Argument minimálnych faktov v prospech vzkriesenia Ježiša.
28. marca 2024
S argumentom v prospech vzkriesenia, ktorý poznáme ako „Argument minimálnych faktov“ (Minimal Facts Argument), prišiel a počas rokov ho rozpracovával americký teológ a odborník na Novú zmluvu Gary R. Habermas. Týmto prístupom sa snaží preukázať historickú dôveryhodnosť vzkriesenia
Habermas tvrdí, že existuje niekoľko historických faktov, ktoré sa týkajú vzkriesenia Ježiša, ktoré akceptuje ako historické fakty väčšina historikov a príslušných odborníkov. Na tomto prístupe je zaujímavé a významné to, že títo odborníci nie sú nevyhnutne kresťania, ale skôr naopak. Habermas poukazuje na tie fakty, ktoré akceptujú aj tí, ktorí sú liberáli, skeptici, agnostici či dokonca ateisti. To tiež znamená, že pri tomto prístupe nie je vôbec potrebné, aby niekto považoval Bibliu za Bohom inšpirovanú knihu (Božie slovo).
Na to, aby nejaké tvrdenie mohlo byť považované za minimálny historický fakt, musia byť nevyhnutne splnené dve podmienky:
1. Každý tento fakt musí byť potvrdený niekoľkými silnými a nezávislými dôkazmi.
2. Veľká väčšina, aj kritických odborníkov, musí uznávať historicitu udalosti.1
Niektorí skeptici tvrdia, že Ježišovo vzkriesenie nemožno historicky skúmať. Ale toto je buď omyl alebo zavádzajúce tvrdenie. Skutočnosti, ktoré sa týkajú Ježišovho vzkriesenia majú historický charakter a sú skúmateľné. Treba teda rozlišovať medzi vzkriesením s jeho teologickým rozmerom (rozmerom viery) a skutočnosťou vzkriesenia, čo je historická, a teda aj skúmateľná záležitosť (v konkrétnom priestore a čase).
Buď Ježišovo telesné vzkriesenie v histórii skutočne nastalo, alebo nie. Buď je vzkriesenie najlepším vysvetlením známych dostupných historických údajov, alebo nie je. Nie je vedecky poctivé odmietnuť zaoberať sa so vzkriesením a priori len preto, že ide o niečo nadprirodzené alebo zázračné.
Na základe čoho potom aj mnohí kritickí vedci pripúšťajú alebo akceptujú tieto jednotlivé fakty? Odpoveď je, že každý z nich je prakticky nepopierateľný. Aké sú teda kritériá spoľahlivosti týchto faktov? Sú to rovnaké kritériá, aké sa považujú pri skúmaní akýchkoľvek historických faktov:2
1. Viacnásobné svedectvo: Toto kritérium znamená, že tvrdenie zaznamenané viacerými zdrojmi sa považujú za spoľahlivejšie ako tvrdenie zaznamenané iba jedným zdrojom.
Príklad: Skutočnosť, že Ježiš žil a zomrel na kríži je potvrdzovaná viacerými vzájomne nezávislými zdrojmi, a to aj nekresťanskými.
2. Rané svedectvo: Toto kritérium znamená, že informácie nájdené v skorších zdrojoch sa považujú za spoľahlivejšie ako informácie, ktoré sa nachádzajú v neskorších zdrojoch.
Príklad: Čo sa týka biblických zdrojov, tak Pavlove listy sa považujú za skoršie ako evanjeliá. Zároveň niektoré pasáže v Pavlových listoch sú považované za ešte staršie. Sú to časti, kde Pavel cituje kréda a vyznania prvých kresťanov. Z evanjelií sa za najskorší zdroj považuje evanjelium podľa Marka.3
3. Svedectvo protivníkov: Toto kritérium znamená, že ak s daným tvrdením súhlasia nepriatelia či protivníci a to najmä ohľadom skutočnosti, ktorá súvisí so spornou otázkou, potom sa toto tvrdenie považuje za spoľahlivejšie.
Príklad: Sem patrí napríklad skutočnosť prázdneho hrobu. Ježišovi protivníci nikdy netvrdili, že Ježišovo telo zostalo v hrobe, ale že telo ukradli učeníci. To znamená, že aj Ježišovi protivníci potvrdzujú skutočnosť prázdneho hrobu, akurát prichádzajú s alternatívnym vysvetlením.
4. Hanba: Toto kritérium znamená, že informácie, ktoré uvedú do hanby tých, ktorí ich tvrdia, sa považujú za spoľahlivejšie ako informácie, ktoré ich predstavujú v dobrom svetle alebo podporujú ich vec.
Príklad: Všetky správy o vzkriesení v evanjeliách sa zhodujú v tom, že prvé prišli k hrobu ženy. Svedectvo žien v tej dobe nebolo považované za dostatočne spoľahlivé. Ak by bol príbeh s prázdnym hrobom vymyslený, je veľmi nepravdepodobné, že by si niekto v tej dobe vymýšľal historku so ženami, ktorá by v danej dobe a kultúre znižovala dôveryhodnosť celej udalosti.
5. Nepodobnosť: Toto kritérium znamená, že ak presvedčenie alebo očakávanie nebolo bežné pred príslušnou udalosťou alebo nebolo bežné po udalosti, je pravdepodobnejšie, že sa udalosť stala.
