Millennium Cohort Study skúmala takmer šesť a pol tisíca párov, ktorých deti sa narodili v rokoch 2000 – 2002. Rozhovor s rodičmi sa prvýkrát uskutočnil v deviatich mesiacoch, a potom, keď ich deti dosiahli tri, päť, sedem, jedenásť a štrnásť rokov. Analýzou údajov sa zistilo, že tí, ktorí chodili na rande, keď sa vezmú do úvahy všetky ostatné faktory, mali o 4 – 6 percent vyššiu pravdepodobnosť, že zostanú spolu.

„Chodenie na rande, keď malo dieťa 3 roky, zvýšilo pravdepodobnosť, že pár zotrvá spolu zo 72 percent na 76 percent, čo predstavuje čistý zisk 3,8 percenta. Chodenie na rande vo veku 5 rokov zvýšilo stabilitu zo 75 percent na 81 percent, čo predstavuje čistý zisk 6,0 percent,“ uvádza sa v správe.

„Chodenie na rande v 9 mesiacoch zvýšilo pravdepodobnosť neskoršej spokojnosti vo vzťahu o 5,5 percenta, v 3 rokoch o 7,9 percenta, v 5 rokoch o 7,7 percenta a v 7 rokoch o 6,5 percenta. Všetky tieto rozdiely sú významné.“

Chodenie na rande má významný vplyv na následnú stabilitu vzťahu, životnú spokojnosť a šťastie vo vzťahu.

Správa pokračuje: „Medzi pármi, ktoré zostali spolu, chodenie na rande v ktorejkoľvek fáze výrazne zvýšilo pravdepodobnosť, že páry budú veľmi šťastné v čase, keď malo dieťa 14 rokov (hodnotené 6 – 7 zo 7).

„Chodenie na rande v 9 mesiacoch zvýšilo pravdepodobnosť, že budete veľmi šťastní v 14 rokoch veku dieťaťa o 4 percentá, v 3 rokoch o 5,4 percenta, v 5 rokoch o 3,7 percenta a v 7 rokoch o 6,5 percenta. Tieto rozdiely sú opäť významné.“

Harry Benson, riaditeľ výskumu nadácie Marriage Foundation, povedal: „Inými slovami, chodenie na rande znižuje pravdepodobnosť rozpadu rodiny o 20 percent. Takže teoreticky, ak by 420 000 párov, ktoré si na seba nenašli čas, chodilo na pravidelné rande, mohlo by sa zachrániť 23 000 vzťahov.

„Prečo by to tak malo byť, nie je z údajov zrejmé, predpokladám však, že skutočnosť, že idete spolu von, urobíte si na seba čas, či už idete spolu jesť, do kina alebo podobne, posilňuje pozitívne faktory, ktoré vás ako pár v prvom rade spojili. V podstate to, že si na seba urobíme čas, udržuje vášeň nažive.“

Správa zistila, že frekvencia rande v rozmedzí veku dieťaťa od 9 mesiacov do 7 rokov sa menila len málo.

„Zhruba dve tretiny párov chodili na nejaké rande, zatiaľ čo jedna tretina nechodila. 9 až 10 percent chodilo týždenne, 29 až 33 percent chodilo mesačne a 26 až 29 percent chodilo menej často. 29 až 34 percent párov takmer vôbec alebo vôbec nechodilo na rande,“ píše sa v správe.

Údaje očistené od iných faktorov, typické páry, ktoré chodili na rande, keď bolo ich dieťa vo veku 3 alebo 5 rokov, zvýšili pravdepodobnosť, že zostanú spolu, o 4-6 percent. Pre porovnanie, byť v manželstve pridalo k tomuto ďalších 10-11 percent.

„U párov, ktoré sa vzali pred alebo po narodení svojho dieťaťa, bola väčšia pravdepodobnosť, že budú chodiť na rande v porovnaní s pármi, ktoré sa nikdy nezosobášili. Tento rozdiel bol obzvlášť výrazný, keď bolo dieťa vo veku 3 rokov – 72 % v prípade manželských párov a 61 % v prípade nezosobášených párov – a vo veku 5 rokov – 71 až 73 % v prípade manželských párov a 59 % v prípade nikdy nezosobášených párov.

