Vianoce sú nám dôverne známe, ale neskrotili sme si ich. Ako uvádza Tim Keller vo svojej knihe Skrytý význam Vianoc², „Vianoce sú úžasnejšie a hrozivejšie, než si myslíme.“ Vychádzajúc zo spisov Matúša, Lukáša a Jána osvetľuje moderný význam starovekého príbehu.

Spýtal som sa Kellera⁴, bývalého pastora Redeemer Presbyterian Church na Manhattane a viceprezidenta TGC³, prečo by sa boh moralizmu ani boh relativizmu neobťažoval Vianocami, ako sa neveriaci pokúšajú „zadefinovať“ Ježiša a ďalšie. (A áno, táto krátka kniha by bola vynikajúcim vianočným darčekom⁵.)

Prečo sú Vianoce „najnesentimentálnejším a najrealistickejším pohľadom na život“?

V knihe to hovorím pri téme „svetla v tme“, ktorá je významná nielen v biblickom chápaní Kristovho narodenia (Iz 9:1; Mt 4:16), ale aj vo väčšine súčasných osláv Vianoc. Biblia nehovorí „zo sveta svitlo svetlo“, ale „svetu svitlo svetlo“. Ide o to, že svet je temné miesto, ktoré potrebuje, aby záchrana prišla zvonka. To znamená koniec optimistických vyhlásení typu: „Ak budeme všetci ťahať za jeden povraz, môžeme urobiť svet lepším miestom.“ Nie, nemôžeme. Nemáme to, čo je k tomu potrebné.

Biblia nevníma pochybnosti ako vždy vzpurné, ani nenabáda ľudí, aby žili večne v pochybnostiach.

Toto je jasný a realistický prístup k našim problémom. Nie je to naivný optimizmus. Nie je to však ani pesimizmus, pretože existuje nádej a istota, že Boh nakoniec všetko zlo zničí.

Prečo je nerozumné ponáhľať sa a preskočiť rodokmeň na začiatku Matúšovho evanjelia?

Matúšov rodokmeň Ježiša toho prináša veľa. Po prvé, ukotvuje Ježiša v dejinách. Evanjelium nezačína slovami „kde bolo, tam bolo“. Kristus nie je legenda; bol ľudskou bytosťou z mäsa a kostí v priestore a čase. Po druhé, rodokmeň zahŕňa ženy, ktoré boli rasovo a kultúrne „outsidermi“ (Rahab a Rút), ako aj zapojené do incestu, cudzoložstva a prostitúcie (Tamar, „Uriášova manželka“ a Rachab).

V dávnych a menej individualistických časoch bol rodokmeň človeka niečo ako jeho životopis. Rovnako ako dnešné životopisy, aj tu sa veľa vecí zvyčajne vymazávalo, aby to pred čitateľom lepšie vyzeralo. Ženy boli len zriedka zaradené do starovekých rodokmeňov, nehovoriac o ženách, ktoré čitateľom pripomínali ohavné hriechy a skazenosť predkov, akými boli Júda a Dávid. Všetky tieto postavy by boli odmietnuté alebo vymazané z normálneho rodokmeňa, ale tu nie. Všetci – muži aj ženy, kráľ aj prostitútka, Židia aj pohania – sú rovnako súčasťou Ježišovej rodiny. Takže aj „splodení“ prekypujú v Biblii Božím milosrdenstvom.

Všímate si, že ani boh moralizmu, ani boh relativizmu by sa Vianocami neobťažovali. Prečo?

Moralizmus je v podstate myšlienka, že sa môžete zachrániť svojimi dobrými skutkami. A pre takých sú Vianoce zbytočné. Prečo by sa boh potreboval stať človekom, aby mohol žiť a zomrieť namiesto nás, ak my sami dokážeme splniť požiadavky spravodlivosti? Relativizmus je v podstate myšlienka, že nikto nie je v skutočnosti „stratený“, že každý by mal žiť podľa svojich vlastných svetiel a určovať si, čo je správne a čo nie. „Všeprijímajúci boh lásky“, v ktorého mnohí moderní ľudia veria, by sa inkarnáciou nikdy neobťažoval. Takýto boh by to považoval za úplne zbytočné.