Príklad: Židia v danej dobe neočakávali telesné vzkriesenie hneď po smrti. Vzkriesenie Ježiša tri dni po ukrižovaní nijakým spôsobom nezapadá do dobových očakávaní medzi Židmi ohľadom mesiáša.
Pri argumente minimálnych faktov nie je počet ani zoznam týchto faktov nejako presne stanovený. Rôzni autori, ktorí pracujú aj v súčasnosti s týmto konceptom, sa väčšinou zameriavajú na 4 – 6 faktov. Pre základnú orientáciu sme z nich vybrali tie, ktoré uvádza Gary Habermas.4
Gary Habermas zvyčajne používa tieto nasledovné:5
1) Ježiš zomrel ukrižovaním; (Tu sa nezaoberáme špecificky otázkou, či Ježiš z Nazareta naozaj žil. Ak Ježiš nie je historická osobnosť, tak nemá zmysel ani diskutovať o vzkriesení. Ježišovu historicitu však dnes už nespochybňuje žiaden seriózny odborník na danú dobu.)
2) Ježišovi nasledovníci mali veľmi skoro reálne skúsenosti, o ktorých si mysleli, že sa im skutočne zjavil vzkriesený Ježiš; (Všimnite si tu formuláciu. Netvrdí sa tu, že sa im naozaj zjavil vzkriesený Ježiš, ale že zažili niečo, o čom boli oni presvedčení, že sa im zjavil vzkriesený Ježiš.)
3) Ich životy sa v dôsledku skúsenosti uvedenej v bode 2 natoľko zmenili, že boli ochotní zomrieť pre svoju vieru, špecificky posolstvo o vzkriesení Ježiša;
4) Tieto veci (body 2 a 3) sa učili v cirkvi veľmi skoro po ukrižovaní; Inými slovami, viera vo vzkriesenie Ježiša nevznikla nejakým dlhodobým vývojom počas rokov, ale bola prítomná od začiatku kresťanstva;
5) Jakub, Ježišov brat, ktorý v Ježiša neveril počas Ježišovho verejného pôsobenia, sa stal kresťanom vďaka svojej vlastnej skúsenosti, o ktorej bol presvedčený, že je to vzkriesený Kristus;
6) Pavel (predtým Saul z Tarzu), odporca a prenasledovateľ kresťanov sa po podobnej skúsenosti stal tiež veriacim.6
Skeptik bude namietať, že existujú aj alternatívne vysvetlenia týchto faktov. To je pravda. K tomu nateraz len túto poznámku – jednak boli všetky tieto námietky úspešne spochybnené, zároveň tieto alternatívne vysvetlenia neposkytujú ucelené a jednoduché vysvetlenie všetkých uvedených faktov.
Habermas tvrdí, že tieto fakty je možné racionálne vysvetliť najlepšie prostredníctvom hypotézy o vzkriesení Ježiša Krista. Podľa neho je táto hypotéza najjednoduchším a najlepším vysvetlením všetkých dostupných dôkazov a údajov.7
_______________________________
Poznámky:
1 Minimal Facts On The Resurrection That Even Skeptics Accept, G. R. Habermas
2 Treba si uvedomiť rozdiel medzi historickým faktom a experimentálnym faktom, ako ho poznáme z prírodných vied. V prírodných vedách sa za fakt považuje to, čo je aj experimentálne preukázateľné a pozorovateľné. Experimentálne fakty sú potvrdzované opakovaním daného experimentu alebo opakovaným pozorovaním. Pri historických udalostiach nám nie je k dispozícii táto možnosť. Ide o jedinečné, neopakovateľné udalosti. Na základe dostupných prameňov (literárnych či materiálnych) vieme len s mierou pravdepodobnosti prijať danú udalosť ako fakt.
3 Podrobnejšie k tomuto viď aj náš článok Čomu vlastne verili prví kresťania?
4 Aj sám Habermas v rôznych prácach vymenúva rôzny počet týchto faktov. Zvyčajne ich počet kolíše medzi 4-6. V skutočnosti by sme mohli hovoriť aj o ďalších. S narastajúcim počtom však rastie aj počet odborníkov, ktorí neakceptujú všetky z nich. Niektorí akceptujú napr. 8, iní 7, ale vzájomne sa ich prekrýva napr. len 5. Pri tomto minimálnom počte sa sústreďujeme na tie, ktoré akceptuje väčšina.
5 Niekedy sú napríklad body 5 a 6 spojené do jedného bodu ako „konverzia skeptikov“
6 Minimal Facts On The Resurrection That Even Skeptics Accept, G. R. Habermas
7 por. princíp Occamovej britvy
Literatúra:
The Minimal Facts of the Resurrection, Aaron Brake
Minimal Facts On The Resurrection That Even Skeptics Accept, G. R. Habermas
The Minimal Facts Approach to the Resurrection of Jesus: The Role of Methodology as a Crucial Component in EstablishingRole of Methodology as a Crucial Component in Establishing HistoricityHistoricity, Gary R. Habermas, Liberty University
Just the Facts Ma´am – The Minimal Facts Argument for the Resurrection of Jesus, Laura Powell
Ilustračné fotky:
Marcus Dall, Unsplash
Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.