Väčšina ľudí nebude čítať knihu s názvom O smrti (On Death), kým nebude čeliť kríze. Ale nebolo by lepšie byť pripravený na to, o čom vieme, že príde? Na zúčtovanie dane sa pripravujeme každý rok, no pripravili sme sa na moment, keď náš blízky dostane zdrvujúcu diagnózu, zmeny, ktoré končia chaosom sirén a bielych plachiet, alebo tragédiou v dome nášho suseda?

Existuje len málo tém, ktoré sú naliehavejšie, a kniha Tima Kellera On Death môže byť len uvedením do témy, ktorou sa potrebujeme zaoberať. Kniha, za ktorou stoja Kellerove bohaté čitateľské a pastoračné skúsenosti, je jemným úvodom o téme smrti, ktorý je zameraný na kresťanov aj neveriacich. Je napísaná spôsobom, ktorý môže utešiť a usvedčiť kresťanov a tiež osloviť publikum, ktoré ešte nenašlo nádej v Kristovi. Najmä kresťanom môže Keller pomôcť lepšie žiť ako „smútiaci, no stále sa radujúci“ (2K 6:10).

Mali by sme smútiť, ale mali by sme mať nádej; mali by sme sa prebrať zo svojho popierania a objaviť zdroj pokoja, ktorý nás neopustí; a nakoniec by sme sa mali smiať a spievať.

Strach z vlastnej smrti

Rozsah tejto knihy, ktorá má len o niečo viac ako 100 strán, z nej robí stráviteľné uchopenie zložitej témy. Je rozdelená na dve časti, pričom sa najprv zameriava na to, čoho sa bojíme v súvislosti so smrťou, a potom nás nasmeruje k jedinečnej nádeji, ktorú ponúka Kristova porážka smrti. Nesmie chýbať ani príloha. Tam Kellerovci (Tim pripisuje zásluhu svojej manželke Kathy ako spoluautorovi) ponúkajú dve sedemdňové série zamyslení – jednu pre umierajúcich a jednu pre tých, ktorí niekoho stratili.

Keller poukazuje na štyri dôvody, prečo má naša spoločnosť strach zo smrti. Oprávnene poukazuje na strach, ktorý pramení z prílišnej medikalizácie smrti, z čoho vyplýva skrytosť smrti v modernej spoločnosti. Zostávajúce dôvody prinášajú užitočné spytovanie srdca, a nútia nás klásť si otázky: Ako sú ovplyvnené moje pocity ohľadom smrti hodnotou, ktorú naša kultúra pripisuje blahobytu a tomuto svetu? Prepadli sme pokušeniam našej doby?

Snáď najdojímavejšie Keller poukazuje na to, že mnohí sa obávajú smrti kvôli tomu, že západná kultúra má ochudobnený rámec na to, aby sme sa dokázali vysporiadať s našimi pokleskami. „Vo svojich srdciach vieme… že Boh je náš Stvoriteľ a ten, kto si zaslúži naše uctievanie a poslušnosť,“ píše, „ale toto poznanie sme potlačili (Rim 1:18)… Smrť však robí našu vinu a nespokojnosť so sebou oveľa vedomejšou.“ (24) V mnohých ohľadoch naša kultúra nemá priestor na pokánie a milosť. Kde môžu ľudia nájsť nádej, že ich krivdy nepovedú po smrti k utrpeniu?

Viera v Krista, vieme, ponúka práve takúto nádej. A to je miesto, kde On Death vyniká tým, že presahuje hranice kresťanského publika – ukazuje, že Ježiš je ešte lepší, a možno o to viac, keď je konfrontovaný so smrťou.

Tam, kde sekularizmus alebo iné svetové náboženstvá môžu ponúkať večné šťastie založené na dobrom správaní, Keller trvá na tom, že kresťanstvo ponúka niečo oveľa pravdivejšie a krajšie: „Nenechá ťa, aby si čelil smrti sám tak, že si uchováš záznam svojho života a budeš dúfať, že to bude stačiť.“ Namiesto toho ti dáva šampióna, ktorý porazil smrť, ktorý ti odpustí a zakryje ťa svojou láskou“ (31).

Aká to dobrá správa — pre nás a našich blížnych!

