Vyberte stranu

Je Boh dobrý?

Úvahy o viere v čase pandémie

10. júna 2021

S Runem Tobiassenom sme sa rozprávali pri príležitosti konferencie EVS 2021, na ktorej bol jedným z rečníkov. Je Boh dobrý, keď je na svete toľko zla a utrpenia? Ako sa na to pozerajú svetové náboženstvá? Má kresťanstvo dobrú odpoveď?

krajina pri jazere-archiv MK
Martin Kováč

Rune Tobiassen

Rune Tobiassen je farárom v Slobodnej evanjelickej cirkvi na juhu Nórska. Má na starosti aj spoločné stretnutia kresťanských spoločenstiev v Kristiansande, kde sa počas jedného týždňa stretáva na spoločných stretnutiach 46 farností a cirkevných zborov. Vyučuje apologetiku ako odborný asistent v odbore komunikácia a svetonázor na Mediehøgskolen Gimlekollen. Vo svojej diplomovej práci sa zaoberal sekulárnym humanizmom. S nadšením obhajuje kresťanské myšlienky a pomáha reagovať na námietky voči kresťanskej viere. S ľahkosťou rozpráva o ťažkých témach. Robil aj podcast Farár a psychológ, kde spolu so Sondre Liverødom, ktorý nie je kresťanom, rozprávali o viere. Má 40 rokov, je ženatý a má tri deti.

 

Si apologét, čo si máme pod týmto pojmom predstaviť?

Mám rád výzvy pre svoju vieru a spätne rád dávam výzvy človeku, ktorý dal výzvu mne. Mal som veľa diskusných stretnutí na školách, univerzitách a rôznych kostoloch. Rád dávam úprimné odpovede na úprimné otázky. Rád pomáham ľuďom prekonávať pochybnosti a pomáham im vidieť, že je prijateľnejšie veriť v Krista ako v iné alternatívy, vrátane neteistických svetonázorov.

Aké sú najčastejšie otázky, ktoré sa ľudia pýtajú?

Najbežnejšia otázka súvisí s problémom zla alebo bolesti. Ďalšie otázky môžu byť: „Aký je zmysel života“, „Prečo kresťanstvo a nie iné náboženstvá?“ a ďalšie a ďalšie otázky týkajúce sa morálnych otázok.

Prečo si myslíš, že kresťanstvo je pre nás stále aktuálne?

Najlepšie odpovede na veľké životné otázky dáva práve kresťanstvo. A navyše dáva nádej a útechu. Je relevantné pre náš každodenný život a je pravdivé. Je to konzistentný a koherentný svetonázor a podáva najlepšie vysvetlenie. A miliardy ľudí sa stretlo s Ježišom. Skúste sa vydať na prechádzku s Ježišom a nikdy nezostanete taký istý.

Bol si pozvaný ako jeden z rečníkov na konferenciu EVS, ktorá sa konala začiatkom mája. Toto je druhýkrát, kedy si kvôli pandémii COVID-19 nemohol osobne prísť, ale poslal si nám videoposolstvo. Môžeš sa s nami podeliť o nejaké myšlienky z tohto posolstva?

Dúfam, že jedného dňa môžem navštíviť túto vzrušujúcu konferenciu, pretože si naozaj myslím, že je pre Slovensko a každého účastníka dôležitá.

Jedna z najčastejšie kladených otázok sa týka problematiky zla. Aktuálne možno aj v súvislosti s pandémiou. Ako môže Boh stvoriť svet, v ktorom sa stávajú také veci ako COVID-19? Ale téma zla určite nie je nová. Po prvýkrát bola formulovaná Epikurom 300 rokov pred Kristom, ktorý útočí na Božiu dobrotu nasledujúcou tézou: „Ak je Boh dobrý, chce zabrániť zlu. Ak je všemohúci, dokáže zabrániť zlu. Zlo existuje, z čoho vyplýva záver, že nemôže existovať milujúci a všemohúci Boh.“

Ja tvrdím, že kresťanstvo ponúka tie najlepšie odpovede na problematiku zla, ale hlavne ponúka, riešenie.

