Ako tému svojej diplomovej práce si si zvolil Vplyv videohier¹ na duchovný život kresťanskej mládeže. Prečo táto téma?

Motívom bola jednak moja osobná skúsenosť s hraním videohier. Počas puberty som dokázal hrať hry aj niekoľko hodín. Bol to pre mňa aj istý spôsob ako uniknúť od toho, čo ma trápilo. Po konverzii som prišiel k tomu, že hry nie sú dobré pre môj život. Je to už približne 10 rokov, čo sa zaoberám touto témou.

Nepoukazovať na to, že hráči sú zlí ľudia, či dokonca zlí kresťania. Toto zjednodušovanie ubližuje dôvere medzi ľuďmi.

Ďalším motívom pre mňa je, že pracujem s mladými ľuďmi a veľa sa medzi nimi pohybujem. Mnohí z nich to s hrami preháňajú a mohli by lepšie využiť svoj čas.

Takže moje dôvody sú osobné i pracovné.

K akým zisteniam si prišiel počas štúdia?

Niektoré výsledky ma celkom prekvapili. Predpokladal som, že mnohí mladí sú na hrách závislí, ale z dotazníka vyplynulo, že len 8% je závislých na videohrách, resp. sa tak sami označujú. V mojej práci to znamená 14 respondentov zo 175.

Zaujalo ma, koľko hodín dokážu stráviť mladí pri videohrách. V mojom osobnom prípade to bolo maximálne nejakých 10 hodín vkuse. Ale v dotazníku neboli výnimky aj 20 hodín vkuse. Jeden dokonca 35 hodín vkuse. To sú takí tí víkendoví hráči, ktorí po práci hrajú počas víkendu aj cez noc. Idú dva dni vkuse, hrajú nejaký turnaj a pod.

Môže hrať kresťan videohry?

To je veľmi zjednodušujúca otázka. Nie je to tak celkom tak, že by sa dalo na to odpovedať jednoducho áno – nie. V niektorých prípadoch môžeme povedať áno a v iných zase nie.

V dotazníku som skúmal viac tie negatívne vplyvy, čo mi potom niektorí aj vyčítali. Ako kresťania môžeme všetko ako hovorí Biblia, ale nie všetko je dobré (por. 1K 6:12). Videohry sú jedna z voľnočasových aktivít. Môžu rozvíjať isté zručnosti a schopnosti. Ak ich hráme s niekým, tak budujú priateľstvo, komunitu.

Zároveň ale pri odpočinku je dôležité si uvedomiť, aký druh odpočinku potrebujeme. Pri sedavom zamestnaní, keď je človek celý deň pred počítačom, tak pre takého človeka by bol lepší aktívny odpočinok, ísť niekam von na vzduch, aby si oči oddýchli a prišli iné vnemy.

Ak má niekto fyzicky aktívnu prácu, tak pre neho videohry alebo pozeranie filmu môžu byť vhodnou formou oddychu. Ide teda o to, k čomu využívame tie hry.

Pokiaľ sa videohry stanú niečím, čo už nezvládam, čo ma pohltilo tak, že to ovplyvňuje či ovláda môj život, že to ovláda mňa a nie ja hry, tak potom by som s tým asi mal niečo robiť. Ale vo väčšine prípadov, ako vyplynulo z dotazníka, môžu byť hry doplnkom k využitiu voľného času.

Väčšina mladých, ktorí priznali závislosť, s tým neplánovali nič robiť. Aspoň to vyplynulo z dotazníka…

Áno, pre mnohých je to akoby len neškodná závislosť. Nič s tým nehodlajú robiť.

Tých 175 respondentov, to nie je reprezentatívna vzorka. Kto boli tí ľudia?

Zameral som sa na mladých kresťanov. Väčšina bola z našej cirkvi (SCEAV²).

Je správanie mladých kresťanov iné v porovnaní so širšou populáciou mladých?

Priznávam, že žijem v kresťanskej bubline. Tou som sa primárne zaoberal. Myslím, že rozdiel tu často ani nie je. Zdá sa mi , že čo sa týka zábavy, tak by sme ako kresťania mali mať opatrnejší prístup, ale my to naplno žerieme, či už ide o hry, filmy, seriály… Sme konzumenti toho, čo je nám servírované a veľmi nad tým nepremýšľame. Je dobré sa o tom baviť.

Niekoho zo sekulárneho sveta nemusí ani napadnúť, aby robil niečo iné ako hral hry, a už vôbec, aby šiel do cirkvi. Kresťania by mali mať to vedomie, že ich život by mal mať aj inú náplň. Napríklad rôzne duchovné disciplíny. Kresťan nie je zachránený pre zábavu, ale pre službu druhým. Náš život máme obetovať Bohu. My si ale myslíme, že máme právo na zábavu, že máme právo si užívať. Ale to je myslenie sekulárneho sveta, nie kresťana.

