Možno vás prekvapí, ale dve tretiny manželov, ktorí sa rozvedú, hovoria, že sa rok pred rozvodom nehádali a boli šťastní(!). Na druhej strane, dve tretiny manželov, ktorí boli nešťastní vo vzťahu, ak to nevzdajú a na svojom vzťahu pracujú, tak po desiatich rokoch hovoria, že majú šťastný vzťah.

Keď sme ako snúbenci šli na predmanželskú prípravu, jedna z prvých otázok, ktoré nám boli položené, bola: „A už ste sa poriadne pohádali?“ Reagovali sme tak ako väčšina snúbencov, ktorým som potom aj ja počas svojej praxe kládol túto otázku: Chichotanie, rozpačité úsmevy a potom v nádeji, že to je tá správna odpoveď: „Ani veľmi nie…“ Vzápätí zaznela rada: „Tak sa ešte pred svadbou aspoň raz poriadne pohádajte.“ Pointa, samozrejme, nie je v tom, aby sme sa hádali, ale v tom, aby sme si vyskúšali, či a ako vieme riešiť konflikt. Aj keď sa v rodičovských vzťahoch zvýšila úroveň stresu, zdá sa, že lockdown potvrdil význam záväzku rodičov žijúcich v manželstve.

Aj keď sú páry, ktoré sa hádajú len minimálne, či dokonca nehádajú nikdy, štatisticky brané – skôr alebo neskôr príde do manželstva problém, ktorý prinesie konflikt a z toho následne vznikne hádka. Dávať si cieľ, že sa vo vzťahu nikdy nebudeme hádať, je pravdepodobne nerealistické očakávanie, ktoré môže viesť k frustrácii. Otázkou ani tak nie je, či sa pohádame, ale kedy to bude? A s tým súvisí ešte dôležitejšia otázka, či sa vieme hádať konštruktívne? Inými slovami – ako tá hádka skončí?

Dôležité je, aby po hádke bol náš vzťah ešte lepší ako predtým, aby sme sa posunuli dopredu a neboli zaseknutí v konflikte na jednom mieste.

Ak sa teda hádate, nemusí to byť tragédia. Ale treba sa naučiť hádať konštruktívnym spôsobom. Hádka nie je príjemná. Ale výsledkom môže byť ešte lepší vzťah.

Praktické tipy, ako sa efektívne v manželstve hádať:

# 1 Sadnite si vedľa seba, nie oproti sebe.
Nie ste protivníci, ale partneri.

# 2 Položte problém pred seba, nie medzi seba.
Ak je medzi vami problém, stáva sa bariérou, múrom, barikádou, na ktorej budete bojovať. Ak ho položíte pred seba, stáva sa vašou spoločnou úlohou, ktorú chcete vyriešiť.

# 3 Viac počúvajte ako hovorte.
Máme dve uši a jedny ústa. Keď hovoríme, opakujeme len to, čo už vieme. Keď počúvame, dozvieme sa niečo nové, čo nám predtým ani nenapadlo.

# 4 Posuňte sa od kričania/mlčania k rozhovoru.
Jeden má tendenciu v konflikte viac hovoriť (kričať) a málo počúvať. Iný ticho počúva, nič nehovorí, ale myslí si svoje. Ani jeden z týchto prístupov nie je konštruktívny.

# 5 Nevyvracajte/nespochybňujte emócie toho druhého.
Jeho/jej emócie sú skutočné, aj keď nemusia zodpovedať realite ako ju vnímate vy.

# 6 Verte tomu, čo ten druhý hovorí.
Neskáčte do reči, neobhajujte sa hneď, nevysvetľujte hneď.

# 7 Striedajte sa v hovorení.
Keď jeden hovorí, druhý počúva. Pomôže, ak sa pokúsite zopakovať, čo ten druhý hovoril a tak sa uistíte, či ste porozumeli správne, čo chcel povedať, respektíve, či povedal naozaj to, čo povedať chcel.

# 8 Prijmite vysvetlenie toho druhého.
Verte mu/jej, že to tak môže vidieť, aj keď vy to vidíte odlišne.

# 9 Buďte pripravení sa ospravedlniť.
Urobte to! A prijmite ospravedlnenie.

# 10 Buďte pripravení odpustiť.
Urobte to! A prijmite odpustenie.

Článok pôvodne vyšiel na webstránke EDUWORLD