A aké je to riešenie?

Som veľmi rád, že na tomto svete existuje možnosť stať sa ateistom.

Biblia hovorí, že Boh dokáže stvoriť všetko. To však neznamená, že stvorí štvorramenný trojuholník. To si samo o sebe odporuje a nedáva to zmysel presne rovnako, ako situácia, keď Boh dal človeku slobodnú vôľu a dovolil mu ju zneužiť. Nie je možné stvoriť človeka so slobodnou vôľou a nenechať ho rozhodovať sa slobodne. Takže zlo tu muselo existovať ako alternatíva.

V epikurovskej formulácii problematiky zla je jeden sporný bod. Jedna alternatíva tu chýba. Nefiguruje tam možnosť, že zlo bude v budúcnosti porazené. Vo filozófii sa tento klam nazýva „princíp vylúčenia tretieho“. Pre lepšie pochopenie, je to ako keby sa ma niekto opýtal otázku, na ktorú smiem odpovedať len „áno“, alebo „nie“ ako napríklad: „Rune, už si prestal biť svoju manželku?“ Ak odpoviem „áno“, bude to znamenať, že som ju doteraz bil, ale viac to už nerobím; ale ak poviem „nie“, znamená to, že ju ešte stále bijem. Chýba tu možnosť, že som ju nikdy v živote nezbil. Tretia možnosť je vylúčená.

Ak táto epikurovská formulácia znamená, že zlo stále existuje a nikdy nebude porazené, potom nemôže existovať ani dobrý alebo všemocný Boh. Ale ako môžeme vedieť, že zlo nebude nikdy porazené? Biblia však jednoznačne hovorí, že Boh jedného dňa porazí zlo a všetky veci budú napravené.

Aký je rozdiel medzi teologickou či filozofickou odpoveďou a pastoračnou odpoveďou na tieto výzvy?

Ak sa ľudia pýtajú, ako môže existovať milujúci a všemohúci Boh, keď na svete existuje utrpenie, opýtam sa ich na dôvod, prečo kladú túto otázku. Ak trpia oni alebo niekto z ich blízkych, nepotrebujú vysvetlenie. Potrebujú silné objatie a niekoho, kto má čas ich vypočuť a potešiť. Treba sa vždy pozrieť, aká je otázka za otázkou, ktorú konkrétny človek kladie. Ušetrí to veľa času a úsilia. Namiesto toho, aby som začínal so svojou agendou, je potrebné odraziť sa od toho, kde sa nachádza človek, ktorý sa pýta.

Zažil si situáciu, ktorá spochybnila tvoju dôveru v Božiu dobrotu?

Vlastne odpoviem „Áno, samozrejme!“, pretože neverím v evanjelium o prosperite. Verím v dobrého Boha, ale neverím, že čokoľvek, čo sa stane na tejto zemi, je Božia vôľa. Takže keď je tento svet presiaknutý zlom a satan je vládcom tohto sveta, nečudujem sa, že sa mi dejú zlé veci. Ale krásne je, že náš Boh smúti spolu s nami a kráča s nami bok po boku.

Ako by si reagoval na námietku človeka, ktorý neverí v skutočnú realitu dobra a zla?

V dnešnej dobe je ľahšie uveriť v realitu zla ako v realitu dobra. Tvrdím, že ľudia veria v dobro a zlo, ale mnohí si myslia, že medzi nimi dokážu rozlišovať na základe svojich pocitov alebo podľa väčšiny. Ako kresťan som presvedčený, že existuje univerzálny zákon, ktorý je objektívny. Niektoré veci sú morálne zlé, aj keď to celá spoločnosť akceptuje. To, čo Hitler urobil, bolo zlo, aj keď to väčšina v krajine akceptovala.

Nová zmluva predstavuje Boha, ktorý je dobrý, súcitný a zhovievavý. Je rozdiel medzi Bohom Starej zmluvy a Bohom Novej zmluvy?

