Keď sa povie mesiánsky Žid, na Slovensku veľa ľudí nevie, čo presne to je. Takže, čo to znamená byť mesiánsky Žid?

Mesiánsky Žid je v princípe nasledovník Ješuu, Mesiáša. Veríme, že pred rokmi boli všetci prví učeníci Židia. Nasledovali Ješuu prvých niekoľko sto rokov a zachovali si pri tom identitu židovského národa. Veríme teda, že Boh nás stvoril ako Židov, narodili sme sa ako Židia, pre nejaký zámer. Teraz nie je rozdiel medzi Židmi a pohanmi v otázke spasenia, rovnako ako medzi mužom a ženou, ale predsa tu stále je muž a žena, a je tu Žid a pohan. Sme odlišní a veríme, že Boh nás volá, aby sme zachovali židovskú identitu a povolanie, ktoré nám ako ľudu dal. Takže v princípe, v hebrejčine je slovo kresťan veľmi zaťažené, nesie si veľa negatívnej konotácie. A ak niekomu v Izraeli povieš, že si kresťan, je to akoby si bol zradca národa, je to akoby si bol na zlej strane. Ak sa nazývame mesiánski Židia, možno ani nie je veľký rozdiel medzi mesiánskymi Židmi a kresťanmi, obaja veríme v Ješuu Mesiáša, Boha, Ducha Svätého, ale volíme si pojem mesiánsky Žid.

Sme odlišní a veríme, že Boh nás volá, aby sme zachovali židovskú identitu a povolanie… Veríme, že Boh nás stvoril ako Židov, narodili sme sa ako Židia, pre nejaký zámer.

Ako si uveril v Ježiša?

Narodil som sa v rodine mesiánskych Židov. Môj otec pochádzal z Anglicka, z veriacej rodiny, ale moja mama pochádzala z tradičnej židovskej rodiny. K viere prišla, keď mala 17 rokov a ja som sa už narodil do rodiny veriacich. Môj otec je pastor, je vedúci zhromaždenia, takže veľmi dobrá rodina, nesťažujem sa. Pre mňa ale viera bola iba jedna súčasť života. Môj život má mnoho častí a jednou z nich je, že verím v Ješuu, som mesiánsky Žid. Znamenalo to, že som šiel do zhromaždenia, spieval, modlil sa, ale nebol to môj hlavný cieľ v živote. Keď som stretol manželku, vtedy kamarátku, stretli sme sa na mládežníckom tábore a ona mi hovorí: „Chcel by si prísť do Domu modlitby? Chodím tam každý týždeň.“ Povedal som: „Dobre, prídem.“ Vieš ako, pekné dievča ti povie, aby si prišiel, tak prídeš. A šli sme. Dom modlitby je miesto uctievania a modlitieb, takže kedykoľvek sme tam šli, silno sme vnímali Božiu prítomnosť, a premieňa ťa, keď tam tráviš hodiny a hodiny, niekedy 10 hodín týždenne v Božej prítomnosti… stretneš sa s ním, zažiješ ho. Živá viera bola pre mňa proces.

Pamätáš si aj nejaký konkrétny bod zlomu?

Pamätám si, ako jeden z vedúcich v Dome modlitby kázal a spomínal ako Ješua hovoril o existencii úzkej a širokej cesty. Široká cesta vedie do záhuby, úzka cesta vedie do večného života s Ješuom. A spýtal sa, komu Ješua adresuje toto podobenstvo? Kto je Jeho publikum? Ja som si myslel, že široká cesta je svet a úzka cesta sú veriaci, kresťania. Ale on hovorí nie. Ľudia, s ktorými sa rozpráva sú jeho učeníci. Oni idú za ním, nasledujú ho. Znamená to, že obe skupiny ľudí, ľudia na úzkej aj ľudia na širokej ceste, si myslia, že sú na správnej ceste.

Svet tu ani nefiguruje, svet nie je na žiadnej z ciest, ani na úzkej, ani na širokej. Ale ľudia na úzkej aj na širokej ceste si myslia, že sú kresťania, myslia si, že nasledujú Ješuu. Myslia si, že sú na správnej ceste. Jedni z nich sa mýlia a jedni majú pravdu.

