Habermas tvrdí, že existuje niekoľko historických faktov, ktoré sa týkajú vzkriesenia Ježiša, ktoré akceptuje ako historické fakty väčšina historikov a príslušných odborníkov. Na tomto prístupe je zaujímavé a významné to, že títo odborníci nie sú nevyhnutne kresťania, ale skôr naopak. Habermas poukazuje na tie fakty, ktoré akceptujú aj tí, ktorí sú liberáli, skeptici, agnostici či dokonca ateisti. To tiež znamená, že pri tomto prístupe nie je vôbec potrebné, aby niekto považoval Bibliu za Bohom inšpirovanú knihu (Božie slovo).

Na to, aby nejaké tvrdenie mohlo byť považované za minimálny historický fakt, musia byť nevyhnutne splnené dve podmienky:

1. Každý tento fakt musí byť potvrdený niekoľkými silnými a nezávislými dôkazmi.

2. Veľká väčšina, aj kritických odborníkov, musí uznávať historicitu udalosti.¹

Niektorí skeptici tvrdia, že Ježišovo vzkriesenie nemožno historicky skúmať. Ale toto je buď omyl alebo zavádzajúce tvrdenie. Skutočnosti, ktoré sa týkajú Ježišovho vzkriesenia majú historický charakter a sú skúmateľné.

Niektorí skeptici tvrdia, že Ježišovo vzkriesenie nemožno historicky skúmať. Ale toto je buď omyl alebo zavádzajúce tvrdenie. Skutočnosti, ktoré sa týkajú Ježišovho vzkriesenia majú historický charakter a sú skúmateľné. Treba teda rozlišovať medzi vzkriesením s jeho teologickým rozmerom (rozmerom viery) a skutočnosťou vzkriesenia, čo je historická, a teda aj skúmateľná záležitosť (v konkrétnom priestore a čase).

Buď Ježišovo telesné vzkriesenie v histórii skutočne nastalo, alebo nie. Buď je vzkriesenie najlepším vysvetlením známych dostupných historických údajov, alebo nie je. Nie je vedecky poctivé odmietnuť zaoberať sa so vzkriesením a priori len preto, že ide o niečo nadprirodzené alebo zázračné.

Na základe čoho potom aj mnohí kritickí vedci pripúšťajú alebo akceptujú tieto jednotlivé fakty? Odpoveď je, že každý z nich je prakticky nepopierateľný. Aké sú teda kritériá spoľahlivosti týchto faktov? Sú to rovnaké kritériá, aké sa považujú pri skúmaní akýchkoľvek historických faktov:²

1. Viacnásobné svedectvo: Toto kritérium znamená, že tvrdenie zaznamenané viacerými zdrojmi sa považujú za spoľahlivejšie ako tvrdenie zaznamenané iba jedným zdrojom.

Príklad: Skutočnosť, že Ježiš žil a zomrel na kríži je potvrdzovaná viacerými vzájomne nezávislými zdrojmi, a to aj nekresťanskými.

2. Rané svedectvo: Toto kritérium znamená, že informácie nájdené v skorších zdrojoch sa považujú za spoľahlivejšie ako informácie, ktoré sa nachádzajú v neskorších zdrojoch.

Príklad: Čo sa týka biblických zdrojov, tak Pavlove listy sa považujú za skoršie ako evanjeliá. Zároveň niektoré pasáže v Pavlových listoch sú považované za ešte staršie. Sú to časti, kde Pavel cituje kréda a vyznania prvých kresťanov. Z evanjelií sa za najskorší zdroj považuje evanjelium podľa Marka.³

3. Svedectvo protivníkov: Toto kritérium znamená, že ak s daným tvrdením súhlasia nepriatelia či protivníci a to najmä ohľadom skutočnosti, ktorá súvisí so spornou otázkou, potom sa toto tvrdenie považuje za spoľahlivejšie.

Príklad: Sem patrí napríklad skutočnosť prázdneho hrobu. Ježišovi protivníci nikdy netvrdili, že Ježišovo telo zostalo v hrobe, ale že telo ukradli učeníci. To znamená, že aj Ježišovi protivníci potvrdzujú skutočnosť prázdneho hrobu, akurát prichádzajú s alternatívnym vysvetlením.

4. Hanba: Toto kritérium znamená, že informácie, ktoré uvedú do hanby tých, ktorí ich tvrdia, sa považujú za spoľahlivejšie ako informácie, ktoré ich predstavujú v dobrom svetle alebo podporujú ich vec.

Príklad: Všetky správy o vzkriesení v evanjeliách sa zhodujú v tom, že prvé prišli k hrobu ženy. Svedectvo žien v tej dobe nebolo považované za dostatočne spoľahlivé. Ak by bol príbeh s prázdnym hrobom vymyslený, je veľmi nepravdepodobné, že by si niekto v tej dobe vymýšľal historku so ženami, ktorá by v danej dobe a kultúre znižovala dôveryhodnosť celej udalosti.

5. Nepodobnosť: Toto kritérium znamená, že ak presvedčenie alebo očakávanie nebolo bežné pred príslušnou udalosťou alebo nebolo bežné po udalosti, je pravdepodobnejšie, že sa udalosť stala.

Príklad: Židia v danej dobe neočakávali telesné vzkriesenie hneď po smrti. Vzkriesenie Ježiša tri dni po ukrižovaní nijakým spôsobom nezapadá do dobových očakávaní medzi Židmi ohľadom mesiáša.