Vyberte stranu

téma

Justin Welby – arcibiskup canterburský sa modlí v jazykoch.

osobnosť

29. júla 2021

Arcibiskup canterburský má v rámci Anglikánskej cirkvi výnimočné postavenie. Aj keď oficiálnou hlavou cirkvi je panovník  – v súčasnosti kráľovná Alžbeta II., arcibiskup canterburský je najvyšší biskup Anglikánskej cirkvi i najvyšší predstaviteľ svetového spoločenstva anglikánskych cirkví. Justin Welby je v poradí 105. arcibiskupom canterburským a tento úrad zastáva od r. 2013. Vzhľadom na svoje špecifické postavenie je často v centre záujmu médií. Životný príbeh tohto arcibiskupa je v mnohom netypický a zaujímavý.

krajina pri jazere-archiv MK
Premier Christian Radio zverejnilo v r. 2019 s arcibiskupom rozsiahly rozhovor, v ktorom okrem iného popisuje ako vyzerá jeho bežné ráno: „Vo svojom osobnom modlitebnom živote a ako súčasť svojej každodennej disciplíny sa každý deň modlím v jazykoch – nie ako niečo príležitostné, ale ako súčasť každodennej modlitby.“ To, čo robí túto vetu obzvlášť zaujímavou, je slovo „v jazykoch“.  Nejde totiž o nič iné ako o glosolaliu, jav, ktorý je bežne známy z letničných a charizmatických spoločenstiev. Že mu charizmatická spiritualita nie je cudzia vidno aj z jeho ďalších slov: „Očakávam, že Boh bude ku mne hovoriť prostredníctvom iných ľudí skrze slová poznania alebo proroctvá…“ Slová poznania a proroctvá patria tiež medzi tie mimoriadne a zvláštne charizmy, teda dary Svätého Ducha, ako ich popisuje apoštol Pavel v 1. liste Korintským (por. 1K 14:6).
 
Arcibiskup – charizmatik
 
Sekulárna verejnosť v Británii reagovala na tieto informácie s otázkami a znepokojením.  Myšlienka glosolálie (odborný výraz pre hovorenie v jazykoch) je pre mnohých stále exotická a dokonca znepokojujúca. Kritici môžu považovať dar glosolalie za niečo, čo u človeka odstavuje rozum a racionalitu na vedľajšiu koľaj. Dokonca môžu považovať ľudí, čo praktikujú tento dar, za psychicky labilných, uletených, divných a pod. Toto však nezodpoveda realite. Z pohľadu celosvetového kresťanstva nie je tzv. charizmatická skúsenosť (modlitba v jazykoch) až taká výnimočná. Celosvetovo existuje viac ako pol miliardy charizmatických a letničných kresťanov a patria medzi najrýchlejšie rastúce skupiny kresťanstva.
 
Pre tých, čo poznajú osobný príbeh Justna Welbyho, však takáto informácia nie je prekvapením.  Dávno predtým, ako bol Welby vysvätený, bol angažovaným členom jednej z najvplyvnejších evanjelikálnych farností Anglikánskej cirkvi: Holy Trinity Brompton (HTB) v Londýne. Táto farnosť je známa svojou charizmatickou zbožnosťou. V súčasnosti stojí na jej čele Nicky Gumbel a v kresťanských kruhoch je známa tým, že je domovom kurzu Alfa. Hoci názov tohto kurzu znie značne ezotericky, nie je to nič tajuplné. Alfa je prvým písmenom gréckej  abecedy a ide o sériu stretnutí pre záujemcov, ktorí sa chcú v prostredí neformálnej diskusie bližšie oboznámiť s obsahom kresťanskej viery. Aj keď Welby vyšiel z tejto evanjelikálno – charizmatickej zbožnosti, cielene sa bráni takýmto označeniam, ktoré považuje za kresťanský tribalizmus. Hovorí, že predsa každý kresťan je naplnený Duchom Svätým. Zároveň Welby oceňuje aj spirtitualitu benediktínov a františkánov, ktoré tiež mali na neho formujúci vplyv. 
 