Na druhej strane potrebujeme aj odpočinok. A máme na to určený deň. Otázka je však, ako budeme odpočívať tak, aby mal z toho Pán Boh radosť? Nie aby som u Boha získaval dobré body za svoje správanie, ale aby som robil to, čo má zmysel i pre večnosť.

Počul som, že v cirkvi máte Minecraft server. Ako to funguje, aký to má cieľ a aký to má efekt?

Máme pre mladých Minecraft server. Myšlienka je trochu spájať našich hráčov. Pred Vianocami sme spustili Minecraft server, Discord platforma je určená pre komunikáciu. A občas spolu hráme. Ono, mladí hrajú tak či tak, tak prečo ich nemotivovať, aby sme hrali spolu? Podľa mňa je lepšie, ak nehrá hráč sám, ale s niekým. Pred Vianocami tam bolo aj 30 pripojených ľudí. Cieľom je budovanie komunity. Je to kresťanský server, čiže sú tam nejaké pravidlá správania, ale máme aj pluginy, mody, ktoré pomáhajú, aby to nebolo tak anonymné ako iné podobné služby. Minecraft patrí medzi tie menej závadné hry. Máme tam taký mod, myslím, že sa volá catholic, že keď sa hráč pripojí, tak mu vyskočí myšlienka z Biblie. Každý hráč má reálne meno a miesto, takže vieme, kto s kým hrá. Tak sa zoznamujú potom pri stretnutiach aj v reálnom živote. Je možné sa pripojiť aj zo Slovenska.

Čo by si poradil mladým ľuďom, ak vnímajú, že im hranie hier berie veľa času?

Pre väčšinu ľudí hry nie sú nejaký problém. Je to jeden zo spôsobov, ako trávia voľný čas. Niektoré hry ich môžu dokonca obohacovať. Ale pre tých, ktorých to pohltilo, by malo byť prvým krokom, aby si to priznali. Ďalším krokom je niekomu sa s tým zveriť, napr. pastorovi, vedúcemu mládeže, rovesníkovi, niekomu, komu dôverujú. Teda vyniesť to na svetlo. Už tým, že to človek pred niekým pomenuje, akoby tá závislosť strácala silu. Pretože temnota na svetle stráca silu. Ten druhý človek môže poskytnúť svoj pohľad, možno s tým má tiež nejakú skúsenosť, možno si tým už prešiel. Alebo inou závislosťou, nemusí to byť len o hrách. Ten druhý sa môže za mňa modliť, som vykazateľný tomu druhému. Keď zápasím, môžem mu napísať prosbu o modlitbu. Ak zlyhám, môže ma podporiť.

A potom sú tu nejaké praktické kroky. Napríklad, ak mám tú hru stále v počítači alebo v mobile, tak mi nič nebráni znova ju hrať. Čiže by som si mal tú hru odinštalovať, zrušiť predplatné, zamedziť si prístup ku hrám. Herné konzoly môžem niekomu predať a pod. Jednoducho sa zbaviť sa pokušenia.

Ale nestačí sa len zbaviť zlého. Je potrebné si nájsť alternatívne využitie voľného času, aktivity, ktoré by ma bavili, ale nemajú s hrami nič spoločného. Napríklad šport, umenie, hudba a pod.

Čo konkrétne z toho pomáha tebe, aby si mal hranie v zdravých hraniciach?

Keď zlyhám, robím pokánie³. Ale ešte predtým si tú hru odinštalujem z počítača. Keď to preženiem s hraním, znehodnocujem tým to, čo inak robím. Nechcem márniť svoj čas.

V tvojej práci som videl, že mnohí mladí, ktorí vnímajú problém, nejdú za nikým a len 1 zo 14 ide za pastorom, či vedúcim mládeže. Najviac funguje ísť za kamarátom, rovesníkom, a potom napr. rodičia.

Čo by si poradil katechétom, pracovníkom s mládežou, kazateľom či rodičom? Ako môžu pomôcť mladým, aby mali slobodu a kontrolu nad hrami?

Ešte nie som rodič, ale rodičom by som poradil na základe toho, čo som naštudoval. Nie je dobré hneď všetko zakazovať, kričať a pod. Skôr sa snažiť pochopiť svoje dieťa… Rozmýšľal som, čo by mne ako dieťaťu pomohlo zo strany rodičov? Môžu sa pýtať svojich detí, prečo to hrajú…? Dokonca by si mohli zahrať s nimi, aby lepšie pochopili ich svet. Ale bolo by to divné, ak sa rodič dlhodobo nezaujíma o svoje dieťa, a potom zrazu chce všetko vedieť.