Pre pochopenie Boha v Starej zmluve je dôležité zhodnúť sa na tom, že je morálne dobré trestať zlo. Keď sa ľudia postavili proti Bohu, zhrešili alebo konali zle, je to v poriadku, že Boh to trestá. Niekedy použil Izraelitov na potrestanie iných ľudí a niekedy použil iných ľudí na potrestanie Izraelitov. Rozsudok sa stal hneď. Teraz to bude budúca udalosť, že Boh potrestá zlo. Keď požiadame Boha, aby niečo urobil so zlom na tomto svete, urobí to v deň súdu. Považujem tiež za logické, že keď ľudia v Starej zmluve alebo aj v dnešnej dobe nechcú byť s Bohom, je v poriadku, že im Boh dáva to, čo chcú – večnosť bez Boha.

Prečo je vesmír a svet krutý a nespravodlivý, ak ho vytvoril dobrý Boh?

Boh nás stvoril zo slobodnej vôle, a preto nám musí dať možnosť zvoliť si opak. Som veľmi rád, že na tomto svete existuje možnosť stať sa ateistom. Boh dovolil hadovi prísť do raja Eden, dovolil satanovi zaútočiť na Jóba, dovolil svojmu protivníkovi, aby bol vládcom tohto sveta, aby mohla existovať alternatíva pre Neho samého. Slobodná vôľa mala preto pre tento svet následky. Nebol by to však milujúci Boh, keby nebolo slobodnej vôle, pretože láska si vyžaduje slobodu. Boh postavil našu slobodnú vôľu nad svoju všemohúcnosť práve kvôli svojej láske.

Je kresťan v inej pozícii ako ľudia, ktorí sa snažia byť dobrí a žiť podľa morálneho zákona, ale bez Boha?

Áno, vo veľmi odlišnej pozícii, pretože kresťanstvo nie je o konaní dobrých skutkov. Ide o odpustenie. Ak to myslíme vážne s tým, že chceme, aby Boh zničil všetko zlé, musíme si uvedomiť, že ty a ja tiež budeme zničení. V našom srdci je dobré aj zlé. Takže ak Boh odstráni zlo, musím zomrieť. Ale pretože Boh miloval svet, dal seba samého, svojho jednorodeného Syna, aby vzal trest namiesto nás. Toto riešenie potrebujeme prijať ako dar. Je to odpustenie dané zadarmo. Byť kresťanom teda nie je o tom, že robíme v živote dobre a nikdy nehrešíme. Byť kresťanom znamená byť hriešnikom, ktorému je odpustené. Keď som spasený milosťou, chcem žiť dobrý život a ctiť si Boha, pretože to je to najlepšie pre mňa. Ako kresťan nerobím dobré skutky, aby som sa zachránil, ale preto, že som zachránený.

Ako by si reagoval na tvrdenie: To, čo robím, nie je zlé, ak nikomu neublížim? Čo je a má byť norma, vektor morálneho správania?

Boh nenávidí všetky veci, ktoré ničia ľudské bytosti, ktoré miluje. Rozmýšľal si nad možnosťou, že si ublížiš? To, čo vyzerá na prvý pohľad nevinne, môže narušiť dobrý život. V liste Jakuba sa píše, že ak vieš, čo dobré môžeš urobiť, ale nerobíš to, je to hriech. Hriechom nie je len robiť zlé veci. Hriech znamená, že mi chýba zmysel života, že idem mimo Božej cesty. Boh nás stvoril a mal by vedieť, čo je pre nás najlepšie. Boh nám dal usmernenia pre ten najlepší život. Preto by mala byť Biblia, Božie slovo, normou. Ako kresťania by sme mali v tomto svete šíriť Božiu dobrotu, odpustenie a spravodlivosť.

Priamy odkaz na prednášku Runeho Tobiassena na konferencii Dobrý Boh: Problém zla vo svete.

Rozhovor bol pôvodne uverejnený na portáli Svet kresťanstva

Ondrej Kolárovský

Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.