Aká je dnes úloha novinára? Ako sa hodnotové nastavenie novinára prejavuje v jeho práci? Existuje medzi rôznymi médiami aj nejaká solidarita? Prispievajú novinári k rozdeleniu spoločnosti? Aké slepé škvrny majú novinári a aké čitatelia? Ako sa lepšie orientovať v množstve informácií a dezinformácií? O týchto otázkach ale aj ďalších sa rozprávali na Minikonferencii EVS Ondrej Kolárovský s Lukášom Krivošíkom.
Minikonferencie EVS, to sú podľa jej organizátorov štyria hostia, hudba, zákusok s kávou a priateľstvo. Jednoducho – pekný večer nemusí byť len kino alebo divadlo. Ambíciou je pripraviť inšpiratívny večer plný slova a hudby. Štyri desaťminútové prednášky či rozhovory z rôznych oblastí života, ktoré sú popretkávané hudobnými vstupmi. Zaujímaví hostia, ktorí pozývajú k premýšľaniu, hľadanie zmyslu a významu okolo nás.
Ďalší ročník Minikonferencie EVS sa uskutočnil 1. decembra 2023 v dvorane Evanjelického kolégia v Prešove. Tentokrát bol jedným z hostí aj novinár Lukáš Krivošík, s ktorým sa rozprával Ondrej Kolárovský. Z rozhovoru vyberáme niekoľko myšlienok.
Som presvedčený, že pravda existuje a je rozumom poznateľná, aj keď cesta k nej nie je vždy jednoduchá a priamočiara.
Aká je dnes úloha novinára?
► Je potrebné rozlišovať medzi spravodajstvom (podávanie správ, informácii) a komentármi (názorová stránka, pokus o výklad udalostí a javov, je viac subjektívne). Preto je rozdiel medzi prácou reportéra a redaktora (ktorí prinášajú spravodajstvo) a prácou komentátora (ktorý prináša analýzy, polemiky a pod.).
Ako sa hodnotové nastavenie novinára prejavuje v jeho práci?
► Hodnotové nastavenie sa priamo vyžaduje pri názorových formátoch (komentároch). Ale aj redaktor je ovplyvnený svojim hodnotovým nastavením, podľa ktorého robí výber správ, zostavuje ich štruktúru, robí edičný plán, dáva správam istý priestor a umiestnenie (či je to titulková vec alebo menej dôležitá informácia) a pod.
► Novinárčina nevie byť 100% objektívna, ale novinár by mal byť intelektuálne poctivý. Napríklad by mal byť schopný kritizovať aj toho, ku komu prechováva sympatie. Mal by tiež byť schopný priznať svoju hodnotovú zaujatosť (napr. konzervativizmus, liberalizmus a pod.).
Existuje medzi rôznymi médiami aj nejaká solidarita?
► Medzi médiami panuje určite konkurencia a tiež aj názorová rivalita.
► Solidarita sa dokáže prejaviť napríklad v otázke slobody tlače. Napríklad v prípade vraždy novinára J. Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej sa novinári dokázali zjednotiť naprieč názorovým spektrom.
Prispievajú novinári k rozdeleniu spoločnosti?
► Médiá zo svojej podstaty neinformujú o 1000 prípadoch, kedy niečo dopadne dobre, ale o tom jednom prípade, kedy to dopadlo zle. Pretože ľudí priťahujú senzácie, tragédie a podobné veci. V tomto sú noviny do istej miery aj obeťou svojej štruktúry.
► Novinári (v súčasnom slobodnom svete) nie sú riadení zo zahraničia a ani platení zahraničím ako si to myslia niektorí konšpirátori.
► Aj novinári majú svoje slepé škvrny, je prítomná vlastná zaujatosť, aj medzi nimi sú prítomné stádovité reflexy a tohto by si čitatelia mali byť vedomí a počítať s tým.
► Noviny robia nedokonalí ľudia, ktorí pracujú aj pod časovým tlakom, a tak môžu vniesť do svojej práce aj chyby; seriózne média však, keď sa ukáže, že urobili nejakú faktickú chybu, prídu s opravou; je dobré, ak médiá sú transparentné v tom, čo robia.
Aké slepé škvrny majú novinári a aké čitatelia?
► Problémy sú aj vo vysielači aj v prijímači; novinári majú svoje slepé škvrny, ktoré sú dané aj ich osobným presvedčením, skúsenosťou, vzdelaním, oblasťou, ktorej sa venujú a pod.
► Čitatelia nemajú reálnu predstavu o tom, ako funguje práca novinára; v serióznych médiách to nefunguje tak, že novinár za peniaze píše niečo, čo si nemyslí.
► Na Slovensku je všeobecne veľká nedôvera voči inštitúciám. Slovensko sa v tomto vymyká aj v rámci európskych krajín.
► Konzumenti médií často nehľadajú pravdu, ale len tú svoju echokomoru, ktorá má potvrdzovať ich vlastné názory.
► Ako existujú kognitívne zlyhania a limity u novinárov, existujú aj u konzumentov médií v tom zmysle, že ak dostanú informáciu, ktorá nezapadá do ich svetonázoru, tak ju jednoducho ignorujú a naopak vyhľadávajú naratívy, ktoré vyhovujú ich predpojatému názoru.
► Máme pred sebou asi dlhú cestu, médiá i verejnosť, aby sme viac spoznávali jeden druhého.
Ako sa lepšie orientovať v množstve informácií a dezinformácií?
► Naša (postmoderná) doba je poznačená presvedčením, že nejestvuje objektívna pravda, len príbehy, ktoré sa snažia získať našu pozornosť.
► Som presvedčený, že pravda existuje a je rozumom poznateľná, aj keď cesta k nej nie je vždy jednoduchá a priamočiara.
► Jestvujú napríklad aplikácie a služby, ktoré merajú zaujatosť jednotlivých médií. Tieto služby môžu pomôcť človeku sa lepšie orientovať v informačnom chaose.
► Svet bude stále komplexnejší a bude stále ťažšie orientovať sa vo faktoch.
Dá sa médiám ešte veriť?
► V zásade áno; minimálne seriózne médiá podávajú tú základnú informáciu, ktorá zodpovedá realite; v otázke analýzy (komentárov), tam už vstupuje viac subjektívny faktor a je to zložitejšie.
V rozhovore dostanete aj jeden dobrý tip ako sa dostať do médií – pohrýzť psa! Ak chcete vedieť prečo, vypočujte si celý rozhovor na priloženom odkaze.
_______________________________
Zdroje: Celú Minikonferenciu EVS 2023 si môžete pozrieť TU.
Ilustračné fotky: Archív EVS
Lukáš Krivošík
Pochádza z Prievidze, vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Pracoval ako redaktor časopisu .týždeň, kde mal na starosti rubriku Ekonomika a Klub. V spravodajskom portále Aktuality.sk, pôsobil ako komentátor. Je ženatý, má jedno dieťa a žije v Pezinku. Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní. Momentálne je redaktorom Konzervatívneho denníka Postoj.
Ondrej Kolárovský
Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.