Zistilo sa tiež, že u párov, ktoré boli spokojnejšie so svojím vzťahom krátko po narodení dieťaťa, bola tiež väčšia pravdepodobnosť, že pôjdu znovu na rande. Sedem z desiatich najšťastnejších párov (72 %), ktorých deti mali tri roky, chodilo na rande v porovnaní s iba polovicou najnešťastnejších párov (53 %). Toto číslo bolo takmer rovnaké, keď dieťa dosiahlo päť rokov, 73 % najšťastnejších párov chodilo na rande v porovnaní s 56 % najnešťastnejších párov.

Správa uzatvára: „Skutočnosť, že chodenie na rande má významný vplyv na následnú stabilitu vzťahu, životnú spokojnosť a šťastie vo vzťahu, je pozoruhodná. Naznačuje to, že širokému spektru faktorov, ktoré som už zohľadnil v mojich analýzach, chýba kľúčová zložka, ktorú zachytáva skutočnosť ísť na rande.“

„Myslím si, že rande predstavuje určitý stupeň zámernosti vo vzťahu. Chodiť spolu na občasné rande bez detí naznačuje, že páry si uvedomujú potrebu udržiavať oheň vo svojom vlastnom vzťahu. Táto zámernosť má dôležitý vplyv na to, ako vzťah potom vyzerá.“

Pre typický pár, ktorý bol stále spolu, keď malo ich dieťa 14 rokov, chodenie na rande v ktoromkoľvek štádiu od 9 mesiacov do 7 rokov veku dieťaťa, tiež zvýšilo pravdepodobnosť, že budú „veľmi šťastní“ vo svojom vzťahu o 4-6 percent.

„Vo svojom doktorandskom štúdiu na Univerzite v Bristole skúmam, aký majú páry v manželstve cieľ z hľadiska toho, či sa páry pre manželstvo „rozhodnú“ alebo do manželstva „skĺznu“ (Stanley a kol. 2006). Toto je rozhodujúci faktor záväzku. Veľké celoštátne prieskumy neobsahujú žiadne konkrétne otázky o záväzku, ktoré by mohli poukázať na tento druh zámernosti. Možno „chodenie na rande“ na niečo z toho poukazuje.“

Harry Benson, riaditeľ výskumu nadácie Marriage Foundation, dodal: „Aj keď manželstvo zostáva najsilnejším ukazovateľom toho, či rodičia spolu zostanú, chodenie na rande je skutočne dôležité a prospešné pre všetky typy párov, manželské aj partnerské, a preto musí byť toto posolstvo zahrnuté do poradenstva vo vzťahoch, či do usmernení, ktoré sa vyučujú na školách. To, že si urobíte čas pre svojho manžela, manželku alebo partnera, aby ste si užili vzájomnú spoločnosť, podporuje váš vzťah a vedie k tomu, aby ste boli silnejším a šťastnejším párom.“

Sir Paul Coleridge, zakladateľ Marriage Foundation, dodal: „Tento veľmi dôležitý výskum je súčasťou nášho výskumu skutočných príčin rozpadu manželstva. Tento výskum ukazuje, že manželstvá sa nerozpadajú kvôli správaniu, ktoré označujeme ako „červená čiara“, ako je vážne zneužívanie alebo nevera. Zďaleka najväčšími príčinami rozpadu manželstva sú nuda, zotrvačnosť a nezáujem. Protijed na tento typ postupného zániku vzťahu je opravdivá a pravidelná investícia oboch partnerov do zmysluplných a exkluzívnych spoločných chvíľ, do pestovania kvality vášho vzťahu a do toho, aby počiatočná iskra naďalej horela.“

„Podstatou takzvaného ‚chodenia na rande‘ je to, že pár trávi čas spolu, čo je preň prioritou v kalendári a bez toho, aby ich ostatní rozptyľovali, vrátane detí, v skutočnosti najmä deti. Dobrou správou však je, že z rodičovského vzťahu, ktorý ich uspokojuje a napĺňa, majú primárne prospech práve deti.“

„Naplniť spoločné chvíle a nezanedbávať spoločné chvíle je kľúčom k uspokojivému dlhodobému vzťahu.“