Autorita rodiča by mala byť chápajúca, pomáhajúca, nielen zakazujúca. Hranie videohier môže byť pre dieťa aj únikom od problémov, napr. od šikany v škole a pod. Preto je potrebné tomu venovať pozornosť.

Čo sa týka pracovníkov s mládežou či učiteľov, je potrebné, aby vytvárali prostredie, kde by sa ľudia nebáli hovoriť o týchto veciach. Možno by mohli túto tému otvoriť aj v rámci výuky. Mali by sa v tom vzdelávať. Treba o tom i niečo vedieť. Vyskúšať si to.

Prípadne môžu niektoré vhodné hry zaradiť do výuky. Nepoukazovať na to, že hráči sú zlí ľudia, či dokonca zlí kresťania. Toto zjednodušovanie ubližuje dôvere medzi ľuďmi. Nenálepkovať. Ak hovoríme len o tom, aké sú hry zlé, veľmi rýchlo prídeme k dávaniu signálov, že tí, ktorí hrajú hry, sú zlí ľudia. Nekomunikujme tak, aby sme zatvárali dvere dôvery k mladým.

Hovoril si, že hranie videohier môže byť aj kompenzáciou našich iných potrieb… Kto hrá viac, chlapci alebo dievčatá?

Viac hrajú chalani, ale dosť hrajú aj dievčatá, ale tie skôr iný typ hier. U chalanov hranie hier môže kompenzovať potrebu, aby si dokázali, že sú naozaj mužmi. Chalani sa chcú hrať. Majú potrebu byť chlapom, byť uznávaným, niečo dosiahnuť, niečo znamenať. Vo svete hier je to jednoduché i zložité zároveň. Sadnúť si anonymne za počítač je veľmi jednoduché. A hry sú vymyslené tak, aby bavili, aby vťahovali človeka a trávil tam veľa času a dosahoval ďalšie a ďalšie stupienky, úrovne. Ak chalan nedosahuje úspechy v reálnom živote, snaží sa to potom nájsť vo virtuálnom svete.

Niekde som svojho času zachytil takú myšlienku, že ľahké časy tvoria slabých mužov, slabí muži tvoria ťažké časy. Ťažké časy tvoria silných mužov a silný muži tvoria ľahké časy. Teraz sme akoby v tom okienku, že slabí muži tvoria ťažké časy. Muži nie sú pripravení prijímať výzvy. Nielen v zmysle „macho“ chlap, ale chlap, ktorý si vie priznať chybu, ktorý bojuje za veci, ktorý je zároveň citlivý. Nie chlap, ktorý keď nedosahuje svoje ambície, alebo je to pre neho moc stresujúce a ťažké, uteká do virtuálneho sveta. A tu sa už nebavíme len o hrách, ale napr. aj o pornografii. U takéhoto človeka to vedie k zmenám v mozgu, čo následne vedie buď k agresii, alebo k totálnej apatii. Takí muži sa dokonca vzdajú toho, aby si hľadali ženu, lebo je to príliš zložité a ťažké. A tak inak uspokojujú tieto svoje potreby vo virtuálnom svete.

Tu už otvárame nové témy, ktoré by tiež stáli za pozornosť… Ktoré myšlienky z Biblie hovoria k tejto téme?

V Biblii sa, o videohrách, pochopiteľne, nehovorí. Ale v Biblii sú nejaké všeobecné princípy, ktoré nám pomáhajú rozlišovať. Vidím tu dva aspekty. Aspekt očí a srdca a aspekt času.

Hry sú silný audiovizuálny vnem vťahujúci človeka do nejakej aktivity. Svojím obsahom sú mnohé hry nevhodné. Obsahujú prvky násilia, sexuálne nevhodný obsah, okultné témy a pod. (por. 1J 2:16)

Aspekt času nám kladie otázku, ako ho trávime. Biblia hovorí, že máme vykupovať čas, že náš čas je obmedzený, že máme nejaké poslanie, že nám náš čas celkom nepatrí. Je to dar od Boha a máme ho využívať na Božiu slávu. (por. Kol 4:5)

Je nejaká kniha či ďalší materiál na štúdium tejto problematiky?

Zdrojov je nespočetne veľa. Môžem doporučiť knihu Play More Games, kde pracovník s mládežou spolu s rodičom rozoberajú túto problematiku z praktického hľadiska. Neprinášajú zjednodušujúce pohľady. Skôr praktické návody a tipy pre rodičov. Je to komplexnejší a praktický pohľad na problematiku, aj keď kniha svojim obsahom nie je rozsiahla.

Ďakujem za rozhovor

_______________________________