Sú ľudia, ktorí nie sú aktívni v organizovanom náboženstve, nečítajú Bibliu, nezúčastňujú sa bohoslužieb, a predsa o sebe hovoria, že sa modlievajú. Sú isté hraničné situácie, kedy sa dokonca (možno) aj ateista modlí. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že keď som niekomu ponúkol modlitbu, ešte ani raz modlitba nebola odmietnutá. Aj keď môže mať  človek v súvislosti s modlitbou mnohé otázky a silné pochybnosti, predsa je v ňom aj kúsok zvedavosti – čo ak by to predsa zafungovalo?

Timothy Keller (+ máj 2023) je známy svojim pôsobením v New Yorku, kde založil a dlhé roky viedol cirkev pre skeptikov (Redeemer Presbyterian Church). V roku 2020 vyšla v slovenskom preklade jeho kniha Modlitba (orig. Prayer, vydalo EVS). Je to pomerne obsiahla kniha (248 strán). Komu sa dnes chce čítať o modlitbe a ešte takú hrubú knihu?!

Keller ani v tejto knihe nezaprel svoj široký záber – porozumenie súčasnej dobe, praktickým potrebám veriaceho človeka a nevyhýba sa ani pochybnostiam a otázkam, ktoré sa s modlitbou spájajú.

Prvá časť je zaujímavá pre každého, koho zaujíma téma modlitby v kontexte dejín a rôznych náboženstiev. Keller objasňuje, ako bola a je modlitba chápaná a praktizovaná nielen v kresťanskom svete, ale aj v iných náboženských tradíciách. Ukazuje, v čom je chápanie modlitby naprieč rôznymi kultúrami spoločné, ale aj v čom sú podstatné rozdiely. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o otázky teológie, filozofie, religionistiky, sociológie či kultúry, je táto časť zaujímavá a je užitočným úvodom pre prípadné ďalšie štúdium. Kto však hľadá praktický návod k modlitbe, môže túto teoretickú časť kľudne preskočiť (ja osobne som si ju však užil).

„Nevidí modlitbu iba ako spôsob, ako získať veci od Boha, ale ako spôsob, ako získať viac samotného Boha.“

V ďalšej časti definuje kresťanské chápanie modlitby. Aj keď je Keller presbyterián – protestant, pozerá ponad brehy svojej vlastnej denominácie a prináša užitočné podnety naprieč rôznymi  kresťanskými tradíciami.

Aj veriaci môžu mať tendenciu vnímať Boha ako automat na dobré veci. A modlitba je platidlo, ktorým to z neho dostaneme. Ako chápe modlitbu Keller? V tejto veci sa obracia napríklad na apoštola Pavla, ktorý vo svojich epištolách (listoch) o modlitbe nielen teoreticky píše, ale aj uvádza, za čo sa modlí. „Je pozoruhodné, že vo všetkých jeho listoch neobsahujú Pavlove modlitby za jeho priateľov žiadne prosby o zmenu ich okolností. Je isté, že žili uprostred mnohých nebezpečenstiev a ťažkostí. Čelili prenasledovaniu, smrti následkom chorôb, útlaku mocnými silami a odlúčeniu od milovaných. Ich existencia bola oveľa menej bezpečná, ako je dnes naša. Napriek tomu v týchto modlitbách nevidíte ani jednu prosbu o lepšieho cisára, ochranu pred útočiacimi armádami alebo dokonca za chlieb pre ďalší pokrm. Pavol sa nemodlí za dobré veci, ktoré sú zvyčajne na hornej časti zoznamu našich prosieb.

Znamená to, že by bolo nesprávne modliť sa za tieto veci? Vôbec nie. Ako Pavol vedel, sám Ježiš nás pozýva prosiť o náš „každodenný chlieb“ a aby nás Boh „zbavil zlého“… Pavol vidí získanie plnšieho poznania Boha ako kritickejšie než zmenu okolností… Ak chceme čeliť životu v akýchkoľvek okolnostiach potrebujeme teda predovšetkým lepšie poznanie Boha… Verí, že najvyššie dobro je spoločenstvo s Bohom… Nevidí modlitbu iba ako spôsob, ako získať veci od Boha, ale ako spôsob, ako získať viac samotného Boha.“

V modlitbe teda nevidí spôsob, akým od Boha môžeme získať nejaké výhody pre seba, ale ako môžeme Boha viac spoznať. „Sila našich modlitieb neleží primárne v našom úsilí a snahe, alebo v nejakej technike, ale skôr v našom poznaní Boha… Keď sa pozrieme na Ježiša Krista, ako nám ho ukazuje Písmo, pozeráme sa na Božiu slávu skrze filter ľudskej prirodzenosti. Toto je jeden z mnohých dôvodov, ako uvidíme, prečo sa kresťania modlia „v Ježišovom mene“. Skrze Krista sa modlitba stáva tým, čo škótsky reformátor John Knox nazval „sústredeným a dôverným rozprávaním s Bohom“ a Ján Kalvín „intímnym rozhovorom“ veriacich s Bohom, alebo inde „spoločenstvom ľudí s Bohom“ – obojsmernou komunikatívnou interakciou.“