„Toto zruinuje môj život.“ Načo jeho priateľ odpovedal: „Nie, nezruinuje. On (Ježiš) ho vybuduje.“

Osobný príbeh viery
 
Welbyho cesta k angažovanej viere nebola samozrejmá. Jeho konverzia ku kresťanstvu sa odohrala počas štúdii v Cambridge po tom, čo sa s ním priateľ podelil o evanjelium. Táto skúsenosť ho viedla k vnímaniu dôležitosti evanjelizácie a modlitieb za druhých. Skúsenosť svojej konverzie opisuje, že to bolo v r. 12. októbra 1975, keď  sa na izbe dlho do noci rozprávali s priateľom Nickom Hillsom. Keď mu Nick vysvetlil význam kríža, Welby na to reagoval: „Toto zruinuje môj život.“  Načo jeho priateľ odpovedal: „Nie, nezruinuje. On (Ježiš) ho vybuduje.“  V tú noc si uvedomil, že prišiel vo svojom živote do bodu, kedy bolo potrebné urobiť rozhodnutie. Stál na križovatke medzi dvoma cestami a ako sám hovorí: „Modlil som sa jednoduchú modlitbu: Pane Ježiši prídi do môjho života. Nič o Tebe neviem, ale prídi do môjho života.“  Hovorí, že niečo sa v jeho živote vtedy zmenilo a trvá až doteraz, vo chvíľach dobrých i skutočne zlých. Jedna z takých ťažkých chvíľ bola, keď prišli s manželkou pri autonehode o dcéru, ktorá vtedy mala len 7 mesiacov. Okrem nej majú Welbyovci ešte 5 detí. 
 
Priority arcibiskupskej služby
 
Na druhý deň po konverzii ku kresťanstvu mu priateľ venoval Bibliu, do ktorej mu rukou napísal slová z evanjelia:  „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Ján 15:16)
Presne na tomto mieste bola otvorená pri jeho uvedení do úradu arcibiskupa aj historicky vzácna Biblia Sv. Augustína z Canterbury (to je iný sv. Augustín ako všeobecne známy Augustín z Hippo). Cesta k arcibiskupskému úradu však nebola priama.
Po skončení vysokoškolských štúdii pracoval Welby 11 rokov v korporátnej sfére v oblasti ropného priemyslu, istý čas aj vo Francuzsku. Pociťoval však volanie k duchovnej službe. Po štúdiu teológie ho príslušný biskup najprv odmietol vysvetiť za kňaza a povedal mu, že v Anglikánskej cirkvi nemá budúcnosť.  Dnes je hlavou anglikánskeho spoločenstva, ktorého členmi je viac ako 85 miliónov kresťanov. 
 
Keď Justin Welby nastupoval do úradu arcibiskupa, prezentoval tri osobné priority svojho pôsobenia:
  • obnova modlitebného a duchovného života cirkvi
  • hľadanie zmierenia vo vnútri cirkvi a podpora úlohy cirkvi ako sprostredkovateľa mieru
  • povzbudzovanie každého kresťana, aby zdieľal svoju vieru a videl seba samého ako svedka Ježiša Krista.
 Ježišovu výzvu, že kresťania majú byť soľou zeme tlmočí do dnešného sveta slovami: „Keď cirkev pracuje, je to to najohromujúcejšie, najúžasnejšie a mimoriadne krásne spoločenstvo na zemi. Uzdravuje, transformuje, miluje a mení spoločnosť.“
 
Modlitebná kampaň Príď kráľovstvo Tvoje
 
S touto jeho víziou súvisí aj jeho podpora modlitebnej kampani, ktorá je každoročne organizovaná počas 10 dní medzi sviatkom Vstúpenia Ježiša Krista na nebesia a Letnicami. Táto modlitebná kampaň sa nazýva Príď kráľovstvo Tvoje, čo je jedna z prosieb Otčenáša. Prvýkrát bola organizovaná v r. 2016 z iniciatívy arcibiskupov z Canterbury a Yorku. Odvtedy sa stáva stále viac medzinárodnou a ekumenickou iniciatívou vo viac ako 170 krajinách naprieč cirkvami katolíckymi i protestantskými.
Načasovanie tejto iniciatívy je inšpirované obdobím modlitieb apoštolov a nasledovníkov Ježiša Krista, kedy im pri svojom vstúpení na nebesia kázal zostať v Jeruzaleme a čakať na zoslanie Svätého Ducha. por. Sk 1:4 a Sk 1:14 Okrem iného sú kresťania v tejto kampani povzbudzovaní, aby sa modlili za piatich svojich blízkych ľudí, „aby viac ľudí spoznalo Ježiša.“
 