Ako čeliť smrti druhých

Kristova porážka smrti ovplyvňuje nielen to, ako zomierame, ale aj to, ako čelíme strate iných. Keller, ktorý nás v epigrafe pripravuje na scénu, používa slová Pavla z 1. Tesaloničanom 4:13, aby povzbudil čitateľov, aby reagovali na smrť žiaľom aj nádejou. Mnohí z nás citujú tento verš, no často je našou túžbou minimalizovať smútok a snažiť sa rýchlo prejsť od smútku k oslave Kristovho víťazstva – dokonca aj pohreby sa stávajú jednoducho „oslavami života“.

Mimo kresťanstva sú hnutia, ktoré nabádajú ľudí, aby považovali smrť za neutrálnu, či dokonca za šancu stať sa súčasťou niečoho väčšieho, ako sme my (pozri hnutie pozitivity smrti a trend eko-smrti). Kellerova otázka je vo svetle týchto trendov výstižná: „Zodpovedá takýto pohľad na smrť našim najhlbším intuíciám? (41). Pravdou je, že nie. Smrť nie je taká, aká by mala byť. Namiesto povzbudzovania k stoicizmu Keller správne uvádza, že „máme pred sebou veľa plaču“ (43).

Tu je ďalšia otázka na spytovanie srdca veriaceho – nakoľko dobre smútime? Nakoľko dobre dovoľujeme svojim priateľom a blížnym smútiť? Pre neveriaceho môže byť úľavou vedieť, že ľudská smrť nie je len súčasťou kolobehu života, pohltením vesmírom alebo kolektívnou bytosťou.

Ale ani Pavol, ani Keller neobhajujú zúfalstvo. Prvý Tesaloničanom nás vedie k tomu, aby sme mali nádej; Keller vysvetľuje, že naša kresťanská nádej je medzi inými svetonázormi a náboženstvami „jedinečne mocná“ (50). Aká to útecha, ktorú môžu tieto skutočnosti ponúknuť veriacim aj neveriacim!

1. Po prvé, kresťanská nádej je osobná. Smrť nás nezbaví našej individuality. Nielen to, ale naše vzťahy s inými Božími deťmi budú pokračovať aj po našej smrti, neskazené hriechom. Viete si predstaviť krásu týchto vzťahov?

2. Po druhé, kresťanská nádej nie je len duchovná, ale zahŕňa skutočných ľudí, miesta a veci. Dokonalá realita. Je úžasné, že „budeme jesť a piť so Synom človeka“ (55).

3. Po tretie, kresťanská nádej maximalizuje radosť, pretože „budeme s ním v dokonalom spoločenstve“ (57). Keller píše: „Keď konečne uvidíte Boha vesmíru, ako sa na vás s láskou pozerá, spôsobí vám to radosť, ktorá rozohrá všetky možnosti vašej duše a zažijete slávnu slobodu Božích detí“ (65). Naša nádej je v radosti, ktorá presahuje naše predstavy.

4. Napokon, kresťanská nádej je istá. Na rozdiel od iných náboženstiev sa „nestaráme o to, či sme boli dosť dobrí na to, aby sme išli k Bohu, keď zomrieme“ (67). Keď nás smrť zbaví všetkého ostatného, niet väčšej nádeje.

Vonné soli

Keller povzbudzuje svojich čitateľov tým, že smrť by mala fungovať ako vonné soli, keď „vám hovorí, že všetko v živote je dočasné okrem jeho lásky“. Či už s vierou v Krista alebo bez nej, všetci budeme čeliť smrti. Ale chvála Bohu, nad kresťanom nemá konečnú moc. „Mali by sme smútiť, ale mali by sme mať nádej; mali by sme sa prebrať zo svojho popierania a objaviť zdroj pokoja, ktorý nás neopustí; a nakoniec by sme sa mali smiať a spievať“ (71).

On Death je úžasný zdroj, ktorý pomáha veriacim – aj neveriacim – urobiť práve toto: prejsť cez strach, vstúpiť do smútku a nájsť na konci hlbokú radosť.

____________________________________

Pôvodný článok: On Death, Timothy Keller

Ilustračné foto: Aron Visuals, Unsplash

Články o Kellerovi: Timothy Keller a jeho odkaz, 50 citátov Tima Kellera (1950-2023)

Ďalšie recenzie na knihy Kellera na našom webe: Skrytý význam Vianoc, Modlitba