Vyberte stranu

Keď sa viera stretne s umelou inteligenciou II

3. júla 2025

Marián pracuje v globálnej IT spoločnosti, ktorá poskytuje technologické služby klientom po celom svete. Pracuje na projektoch zameraných na zavádzanie umelej inteligencie pre zákazníkov. 

V pokračovaní rozhovoru sa pýtame nielen na jeho odborný pohľad, ale aj na osobnú vieru, nádeje a obavy, ktoré AI prináša do života jednotlivcov, cirkvi a celej spoločnosti.

Vidíš v umelej inteligencii nástroj, ktorý môže cirkvi pomôcť šíriť evanjelium – alebo je to skôr rozptyľujúci hluk?

AI dokáže pomôcť pri pochopení niektorých ťažkých úsekov Písma alebo pri teologických úvahách. Ale pochopiteľne, niekedy zvádza. Vie hľadajúcim zrozumiteľne vysvetliť niektoré otázky, na ktoré hľadajú odpoveď. Ale rovnako, prípadne častejšie, vie pomýliť, uviesť do omylu, vymýšľať si (tzv. halucinovanie), a to veľmi presvedčivo. Aj na šírenie evanjelia je AI skôr medvedia služba. Ako keby tvorcovia takýchto AI chatbotov – evanjelizátorov naznačovali, že v kresťanstve nejde o nájdenie vzťahu so živým Bohom, ale len o rozumové vnímanie, a ešte k tomu povrchné a mechanické. Poznanie pravdy a pochopenie súvislostí je síce dôležité, ale nestačí to na život s Kristom. On predsa zomrel za naše hriechy a vstal pre naše ospravedlnenie. On je nielen Pravda, ale aj Život. Pozýva nás do života odpustenia, lásky a slobody, do vzťahu premeny nášho myslenia i emócií. Samotné informácie, aj keď pekne zoštylizované, jednoducho na vzťah s Bohom nestačia. Zo skúseností ľudí, ktorí hľadajú Boha, vyplýva, že AI chatbot ich o kresťanstve nepresvedčí.

Myslíš si, že AI môže niekedy rozumieť spiritualite – alebo jej bráni práve to, že „nemá dušu“?

Preto sa snažím ísť cestou rozlišovania: nie slepého optimizmu, ani panického strachu. Som zástancom realistickej viery, ktorá sa pýta: Ako môžem byť verný Bohu aj v čase technicky prevratných noviniek v oblasti ako je AI?

AI nemôže skutočne rozumieť spiritualite. Umelá inteligencia je mechanický systém, vlastne dobre znejúca štatistika. Nemá vedomie, emócie, dušu a ani slobodnú vôľu. Ničomu nerozumie v pravom zmysle slova. Nevie, čo je pravda a čo je morálne správne. Vcelku pôsobivo však napodobňuje ľudskú reč. Dokáže imitovať duchovné prejavy či empatické reakcie. Môže sa nám zdať, že premýšľa, že s nami súcití alebo nás povzbudzuje. Ale to je len ilúzia – výstup založený na jej algoritmoch spojených s vyhodnocovaním pravdepodobnosti, nie na porozumení. To, čo je jadrom spirituality – osobný vzťah s Bohom, skúsenosť viery, pokánie, nádej, dôvera – to AI nikdy neprežije. Neverí, nepozná slovo dôvera či pochybnosti.

Čo sa týka jej schopnosti imitovať, je nebezpečné, ak ľudia začnú vnímať AI ako duchovného radcu, „priateľa“ alebo dokonca „božskú bytosť“. Kresťanská viera je vzťahová a osobná – a AI je len simulácia, nie osoba. Nemá teda schopnosť milovať, odpúšťať, viesť či sa obetovať. To dokáže iba Boh.

Aké praktické kroky by mala cirkev podľa teba urobiť, aby sa nezľakla AI, ale rozumne sa na ňu pripravila?