Modlitby sa môžu líšiť  svojou formou i obsahom. Keller v tomto nie je zákonník a prináša slobodu do spôsobu, akým sa môže človek modliť. Tento spôsob sa môže vyvíjať a meniť v závislosti od prostredia, kontextu i času. Čitateľovi predostiera viaceré tipy, inšpirácie a povzbudenia k modlitebnému životu. Prináša praktické príklady  a návody pre tých, ktorí sú na začiatku svojho modlitebného života, ale aj pre tých, ktorí aktuálne kráčajú púšťou a ich modlitebný život je suchý, akoby bez nadšenia a zápalu.

A toto je dôležitý prínos knihy, pretože – buďme aj ako veriaci úprimní – sú situácie a obdobia, keď sa zdá, akoby modlitba nebola rozhovorom s Bohom, ale len naším volaním do prázdna. Situácie, kedy akoby jedinou odpoveďou boli naše vlastné zmätené myšlienky. Prečo naše modlitby nie sú vypočuté? Prečo Boh neodpovedá? Čo robíme zle? Ako to, že sa Boh zdá človeku pri modlitbe tak strašne vzdialený? Prečo pri modlitbe neprichádzajú žiadne povznášajúce  duchovné pocity? Je nejaký spôsob, akým je možné dosiahnuť zaručené vypočutie modlitieb?

Odpovede na tieto otázky nachádza, okrem iného, v príbehu o Jóbovi. „Takmer v celej dĺžke veľkej starozmluvnej knihy, ktorá nesie jeho meno, Jób volá k Bohu v zúfalej modlitbe. Napriek všetkým svojim sťažnostiam Jób nikdy neodíde od Boha, ani nepoprie Jeho existenciu – všetku svoju bolesť a utrpenie spracováva skrze modlitbu… Otázka knihy Jób je položená hneď na samom začiatku. Je možné, aby muž alebo žena milovali Boha pre Jeho samotného, a existuje teda zásadná spokojnosť v živote bez ohľadu na okolnosti (Job 1:9)?1 Na konci knihy vidíme odpoveď. Áno je to možné, ale iba skrze modlitbu.“

Keller sa  ťažkým otázkam vôbec nevyhýba, ale naopak, poctivo sa nimi zaoberá. Na príklade Ježiša či ďalších osobností Biblie ukazuje nielen silu modlitby, ale aj ich vlastné zápasy a príklady nevypočutých modlitieb? Uvedomili ste si niekedy, že ani Ježišove  modlitby neboli všetky vypočuté?

Modlitba nie je jednoduchá ani samozrejmá. O ťažkostiach pri modlitbe hovorí napríklad toto: „Nedokážem si spomenúť na nič skvelé, čo by bolo zároveň jednoduché. Modlitba musí byť teda jednou z najťažších vecí na svete. Pripustiť, že modlitba je veľmi ťažká, však môže byť povzbudivé. Ak v tomto ťažko zápasíš, nie si sám… Prvou vecou, ktorú sa naučíme pri pokuse modliť sa, je naša duchovná prázdnota – a táto lekcia je kľúčová. Sme takí zvyknutí na našu prázdnotu, že ju ani nerozpoznáme, kým sa nezačneme snažiť modliť sa.“

Sekulárnemu človeku dáva možno väčší zmysel meditácia ako modlitba. A možno niektorým rozdiel medzi nimi aj splýva. Keller vidí súkromnú modlitbu ako dôležitý prvok pri budovaní charakteru a integrity kresťana.

„Ak chceš objaviť svoje skutočné ja, pozri sa na to, nad čím rozmýšľaš, keď sa nikto nepozerá, keď ťa nič nenúti myslieť na čokoľvek konkrétne. Smerujú v takýchto chvíľach tvoje myšlienky k Bohu? Možno chceš vyzerať ako pokorný, nenáročný človek, ale preberáš iniciatívu a vyznávaš svoje hriechy pred Bohom? Chceš byť vnímaný ako pozitívny, radostný človek, ale ďakuješ zvyčajne Bohu za všetko, čo máš, a chváliš Ho ako toho, kým je? Môžeš hovoriť mnoho o tom, akým „požehnaním“ je tvoja viera a ako „skutočne miluješ Pána“ – ale ak sa nemodlíš – je to naozaj pravda? Ak nie si radostný, pokorný a verný osamote pred Bohom, potom sa to, ako chceš vyzerať zvonku, nebude zhodovať s tým, kým skutočne si.“ Viac o knihe Modlitba TU.