Prázdne sľuby peňazí, sexu a moci a jediná nádej, na ktorej záleží.

Počas štúdia v USA som mal možnosť navštíviť ašram (chrám) Hare Krišna. Bol som úprimne prekvapený, že na sklonku 20. storočia sú ľudia (nielen) v USA, ktorí doslova uctievajú modly. V hlavnej sále boli pri stene v rade postavené sochy rôznych božstiev, presne také, aké vídať v indických chrámoch. A oni sa o tie sochy starali obliekali ich, kŕmili ich (bol som toho svedkom), akoby boli živé. Bolo to pre mňa veľmi zvláštne. Uctievanie bohov týmto spôsobom bolo v mojej mysli spojené s ďalekými exotickými krajinami či dávnou minulosťou.

Je modlárstvo v (post)modernej civilizovanej spoločnosti naozaj minulosťou? Nemá aj súčasný sekulárny človek svoje modly, ktoré uctieva? Po prečítaní knihy Falošní bohovia som prišiel k desivému poznaniu: „Aj ja som modlár!“. Táto prenikavá myšlienka zaskočila aj mňa samého.

Pre uctievanie sa nerozhodujeme. Každý niečo uctieva. Jediná voľba, ktorú máte, je vybrať si, čo budete uctievať.

Tim Keller, známy kazateľ z New Yorku napísal svojho času knihu, ktorá má nadčasový obsah. Písal ju v dobe ekonomickej krízy, ktorá ovplyvnila (nielen) západný svet v roku 2009 a nasledujúcich, čo stručne reflektuje v úvode knihy. Podnadpis „Prázdne sľuby peňazí, sexu a moci a jediná nádej, na ktorej záleží“ ukazuje, že nepôjde o staroveké božstvá ani ich moderné deriváty. Keller nám otvára oči, keď hovorí: „Ako falošný boh môže slúžiť čokoľvek, najmä tie najlepšie veci v živote.“  Áno, aj rodina, služba druhým, dokonca aj to najlepšie náboženstvo či životná filozofia, sa môžu stať človeku modlou.

Keller to definuje veľmi všeobecne a zároveň veľmi trefne: „Modla (idol) je čokoľvek, na čo sa pozriete a vo svojom srdci poviete: „Ak to mám, potom budem cítiť, že môj život má zmysel, potom budem vedieť, že mám hodnotu, potom sa budem cítiť významný a bezpečný.“ Alebo ešte inak: „Ak sa niečo stane pre vaše šťastie, zmysel života a identitu dôležitejším ako Boh, potom je to modla.“

Týka sa to naozaj každého, aj nenáboženského človeka? Keller nás uisťuje, že áno: „Pre uctievanie sa nerozhodujeme. Každý niečo uctieva. Jediná voľba, ktorú máte, je vybrať si, čo budete uctievať.“

V čom je problém falošných bohov? Falošný boh je doslova falzifikát. Niečo, čo sa tvári ako to pravé, sľubuje niečo, čo nemôže splniť. Nejde len o neškodný omyl, ide o nebezpečný podvod. Najhoršie na tom je, že sme to často my sami, čo podvádzame sami seba.

Modly nás zotročujú… „Praktizovať modlárstvo znamená byť otrokom.“ Tým, že sa snažíme naše modly uspokojiť, dať im to, čo im patrí a za oplátku očakávame bezpečie, význam a zmysel svojho života, prinášame im rôzne obete (svoj čas, energiu, zdravie, vzťahy, financie) a tým ovládajú naše životy. Podriaďujeme im svoje priority, určujú naše hodnoty. Problém ani tak nie je, že máme niektoré veci radi, že nám na niektorých veciach (vrátane ľudí) veľmi záleží. Problém je, aké miesto zaujali v našom živote. Pretože to, čo je celkom na vrchole, to je naším bohom a tomu podriaďujeme svoj život, toho sme otrokmi.

„Modly nám dávajú pocit, že máme všetko pod kontrolou, a môžeme ich objaviť tak, že sa pozrieme na naše nočné mory. Čoho sa najviac bojíme? Čo ak by sme to stratili, život by nestál za to žiť? Prinášame „obete“, aby sme uspokojili a potešili našich bohov, o ktorých veríme, že nás ochránia.“

Akú odpoveď dáva táto kniha na problém falošných bohov, ktorí sľubujú, ale svoje sľuby neplnia? Odpoveď nie je zavrhnutie dobrých vecí, ale postavenie skutočného Boha na to najdôležitejšie miesto, a tak sa aj ostatné veci zoradia v správnom poradí. Nie je to nič jednorazové, ale neustály proces a celoživotný zápas. Výhra nad falošnými bohmi nie je jednorazový boj. Falošní bohovia sa objavujú v našom živote neustále a v nových podobách.

