Vyberte stranu

Problematika zla

20. mája 2021

Jedna z najčastejšie kladených otázok sa týka problematiky zla. Aktuálne možno aj v súvislosti s pandémiou COVID-19. Ako môže Boh stvoriť svet, v ktorom sa stávajú také veci ako COVID-19? Ale téma zla určite nie je nová. Po prvýkrát bola formulovaná Epikurom 300 rokov pred Kristom a útočí na Božiu dobrotu nasledujúcou tézou: „Ak je Boh dobrý, chce zabrániť zlu. Ak je všemohúci, dokáže zabrániť zlu. Zlo existuje, z čoho vyplýva záver, že nemôže existovať milujúci a všemohúci Boh.“

V prvom rade sa tu jedná o teoretický prístup k nejakému existenčnému problému, lebo ak niekto, na kom mi záleží, trpí, nepotrebuje vysvetlenie, potrebuje útechu a opateru. Ale ja aj tak v ich mene často kladiem túto otázku. Veľa kresťanov sa vyhýba odpovedi. Hovoria: „Neviem. Nie všetkému rozumiem. Ty máš jednoducho Bohu dôverovať a podobne…“

Samozrejme, Bohu máme dôverovať, ale na takéto otázky existujú aj dobré odpovede. Aj na problematiku zla. Ja tvrdím, že kresťanstvo ponúka tie najlepšie odpovede na problematiku zla, ale hlavne ponúka riešenie.

Kresťania nie sú jediní, ktorí si túto otázku potrebujú zodpovedať. Všetky svetonázory a životné filozofie sa k tejto otázke potrebujú nejako vyjadriť a priniesť nádej. Pozrime sa teda bližšie na tri najbežnejšie svetonázory či životné filozofie.

Prvý je ateizmus.

Ak odstránime Boha, ocitneme sa tu so svetonázorom, kde všetko je náhoda. Čo je potom zlo? Nakoniec dostaneme niečo, čomu sa musíme naučiť čeliť, a potom už nemá zmysel tvrdiť, že niečo nie je fér. Ak niekto zomrie, je to o prirodzenom prežití tých najschopnejších. Bolesť, ktorú človek v takej situácii pociťuje, je len chemickou reakciou. Tu sa nedá povedať, že niečo je nenormálne. Je to len život.

Keď sa pýtame: „Ako môžem veriť v milujúceho Boha, keď vo svete existuje toľko zla?“, musíme si uvedomiť nasledovné: Kedykoľvek povieme, že niečo je zlé, rovnako musíme následne povedať, že niečo je dobré. A ak existuje niečo zlé aj niečo dobré, kto ich od seba odlíši? Musí tu existovať nejaký zákon, ktorý odlišuje dobro od zla a tu sa nemôžeme spoľahnúť len na svoje pocity: „Mám pocit, že toto je zlé…“ a podobne, pretože každý človek to cíti ináč.

Dobro od zla nemôžeme odlíšiť ani na základe názorovej väčšiny tým, že dáme hlasovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Predstavte si také hlasovanie v nacistickom Nemecku v 30-tych rokoch. Bolo by správne vyvraždiť Židov, lebo väčšina hlasovala, že je to v poriadku? Nie. Tu musí existovať morálna norma. Morálny normatív. Ak je to tak, ten morálny normatív musí mať niekde svoj pôvod. Musí existovať zákonodarca. Musí existovať Boh. Morálny argument je naozaj tým najlepším argumentom pre obhajobu existencie Boha.

Po druhé, východné náboženstvá.

V Budhizme je boh vo všetkom a všetko je v jednote. Tu nemôžeme hovoriť o dobre a zle. Problém nastane vždy, keď tu niečo označíme za zlé, lebo všetko dobré v našom živote je rovnako aj zlé, pretože nám to bráni v dosiahnutí nirvány. Nemáte sa snažiť svet zmeniť, ale oslobodiť sa od neho.

Hinduizmus vyučuje, že nespravodlivosť, ktorú zažívame, je spôsobená našou vlastnou vinou, kvôli karme. Hinduisti útočia na kresťanov, pretože pomáhajú v Indii nižším kastám. Hrozné čo len pomyslieť, že ľudia umierajú na covid a údajne si za to môžu sami.

Boh postavil lásku nad svoju vlastnú všemohúcnosť. Láska potrebuje slobodu, inak by to nebola láska. Som rád, že nám Boh daroval alternatívu k sebe samému.

Po tretie, islam.

Neexistuje tu radikálny historický odklon od božej vôle, od toho, čo Alah na počiatku stvoril a tým, čo existuje dnes. Tým pádom je zodpovednosť v rukách Alaha. Kresťanstvo hovorí o tom, že došlo k pádu človeka. Božie dielo bolo porušené. Nebola v tom božia vôľa. Ale Alah je príčinou všetkých vecí. Všetko, čo sa stane, je predurčené. Skutok nie je ani dobrý, ani zlý. Je tým, čo o ňom povie Alah. To, čo my definujeme ako zlo, v islame súvisí s Alahom. Z toho dôvodu, musí byť aj COVID-19 božou vôľou.

A nakoniec kresťanstvo.

