Populizmus sa často zameriava na nepriateľa a nie na problém. Hranica medzi dobrom a zlom presahuje ľudské skupiny. Navyše zjednodušujúco popisuje neustále sa meniacu a komplexnú spoločnosť na dve statické kategórie – večne dobrí ľud (my) a večne zlé elity (oni). Kresťania môžu byť náchylní voči takýmto zjednodušeniam, pretože kresťanské učenie štandardne popisuje svet prostredníctvom dichotómie – Boha a sveta, svetla a tmy, materiálneho a duchovného, ​​posvätného i svetského. Ide o zjednodušenia, pretože kresťanstvo je holistická a nie dualistická viera, ale dichotómia je pre kresťanov známym rétorickým nástrojom a táto známa forma ich môže robiť podvedome prístupnejšími voči tomu, aby prijali zjednodušený  čiernobiely pohľad na svet dobrých ľudí a zlých elít, ktorý je charakteristický pre populizmus.

Cirkev je povolaná nakresliť celý a komplexný obraz reality a nedovoliť nikomu, a v tomto prípade populistom, vziať len niekoľko kúskov, usporiadať ich v inom kontexte a zneužiť ich na politické ciele, ktoré rozdeľujú.

Neexistuje žiadna dobrá ani zlá skupina. Alexander Solženicyn (1918-2008) hovorí: „Bojová línia medzi dobrom a zlom prebieha v srdci každého človeka.“ Kresťanstvo vidí tento problém ako hlboko ľudský a rieši ho podporou toho, aby človek identifikoval zlo v sebe a oľutoval ho; to je sprevádzané zmenou postoja a opätovným usporiadaním toho, čo bolo zničené alebo poškodené. Tento proces sa v kresťanskej terminológii nazýva pokánie.  Príslušnosť k jednej alebo druhej skupine automaticky neznamená, že je človek vo svojej podstate dobrý/ na dobrej strane a naopak.

Populizmus je často poháňaný myšlienkou „kto nie je s nami, je proti nám“. Toto môže rezonovať s Ježišovými slovami: „Kto nie je so mnou, je proti mne.“ (Lk 11:23; Mt 12:30) Cirkev by sa mala zamerať skôr na ďalšie Ježišovo vyhlásenie, ktoré hovorí: „.. kto nie je proti vám, je za vás.“ (Lk 9:50; Mk 9:40)  V prvých dvoch myšlienkach zmena rečníka (zámeru) robí obrovský rozdiel vo význame a jeho súčasnej aplikácii. Aj to ukazuje, že pri interpretácii (starých, ale živých) textov je dôležité správne porozumieť kontextu, aby sa text nestal zbraňou v rukách populistov.

Okrem toho treba zdôrazniť, že apoštol Pavel kresťanom pripomína, že ich boj nie je proti iným ľuďom, ale je duchovný. (Ef 6:12) Pavol tiež tvrdí, že „v Kristovi“ neexistuje rozdiel v pohlaví, etnickom pôvode, rase, sociálnej skupine alebo dokonca náboženskom pozadí. (Gal 3:28) Neznamená to, že všetky tieto rozdiely zmiznú, ale skôr, že nie sú základom nepriateľstva. (Z iného Pavlovho textu je zrejmé, že jeho život nebol ovládaný strachom pred tými, ktorí boli odlišní, ale bol ochotný sa s nimi stotožniť, aby mohli vidieť a spoznať Krista; por.: 1K 9:19) Strach alebo nepriateľstvo nie sú kresťanskými hodnotami; láska a služba sú.(1J 4:18)

Ako môžu cirkvi prispieť k zdraviu celej spoločnosti? (V kresťanskej terminológii sa tomu hovorí „byť svetlom a soľou zeme“ (Mt 5:13-14).) Najlepším miestom, kde začať, by bolo identifikovať body, ktoré (môžu) vytvárať strach medzi občanmi v krajine (napr. zneužívanie bohatstva, strata národnej identity, kultúra, strata hospodárskej nezávislosti/prosperity, otázky bezpečnosti, kriminalita, korupcia atď.). Cirkvi môžu na tieto obavy nielen poukázať, ale zároveň ukázať aj lepší spôsob ako ich zvládnuť. Môžu poskytnúť poradenstvo v oblastiach ako rozptýliť obavy medzi ľuďmi alebo ako pristupovať k ľuďom, ktorých sa iní boja, a to spôsobom, akým Ježiš šiel v ústrety tým, čo boli na okraji spoločnosti. (Vrátane vyberačov daní, chudobných, zdravotne postihnutých, prostitútok, Samaritánov atď.) Kresťanstvo má vo svojej podstate univerzálnu povahu, ktorá zahŕňa všetkých.

Kresťanský prínos nesmie byť charakterizovaný hľadaním nepriateľov alebo obetných baránkov, ale ponukou lepšieho príbehu, lepšieho spôsobu a lepšej alternatívy. Cirkev môže odhaliť nesprávne premisy základného populizmu pri rozdeľovaní ľudí na nás a na nich. Kresťanský postoj je byť tu pre druhých, a nie proti druhým.

Výzvou pre cirkev je zdôrazniť, že kresťanské hodnoty nie sú iba hodnotami ochrany života a rodiny, ale zahŕňajú aj protikorupčné opatrenia, pravdu, spravodlivosť atď. Zdôrazniť iba časť z toho (ako to robia populisti a extrémisti) nie je celé evanjelium a už vôbec nie celé posolstvo, ktoré má cirkev vo svete šíriť. Cirkev je povolaná nakresliť celý a komplexný obraz reality a nedovoliť nikomu, a v tomto prípade populistom, vziať len niekoľko kúskov, usporiadať ich v inom kontexte a zneužiť ich na politické ciele, ktoré rozdeľujú.

Napokon, ľudia, ktorí inklinujú k populizmu, často hľadajú silného charizmatického vodcu – mesiáša, s ktorým sa môžu stotožniť. Posolstvo cirkvi by malo trvať na skutočnosti, že kresťania nemôžu dôverovať iba jednému človeku, ale iba Bohu, ani by sme nemali očakávať iného spasiteľa, pretože ten už prišiel.

Článok je úryvkom z knihy Is God A Populist?, kapitola: Slovakia At A Crossroads

Celá kapitola v anglickom jazyku je k dispozícii tu:

Kniha je voľne dostupná online.

Podobný článok na idea-list.sk: Je Boh populista? (recenzia knihy)