Prečo bolo pomenovanie bábätka Ježiša dôležité?

Všetci rodičia majú právo pomenovať svoje dieťa. Je to znak ich autority nad dieťaťom a moci, ktorú majú nad tým, ako bude dieťa žiť a kým sa dieťa stane. V starovekých patriarchálnych spoločnostiach to platilo ešte viac ako dnes. Ale anjel nedovoľuje Jozefovi či Márii, aby pomenovali Ježiša. Jedným z dôvodov je, že Ježiš bol vôbec prvým dieťaťom vôbec, ktoré sa narodilo a bolo oveľa staršie ako jeho rodičia!

Druhým dôvodom je, že aj keď sa Ježiš počas svojho detstva podriadil autorite svojich ľudských rodičov (Lk 2:51), v konečnom dôsledku neboli jeho pánmi. On bol ich Pánom. Tým, že anjel odmietol dovoliť Márii a Jozefovi pomenovať svojho syna, v podstate povedal niečo ako: „Ak je Ježiš vo vašom živote, nie vy ste jeho manažérmi – on je váš manažér. Nepomenujete ho, ani mu nepoviete, kto to je – on vám prišiel povedať, kto ste vy.“

Čo sa môžeme naučiť o rozdiele medzi pochybnosťami uzavretej mysle a pochybnosťami otvorenej mysle na kontraste Zachariáša a Márie v Lukášovi 1?

Keď sa zjavil anjel Gabriel a povedal Zachariášovi, že bude mať syna, Zachariáš vyjadril pochybnosti o tom, ako by sa to mohlo prihodiť takému starému páru (Lk 1:18) – a za svoje pochybnosti bol potrestaný (Lk 1:20). Keď sa Gabriel zjaví a povie Márii, že bude mať syna, takmer tými istými slovami vyjadrí pochybnosti tomu istému anjelovi – čuduje sa, ako by sa to mohlo stať panne (Lk 1:34). Napriek tomu tam nie je žiadne slovo pokarhania, iba ďalšie vysvetlenie. Prečo ten rozdiel? Jedinou reálnou možnosťou je, že vnútorné pohnútky a dynamika Zachariášových a Máriiných pochybností boli odlišné. Existujú isté pochybnosti, ktoré skutočne hľadajú viac informácií – ktoré „chcú“ veriť, ak je to možné. Existujú aj pochybnosti, ktoré v skutočnosti hľadajú únikovú cestu, nechcú veriť ani sa podriadiť, hľadajú spôsob, ako udržať kontrolu nad vlastným životom.

Toto je úžasne citlivý prístup k pochybnostiam. Biblia nevníma pochybnosti ako vždy vzpurné, ani nenabáda ľudí, aby žili večne v pochybnostiach. Preto nám bolo povedané, aby sme boli „milosrdní k tým, ktorí pochybujú“ (Júd 1:22).

__________________________

¹ Linus je jedna z legendárnych kreslených postavičiek Charlesa Schulza – pozri TU.

² Orig. Hidden Christmas: The Surprising Truth Behind the Birth of Christ.

³ The Gospel Coalition, na Slovensku Spoločenstvo evanjelia.

⁴ Tento rozhovor s Timom Kellerom vznikol v decembri 2016. Tim Keller zomrel 19.5.2023. Viac o ňom si môžete prečítať v našom článku Timothy Keller a jeho odkaz.

⁵ Kniha vyšla aj v slovenčine, vydalo EVS v roku 2017.

Recenziu knihy Skrytý význam Vianoc si môžete prečítať TU.

Ilustračné foto:
► Jonathan Borba, Unsplash
► EVS