Ježiš Kristus – Pán Cirkvi – nás vyzýva, aby sme všetko skúmali a rozlišovali, ako som už aj predtým spomenul. Mali by sme si preverovať pravdivosť vecí a naša viera by mala byť postavená na dôkazoch a presvedčení. Základom je teda duchovná bdelosť spojená so zdravým rozumom. Vo Svätom Písme sa píše, že „Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2Tim 1,7). Opatrnosť, určitý odstup a rozvaha, ako aj láska k Bohu pomáha formovať zdravý postoj cirkvi k umelej inteligencii.

Čo to prakticky znamená?

Vzdelávať sa – veriaci by mali rozumieť základom umelej inteligencie, jej možnostiam aj rizikám. Cirkev na lokálnej úrovni by mala organizovať diskusie, prednášky alebo kurzy, kde sa AI predstaví z pohľadu praktickej viery, etiky aj každodenného života. Ignorancia nás neochráni – zdravý rozum a múdrosť zhora áno.
Naučiť sa rozlišovať a byť ukotvený v Písme Svätom – schopnosť kriticky posudzovať, čo v AI je pravda a čo je klamstvo, bude v ére deepfakeov, chatbotov a duchovných napodobenín („antikristov“) čoraz dôležitejšia. Každý veriaci by mal byť vedený k tomu, aby pravdu overoval podľa Písma, nie len na základe popularity alebo marketingu.
Vychovávať deti k digitálnej zodpovednosti – deti a mládež sú najviac vystavené manipulácii cez technológie. Cirkev by mala pomáhať rodičom, učiteľom a vedúcim pracovať s deťmi a mladými ľuďmi: prakticky ich naučiť identifikovať manipuláciu, rozpoznávať hodnotové konflikty a stáť pevne vo viere.
Pripomínať zodpovednosť rodičov – rodičia musia chápať, že ich úloha je nenahraditeľná. AI môže byť v niečom užitočným pomocníkom, ale nikdy nenahradí osobný príklad, modlitbu a každodenné duchovné vedenie i ochranu v rodine.
Modliť sa a hľadať vedenie Ducha Svätého – technológie sa menia rýchlo, ale Duch Svätý je stále ten istý. Cirkev by nemala reagovať unáhlene, ale v pokore hľadať Božiu múdrosť – aj pri rozhodovaní, ako (ne)používať nové nástroje.

A čo ty osobne – aký je tvoj najväčší strach a najväčšia nádej v súvislosti s umelou inteligenciou?

Strach nemám. Ja si už často priznávam, že aj keď o AI veľa viem, už jej nerozumiem 🙂 Ale verím Bohu, ktorý nás vo svojom Slove opakovane povzbudzuje, aby sme sa nebáli. Nie je to slepá istota, ale dôvera v Toho, ktorý je nad každou ľudskou technológiou. Moja najväčšia nádej je, že živý Boh má celý svet – vrátane vývoja umelej inteligencie – plne pod svojou kontrolou. On rozumie nielen nášmu srdcu, ale aj algoritmom, dátam a dôsledkom, ktoré ešte ani netušíme.

To však neznamená, že si ostanem sedieť so založenými rukami. Práve naopak – zodpovedne sledujem vývoj, zapájam sa do diskusií, vzdelávam iných a upozorňujem na riziká aj potenciál. Vďaka pokoju, ktorý mi dáva Boh, môžem robiť tieto veci bez paniky a naivného nadšenia.

Z duchovného hľadiska ma znepokojuje, že umelá inteligencia môže byť zneužitá na manipuláciu pravdy, vytváranie duchovných náhrad (napr. „umelý Ježiš“, „Jesus AI“, „Jesus GPT“), či šírenie presvedčivých bludov. Zároveň verím, že Boh aj tieto nástroje môže použiť na šírenie evanjelia – ale v obmedzenom rozsahu.

