. časť

Je Boh Biblie krutý? II. časť

Ilustračné foto: Markus Baumeler, Pixabay