Na otázku redaktora Justina Brierleyho, či je optimistom ohľadom toho, že by iniciatíva Thy Kingdom Come (Príď kráľovstvo Tvoje) mohla zmeniť nepriaznivé trendy v štatistikách ohľadom kresťanstva vo Veľkej Británii, Welby odpovedá: „Nikdy nie som optimistom. Ale vždy mám nádej.“ Tiež hovoril o tom, že našou vecou je byť poslušní voči Ježišovi, ale výsledky sú vecou Boha. Vysvetľuje, že optimizmus je kvalita, ktorú má človek v sebe, ale kresťanská nádej sa opiera o to, čo koná Boh. Welby hovorí, že sa modlí za to, aby ľudia prichádzali k viere v Ježiša Krista nie preto, že by sa bál o budúcnosť cirkvi. Cirkev je totiž Božia. Modlí sa preto, lebo k tomu vyzýva Biblia, osobitne aj sám Ježiš. 
 
Spoločenské, kultúrno-etické a politické otázky
 
Arcibiskup Welby berie vážne výzvy súčasného sveta, medzi ktoré patria ekologická nerovnováha, ekonomické výzvy spolu s problémom globálnej chudoby a ďalšie s tým súvisiace témy. Keď hovorí o vízii pre cirkev, hovorí: „Cirkev transformuje spoločnosť, keď na seba berie riziko obnovy v modlitbe, zmierení a smelom hlásaní  dobrej správy Ježiša Krista.“
 
Svoje verejné komentáre k spoločenským a politickým otázkam zdôvodňuje tým, že mu leží na srdci osud chudobných a zraniteľných ľudí, pretože práve takíto ľudia ležia aj Bohu na srdci. Hovorí, že sa modlí aj za politikov bez rozdielu politickej príslušnosti a modlí sa za všetkých to isté – za múdrosť, odvahu a silu a za ich rodiny, za to, aby boli požehnaní, za dobro pre ich život. 
 
V minulosti sa Welby vyjadril o Ježišovi, že bol politický, ale nie stranícky politický. Hovorí, že je nebezpečné čítať Bibliu cez naše politické názory, či už pravicové alebo ľavicové. Biblia podľa neho nie je pravicova ani ľavicová, ale Božia. 
 
Veľkou výzvou pre jednotu cirkvi sú otázky sexuálnej etiky. K otázke, aké stanovisko by mal zaujať človek, ktorý sa chce zorientovať v téme sexuálnej etiky, povedal nasledovné:
  1. „Čítaj pozorne Bibliu, nielen tie časti, s ktorými súhlasíš. Čítaj ju pozorne a hľadaj Božiu múdrosť. Všimni si ako Ježiš zaobchádzal s tými, ktorí sami seba považovali za svätých, a ako s tými, ktorí seba považovali za hriešnikov. 
  2. Veľa sa modli. Obzvlášť za tých, s ktorými nesúhlasíš. Nie aby boli odstrelení alebo odstránení z cirkvi, alebo niečo také, ale aby boli požehnaní. Modli sa za to, aby ich naplnila Božia milosť, pretože sú tvojimi bratmi a sestrami v Kristovi… 
  3. Milujte sa navzájom. To nie je fráza, ktorú som ja vymyslel. …Ježiš povedal svojim učeníkom: Milujte sa navzájom ako som vás JA miloval…“
Vízia sveta po pandémii
 
V apríli 2021 v článku Nanovo budovaný obraz o Británii: Božia vízia pre postpandemický svet Justin Welby reflektuje výzvy, pred ktorými stojíme nielen ako kresťania ale i ako spoločnosť. Píše, že pandémia odhalila viaceré dlhodobo neriešené problémy súčasnej spoločnosti. Pandémiou COVID-19 boli najviac postihnuí tí najzraniteľnejší. „Nie sme verní Bohu ani sebe navzájom, keď sa naša spoločnosť vyznačuje chamtivosťou, krutosťou a sebectvom. Zlozvyky a falošní bohovia príliš často dominovali v našej vízii a vybudovali sme systémy a štruktúry, ktoré ignorujú chudobných, odvracajú sa od cudzincov a nepomáhajú sirote ani vdove. To, ako sme žili pred pandémiou, fungovalo iba pre pár vyvolených.“
 