Z technického hľadiska si uvedomujem, že AI je veľmi silný nástroj – a každý silný nástroj je dvojsečný. Vidím reálne riziká ako je strata kontroly, vážne etické problémy, aj riziká pri autonómnych AI systémoch (nielen vo vojenskej a dopravnej oblasti). No zároveň vnímam potenciál – zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, efektívnejšiu pomoc vo výskume, aj nové možnosti pri vzdelávaní a misiách.

Preto sa snažím ísť cestou rozlišovania: nie slepého optimizmu, ani panického strachu. Som zástancom realistickej viery, ktorá sa pýta: Ako môžem byť verný Bohu aj v čase technicky prevratných noviniek v oblasti ako je AI?

Aká bola tvoja osobná cesta k viere a čím je pre teba aj dnes?

Vo svojich 19 rokoch som sa cítil ako ten najšťastnejší človek na svete. Bol som presvedčený ateista, darilo sa mi vo všetkom – úspešne som zvládal všetky skúšky na vysokej škole a pred sebou som mal posledný predtermín a potom trojmesačné prázdniny. Život išiel jednoznačne podľa plánu.

Jedného dňa som však na internáte stretol dievča, ktoré mi porozprávalo o tom, ako žije s Bohom. Pre mňa to bol doslova kultúrny šok. Nie preto, že by som nepoznal, čo kresťanstvo učí – ale preto, že som na nej videl dôkaz. Živý dôkaz, že Ježiš Kristus naozaj existuje, odpovedá na modlitby, pomáha, premieňa ľudí a celý ich život.

Myšlienku, že nejaký neosobný „boh“ existuje, som ako človek s prísne logickým (matematickým) zmýšľaním časom dokázal pripustiť. Ale myšlienku, že by tento Boh bol osobný, všemocný, odpúšťajúci, vševediaci, že by odpovedal na modlitby, zaujímal sa o mňa a túžil po vzťahu so mnou – to som jednoznačne odmietal. Pre mňa bol Ježiš Kristus – ak vôbec žil – len slabý, neschopný a bezmocný.

Až kým som sa s Ním osobne nestretol, v podstate krátko, niekoľko dní po tomto pamätnom šokujúcom stretnutí. Obrátil som sa k Nemu a zložil som svoje ateistické zmýšľanie. Nebol to však pokojný proces. To by vydalo na niekoľko strán. Keď som naozaj začal hľadať Boha, ktorý volá do vzťahu, zažil som doslova zázrak. Vtedy sa všetko radikálne zmenilo, navzdory mojej racionalite. Zrazu som videl pravdu o sebe: že som bezmocný hriešnik, ktorý potrebuje milosť. A začal som hľadať Toho, ktorý ma nekonečne miloval už dávno predtým, než som sa ja vôbec o Neho začal zaujímať. V Ňom som našiel odpustenie a nový život. Prežil som premenu celého života, a začal žiť oveľa radostnejší život. Položený na pevných základoch Jeho Slova.

Dnes je viera v Ježiša Krista základom môjho života. Nie je to len názor, racionálna úvaha a ani tradícia – je to vzťah so živým Bohom, ktorý koná, vedie ma, premieňa a nesie ma každý deň. A toto prajem zažiť každému človeku.

Rozprával sa Ondrej Kolárovský

_______________________________

Seminár o AI, ktorý odznel na konferencii EVS v máji 2025 v Žiline si môžete vypočuť na tomto odkaze: Cirkev v dobe AI

Osobná stránka Mariána Možuchu: mozucha.com

Ilustračné foto: Igor Omilaev, Unsplash

 

Marián Možucha

je IT architekt, expert na umelú inteligenciu, a aj človek, ktorý si kladie hlboké etické a duchovné otázky o smerovaní moderného sveta. V relácii Průsečníky na českom Rádiu 7 už niekoľko rokov (od r. 2018) skúma vzťah viery a moderných technológii, špecificky AI. Tento rok vydal knihu „Umělá inteligence – naděje, anebo hrozba?“, v ktorej ponúka kresťanský pohľad na fenomén, ktorý mení spoločnosť rýchlejšie, než si mnohí uvedomujú.