Keller ilustruje tieto zápasy na niekoľkých vybraných biblických príbehoch, ako napríklad Abrahám a Izák, Jákob a Lea či Jonáš. Čitatelia Kellerových kníh si iste všimnú, že niektoré myšlienky načrtnuté v tejto knihe neskôr Keller rozvinul do plnej podoby vo svojich neskorších knihách. Napríklad príbeh o Jonášovi v knihe Márnotratný prorok.

Keller je kritický aj smerom do vnútra cirkvi. Aj v živote kresťanov sa vyskytujú modly, ktoré sa navonok tvária veľmi zbožne a duchovne. K tomu napríklad hovorí: „Prečo naša kultúra vo veľkej miere opustila Boha ako svoju nádej? Verím, že to bolo preto, že naše náboženské spoločenstvá boli a stále sú naplnené týmito falošnými bohmi. Robiť si modlu z doktrinálnej presnosti, úspechu v službe alebo morálnej poctivosti vedie k neustálym vnútorným konfliktom, arogancii a sebaspravodlivosti a útlaku tých, ktorých názory sa líšia. Tieto toxické účinky náboženského modlárstva viedli k rozšírenej nespokojnosti s náboženstvom vo všeobecnosti a s kresťanstvom zvlášť. Mysliac si, že sme vyskúšali Boha, obrátili sme sa k iným nádejam so zničujúcimi následkami.“

Veľmi relevantné sú aj jeho myšlienky o politike. Dnes sú vari ešte aktuálnejšie ako v čase napísania knihy. „Je ustálenou tendenciou ľudských spoločností premieňať dobré politické veci na falošných bohov… Môžeme sa na našich politických vodcov pozerať ako na „mesiášov“, na naše politické politiky ako na spásnu doktrínu a zmeniť náš politický aktivizmus na určitý druh náboženstva. “

Kniha by bola neúplná, keby obsahovala len dobrú diagnostiku bez terapie. Rozpoznanie modiel vo svojom živote je len prvým krokom. Pripomeniem otázku z úvodu tejto recenzie: Ako sa môžeme oslobodiť od svojich modiel, aby sme robili správne rozhodnutia a múdre voľby, ktoré sú pre nás a ľudí okolo nás najlepšie?

Už spomínaný návrat k Bohu sa deje cez pokánie. Pokánie znamená zmenu myslenia. Je to viac ako len pomenovať svoje zlyhania (hriechy). Je to viac ako len niečo oľutovať. Je to napravenie vzťahu s Bohom a nový začiatok s ním. Keller v závere knihy o pokání píše: „Pokánie založené na strachu spôsobuje, že sa sami nenávidíme. Pokánie založené na radosti nás učí nenávidieť hriech.“ Ako súvisí pokánie s radosťou? Súvisí tak, že Kristus je zdrojom radosti, keď vložím svoju dôveru v jeho lásku, ktorú prejavil mne, obyčajnému človeku, skrze svoju obeť na kríži. Kristus postavil seba na posledné miesto, aby sme sa my mohli postaviť pred Boha.

V knihe nájdeme aj jednu z najznámejších Kellerových myšlienok: „… neuvedomujete si, že Ježiš je všetko, čo potrebujete, kým Ježiš nie je všetko, čo máte.“

Keller je vzácny v tom, že vykladá poctivo a sviežo Bibliu a zároveň je kultúrne a tematicky relevantný. Nie je to len výklad Biblie pre výklad samotný a nie sú to ani len tematické prednášky doplnené sem-tam o nejakú myšlienku z Biblie. Keller naplno stojí zakorenený v Biblii, ktorú poctivo vykladá a naplno v dnešnej kultúre, pre ktorú je podľa neho biblické posolstvo silne relevantné a aktuálne.

_______________________________

Ilustračný obrázok: Lubos Houska, Pixabay

Vydavateľ knihy Falošní bohovia: EVS

Naše ďalšie recenzie kníh Tima Kellera: Skrytý význam Vianoc, Manželstvo, Modlitba, Viera a práca, Dáva Boh zmysel?, Bolesť a utrpenie.

Naše články o Timovi Kellerovi: Timothy Keller a jeho odkaz, Tim Keller vás chce pripraviť na smrť a iné…