Tieto slová môžu znieť ako manifest ľavicového aktivistu, ale Welby opakovane ukazuje, že kresťanstvo nemá byť stranícke. Bolo by tragédiou, ak by cirkev bola slepá voči volaniu o pomoc od tých najzraniteľnejších medzi nami. Welby poukazuje na fakt, že v Británii takmer 6 z 10 úmrtí na COVID-19 boli ľudia s nejakým telesným hendikepom. Tiež etnické menšiny boli v Británii vyráznejšie zasiahnuté pandémiou ako väčšinová spoločnosť. Ak Welby hovorí o potrebe zmien, robí to z jasne kresťanskej perspektívy, kde „kríž dáva nádej“.  Pokračuje: „S Ježišom v centre nášho života sa nám ponúka šanca na obnovu – obnovenie vzťah s Bohom a potom medzi nami navzájom, od našich najbližších blízkych až po našich najhorších nepriateľov.“ Začiatok trvalej zmeny vidí v zmene jednotlivca. 
 
Ďalej poukazuje na niektoré konkrétne problémy britskej spoločnosti, ktoré treba riešiť, ako napríklad zlá kvalita bývania (asi 8 mil. Britov nemá adekvátne bývanie). Píše o potrebe znovu prehodnotiť spôsob, akým funguje sociálna pomoc a zdravotná starostlivosť. V jeho pozornosti sú aj ekonomické otázky vo vzťahu k etike, čo súvisí aj s jeho predošlou profesionálnou kariérou. Píše, že v oblasti ekonomiky a finančných štruktúr potrebujeme hľadať spôsoby, ktoré by umožňovali aj chudobným začať rásť a dvíhať sa z biedy. Pri týchto veciach reflektuje aj potreby globálneho spoločenstva ľudí, neuvažuje len v hraniciach Británie. Reflektuje otázky vzdelávania, hroziacich katastrof a klimatických zmien. „Nemôžeme sa vracať k obnove starého, zotrvávajúc v starých nerovnostiach a neférovosti.“ 
 
V článku ponúka aj niektoré konkrétne tipy, ktoré človek môže urobiť – od finančnej podpory pre projekty, ktoré môžu zabezpečiť dostupnosť vakcinácie aj v chudobných krajinách až po ponúknutie konkrétnej pomoci svojmu susedovi. A vyzýva k modlitbám, kde opäť ponúka konkrétne tipy ako napríklad nielen modlitby za chorých a trpiacich ale aj za politikov a lídrov v krajinách, aby robili v súčasnej ťažkej dobe rozhodnutia, ktoré sú správne. 
 
Welby nám ukazuje, že hoci jeho teologické pozadie je skôr anglikánsko – evanjelikálne a konzervatívno – charizmatické, reflektuje témy, ktoré sú v súčasnosti skôr agendou sekulárnych aktivistov. Kresťania by nemali rezignovať na tieto témy, pretože práve tu je príležitosť, aby sa viera prejavila v skutku (por. Jk 2:18). Welbyho prioritou však zostáva duchovná obnova sveta. Ako o ňom píše na inom mieste redaktor, moderátor a žurnalista Justin Brierley: „Aj keď jeho vyjadrenia k politickým otázkam majú tendenciu generovať najväčšiu pozornosť médií, Welby hovorí, že prioritami v jeho službe sú modlitba, evanjelizácia a zmierenie.“
____________________________________________________________
Zdroje a odkazy:
– oficiálna webstránka arcibiskupa: https://www.archbishopofcanterbury.org
– oficiálna webstránka modlitebnej iniciatívy Príď kráľovstvo Tvoje: https://www.thykingdomcome.global/
– oficiálna webstránka Anglikánskej cirkvi: https://www.churchofengland.org/
– oficiálna webstránka anglikánskeho globálneho spoločenstva: https://www.anglicancommunion.org/
– článok o vzťahu štátu a cirkvi vo Veľkej Británii: https://www.theguardian.com/global/2018/oct/07/church-and-state-an-unhappy-union
– cesta k viere Justina Welbyho (video): https://www.youtube.com/watch?v=4_AMDXsDkAc&t=7s
Článok bol pôvodne publikovaný na svetkrestanstva.postoj.sk

Ondrej Kolárovský

Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.