Vyberte stranu

Majú novoročné predsavzatia zmysel?

12. januára 2026

Podľa prieskumu si približne štvrtina Slovákov dáva novoročné predsavzatia, teda každý štvrtý Slovák. Z nich však len približne tretina uvádza, že ich dokáže plniť úplne alebo aspoň čiastočne. Rovnako tretina priamo uvádza, že ich neplnia vôbec.

Nicky Gumbel, bývalý hlavný farár anglikánskej farnosti HTB v Londýne hovorí o svojej skúsenosti s fitness centrom, kam chodieva. Po Novom Roku vraj vždy rozširujú svoje kapacity, aby zvládali nával nových záujemcov o cvičenie. Vytiahnu zo skladov cvičebné náradie a urobia improvizované telocvične aj z chodieb a ďalších priestorov. Po týždni – dvoch sa však všetko vráti späť do normálu. Náradie odpracú do skladov, lebo počet záujemcov o cvičenie dramaticky klesne. Väčšina ľudí (približne 80 %) sa svojich cieľov vzdáva už v priebehu januára alebo februára. Celosvetovo sa dokonca druhý januárový piatok označuje ako „Quitters Day“ (Deň tých, čo to vzdali).

Má zmysel si dávať predsavzatia, keď tak často nevedú k ničomu alebo vedú len do ešte väčšej frustrácie?

Je lepší malý nedokonalý krok dopredu dnes ako neuskutočnených 100 krokov zajtra.
Skôr ako sa pokúsime odpovedať na túto otázku, pozrime sa na to z perspektívy kresťanského svetonázoru. Väčšina obyvateľov našej krajiny sa stále hlási ku kresťanstvu. Otázkou však je, nakoľko táto viera naozaj ovplyvňuje každodenný život ľudí? Asi 5x v Biblii sa spomína, že si Boh niečo predsavzal1. Vždy to je v zmysle Božieho zámeru alebo plánu s človekom. Na mnohých ďalších miestach sa v Biblii píše o Božích zámeroch, úmysloch či plánoch s človekom. Boh nekoná náhodne. Nekoná pod vplyvom premenlivej nálady. Boh má zámer i plán. Má stratégiu i taktiku. Ak Bohu stojí za to stanoviť si cieľ a definovať plán, o čo viac by sme to mali v živote robiť my! Byť Božím obrazom znamená nežiť náhodne, ale mať určitú predstavu, plán. Samozrejme, vždy by sme mali v pokore uznávať, že naše plány nedosahujú kvality Božích plánov, a že naše plány sa môžu naplniť, len „ak Pán dá“ (Jk 4:13-15). Ak však nemáme v živote žiaden zámer, žiadnu predstavu, žiaden plán, tak sú naše predsavzatia len snami, vzdušnými zámkami bez reálneho podkladu. Niekedy sa zdá, že ľudia bez viery v Boha si potrebu plánovania uvedomujú viac ako tí, čo by mali vo svojom živote zrkadliť Boží plán

Majú teda novoročné predsavzatia zmysel?

Mať nedokonalý plán, ktorý som ochotný opravovať, je stále lepšie ako nemať žiaden plán. Ak novoročné predsavzatia človeku nejakým spôsobom pomáhajú posúvať sa v živote dopredu, tak nech si ich dáva bez ohľadu na to, čo hovorí okolie. A nie je potrebné sa trápiť tým, že sa nám ich nedarí dodržiavať dokonalo. Je lepší malý nedokonalý krok dopredu dnes ako neuskutočnených 100 krokov zajtra. Ešte lepšou stratégiou je však neviazať svoje predsavzatia (len) na prelom rokov. Ideálne je, keď človek objaví nejakú vec vo svojom živote, ktorú potrebuje budovať, meniť alebo sa jej zbaviť, aby urobil nejaký krok hneď. Je lepšie ísť dopredu pomaly, hoci aj nedokonalo a s omylmi, ako prešľapovať na mieste alebo ísť dokonca zlým smerom…  Ak človek prešľapuje na mieste alebo dokonca ide zlým smerom, určite nedôjde do cieľa. Alebo len náhodou, alebo oveľa dlhšou cestou… Ak pôjdeme správnou cestou, tiež nemáme istotu, že do cieľa prídeme. V istom zmysle je však už aj cesta cieľom. Ak je zmysluplný cieľ, zmysluplná je aj cesta. Ak je hodnotný cieľ, aj cesta už má svoju hodnotu.

Čo je horšie ako nesplnené predsavzatia?

Ešte horšie ako frustrácia z nesplnených predsavzatí je, o nič sa nepokúsiť. Uspokojiť a so svojim životom a prestať na ňom pracovať. Život sa rozvíja vtedy, keď rastie. Ak nerastie, upadá. Je veľa spôsobov ako pracovať na sebe. Tá najhoršia možnosť je však nerobiť nič a uspokojiť sa s tým, kto som, aký som a kde som. Toto je úplne antikresťanský postoj. Naopak, ak žije človek s vedomím, že Pán Boh s ním ešte neskončil, nemal by skončiť so sebou ani človek.  Tu na zemi ešte nie sme v cieli. Neísť dopredu znamená nedôjsť do cieľa. Minúť cieľ – to je presne to, čo znamená v gréčtine slovo hriech (hamartia). Áno, žiť len tak, náhodne, bez cieľa, bez poslania, to všetko je hriech. Keď má Pán Boh zámer s tvojim životom, je hriechom, je minutím sa cieľa, tento plán neobjavovať a nepokúsiť sa ho realizovať.

_______________________________

1  Iz 14:24; Zach 1:6; Ef 1:9; Ef 1:11; 2 Tim 1:9

Ilustračné foto: idea-list via Canva

Ondrej Kolárovský

Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.