V kresťanstve je Boh len dobrý a nikdy nie zlý. Na celom tomto svete nenájdete zlo ako súčasť Božej vôle. Nie všetko je jeho vôľa. Morálna norma má svoje korene v samotnom Bohu, norma existuje a preto môžeme vedieť, čo je zlo. Preto je možné o ňom aj hovoriť.

Avšak tu došlo k vzbure. Ako sa to mohlo stať? Nie je Boh všemocný? Biblia hovorí, že Boh dokáže stvoriť všetko. To však neznamená, že stvorí štvorramenný trojuholník. To si samo o sebe odporuje a nedáva to zmysel presne rovnako, ako situácia, keď Boh dal človeku slobodnú vôľu a dovolil mu ju zneužiť. Nie je možné stvoriť človeka so slobodnou vôľou a nenechať ho rozhodovať sa slobodne. Takže zlo tu muselo existovať ako alternatíva.

Prečo Boh stvoril človeka so slobodnou vôľou? Z lásky. Boh postavil lásku nad svoju vlastnú všemohúcnosť. Láska potrebuje slobodu, inak by to nebola láska. Som rád, že nám Boh daroval alternatívu k sebe samému. Že opustil určitú oblasť, aby tu nejaká alternatíva vôbec existovala a tam, kde nie je prítomný Boh, nemôže existovať ani láska.

Satan je takisto súčasťou tohoto sveta a nie všetko, čo sa deje, je Božia vôľa. Preto sa dejú zlé veci a Boh sám plače spolu s nami. Ježiš Kristus je víťaz nad dočasnou mocou smrti, nad satanom. Boh chce, aby bol človek zachránený, smrť nie je koniec, Boh túto záchrannú akciu už zahájil. Nemôže nikoho nútiť nasilu, aby v neho veril, ale ktokoľvek verí v neho, nezahynie a bude mať večný život.

V epikurovskej formulácii problematiky zla je jeden sporný bod. Jedna alternatíva chýba. Nefiguruje tam možnosť, že zlo bude v budúcnosti porazené. Vo filozófii sa tento klam nazýva „princíp vylúčenia tretieho“. Pre lepšie pochopenie, je to ako keby mi niekto položil otázku, na ktorú smiem odpovedať len „áno“, alebo „nie“. Napríklad: „Rune, už si prestal biť svoju manželku?“ Ak odpoviem „áno“, bude to znamenať, že som ju doteraz bil, ale viac to už nerobím. Ak poviem „nie“, znamená to, že ju ešte stále bijem. Chýba tu možnosť, že som ju nikdy v živote nebil. Tretia možnosť je vylúčená.

Ak táto epikurejská formulácia znamená, že zlo stále existuje a nikdy nebude porazené, potom nemôže existovať ani dobrý alebo všemocný Boh. Ale ako môžeme vedieť, že zlo nebude nikdy porazené?

Biblia je vlastne plná zasľúbení, ktoré nám hovoria o tom, že jedného dňa Boh zlo porazí. Volá sa to „súdny deň“. Súd je ústrednou témou v Biblii. Boh jedného dňa porazí zlo. Ale prečo čaká tak dlho?

Keby Boh zlo odňal práve teraz, kde by sme boli my? Nemôže ho odložiť na jednu či druhú stranu, pretože v mojom srdci je aj dobro, aj zlo. Ak Boh odoberie zlo, prestanem existovať. Zlo ja našou súčasťou.

Je naozaj spravodlivé, že ma bude súdiť. Som rád, že ma bude súdiť, pretože ja som zranil ostatných a vo svojej mysli si nesiem zlo. Ak by ma Boh nechal prejsť do nebies, pretože som bol vačšinou dobrý, ani tak by nebol ničím viac, než len takmer dobrý, pretože Boh nenávidí zlo. On nenávidí to, čo robí zlo s ľuďmi, ktorých miluje. Preto je dobré, že trestá zlo. Je to spravodlivé.

V 2. liste Petrovom, kapitola 3, verš 9 sa píše: „Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie..

Toto je dôvod, prečo to neurobí hneď teraz. Boh chce, aby k nemu každý prišiel. Preto so zničením zla ešte vyčkáva a jedného dňa už nebude zlo. V Zjavení Jána, kapitola 21, verš 4 je napíané: „…Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.

Keď ľudia hovoria, že Boh je za zlo zodpovedný, neútočia na kresťanského Boha ale na Alaha. Nie všetko, čo sa stane, je Božia vôľa. Ale jedného dňa sa Božia vôľa naplní. Boh je stále dobrý. A stále platí, že Boh je dobrý.

___________________________________________________________________________________________

Prednáška zaznela počas konferencie EVS 2021 Dobrý Boh

Priamy odkaz na prednášku nižšie.

 

Rune Tobiassen

Pracuje ako farár v Slobodnej evanjelickej cirkvi v Nórsku. Vyučuje apologetiku ako odborný asistent v odbore komunikácia a svetonázor na Mediehøgskolen Gimlekollen. Vo svojej diplomovej práci sa zaoberal sekulárnym humanizmom. Robil aj podcast Farár a psychológ, kde spolu so Sondre Liverødom, ktorý nie je kresťanom, rozprávali o viere. Má 40 rokov, je ženatý a má tri deti.