A ja som sa pozeral na svoj život a pomyslel si: „Môj život je celkom pohodlný, nikdy som sa pre Ješuu ničoho nemusel vzdať…“. V Izraeli je pre deti alebo mladých ľahšie svoju vieru skrývať. Ja som svoju vieru skrýval. Bolo to jednoduchšie. Uvedomil som si, že stojím na širokej ceste. Myslel som si, že nasledujem Ješuu, ale bolo to celkom pohodlné, nevyžadovalo si to žiadne obete, nemal som pri tom žiadne ťažkosti. V tom okamihu som činil pokánie, dal som Ješuovi svoj život a povedal mu: „Počuj, ja chcem ísť za tebou, Ješua, chcem byť na úzkej ceste, čokoľvek to bude stáť.“ A toto rozhodnutie viedlo neskôr k môjmu krstu, keď som mal 16 rokov, a k tomu, že som bral vieru vážnejšie, hľadal som Boha a urobil som z viery nielen jednu z vecí môjho života, ale skutočnú vec, môj život, môj cieľ.

Čo znamená nasledovať Krista v Izraeli?

Nasledovanie Ješuu je pre každého rovnaké. Rovnaké požiadavky, rovnaká cesta, ale na rôznych miestach to stojí väčšiu alebo menšiu cenu. V Izraeli viac ako 99% ľudí v Ješuu neverí. Keď čítaš Novú zmluvu a vidíš ako Židia odmietli Ješuu, je to tak stále. Ako som už povedal, kresťania v očiach Izraela nám naprieč dejinami spravili veľa zlých vecí ako inkvizícia, antisemitizmus, holokaust, križiacke výpravy a to všetko. Z pohľadu Židov boli hýbateľmi týchto udalostí kresťania. Samozrejme, tieto veci Židom veľmi ublížili. A smutné je, že aj dnes sa nájdu tzv. kresťania, ktorí sa stavajú proti Židom. V očiach Žida, ak uveríš v Ješuu, je to zrada. Je to niečo fakt zlé.

Aké problémy si zažil pre svoju vieru?

S manželkou sme sa chceli vziať a v Izraeli nemáme civilný sobáš, máme len náboženský sobáš. Ak sa chceš zosobášiť, potrebuješ rabína. Šli sme teda do strediska rabínov v našom meste a začali sme proces – mali sme pohovor, doložili sme všetky doklady (musíš doložiť doklady, že si Žid), a všetko bolo fajn, ale pohovor sa točil okolo môjho otca, lebo vedeli, že môj otec je medzi mesiánskymi Židmi verejný činiteľ. Oni sa tvárili, že všetko je v poriadku (nespýtali sa nás priamo, či tiež veríme v Ješuu), ale týždeň pred svadbou mi ten rabín volá a vraví: „Nezosobášim vás, lebo ste mesiánski Židia. A neskúšajte s tým ísť inde, lebo nikto vás nezosobáši. Obtelefonoval som všetkých rabínov v Izraeli.“ A ja mu vravím: „Svadba je o týždeň, poslali sme pozvánky, všetko je pripravené.“ Povedal: „Mňa to nezaujíma.“ Bolo to až zábavné, hovorím mu: „Dobre, ak nás nezosobášite, pôjdeme za kňazom,“ lebo aj to je spôsob, ísť za kresťanským kňazom. „Ak hovoríte, že sme kresťania, pôjdeme teda za kňazom.“ On mi na to: „Nemôžeš ísť za kňazom, lebo si Žid.“ „Tak nás zosobášte vy.“ „Nie, ja vás nezosobášim!“

Ako ste to teda vyriešili?

Keďže pre nás neexistoval legálny spôsob zobrať sa, jediným riešením bolo mať civilný sobáš v zahraničí na Cypre, pretože z Izraela to je polhodinový let. Musíte to stihnúť za jeden deň. Zobrať sa a vrátiť sa do Izraela. Tak sme to teda urobili a vrátili sa s papiermi, že sme oficiálne zosobášení na Cypre. Potom sa dá takýto sobášny list previesť na izraelský. Myslím, že veriť v Ješuu v Izraeli stojí človeka viac ako v Európe, ale nechcem to zveličovať. Pretože teraz to neohrozuje život. Sú to drobné veci. Môžeme sa zobrať na Cypre.

Ľudí v našej oblasti zabíjajú, zotínajú im hlavy… dejú sa oveľa horšie veci. Naše zážitky sú oproti tomu veľmi malé, len niečo malé kvôli nemu. Každý musí niesť svoj kríž, každý musí zaplatiť určitú cenu. Toto je naša cena.

_______________________________