Zmysluplne víťaziť nad nudou
15. marca 2024
Znudená. Som taká znudená. Som taká znudená. Taká znudená… spieva Billie Eilish v piesni s neprekvapivým názvom Znudená. Na hudobných streamovacích platformách akoby sa roztrhlo vrece s piesňami a playlistami na tému nuda.1
Výsledky prieskumu hovoria, že na Slovensku sa až tri pätiny ľudí sťažuje na nedostatok voľného času. Zároveň sa skoro až dve pätiny pravidelne nudia. Pritom sa nudia aj tí, čo sa zároveň sťažujú na nedostatok voľného času.2
Podľa iného prieskumu sa viac ako 60% dospelých Američanov priznáva, že sa aspoň raz týždenne nudí.3 Podľa iného prieskumu, dospelý Američan priemerne zažíva nudu až 131 dní v roku!4 To je viac ako 1/3 roka! A zase podľa iného prieskumu strávi bežný Brit približne 5 rokov svojho života tým, že sa nudí.5
Je to veľa alebo málo? A je to vôbec problém? Veľa je to z toho hľadiska, aké máme široké možnosti zábavy!
Aj keď žijeme v dobe, kedy máme prakticky akúkoľvek zábavu poruke na pár klikov či dotykov mobilu, predsa sa zdá, že nuda je problém pre nemalú časť našej vyspelej spoločnosti.
Nuda nemusí byť problém, ak je príležitostná a v malej miere. Vtedy dokonca môže podnietiť kreativitu. Ide teda skôr o to, ako nudu uchopíme.
Môže však byť problémom a to hlavne, ak človek prežíva tzv. existenciálnu nudu. Keď stráca zmysel sa o niečo usilovať, keď stráca motiváciu k činnosti, stráca záujem o vzťahy, keď bezcieľne „zabíja čas“, v konečnom dôsledku stráca zmysel života, zaoberá sa len sám sebou a môže mať sklon k deštruktívnemu spôsobu života.
Čo je to nuda?
Vnímanie nudy je u ľudí veľmi subjektívne. A tiež definovať, čo to nuda vlastne je, nie je jednoduché. Na jednej strane, vieme pomenovať chvíľu, keď sa nudíme. Priniesť však jednoznačnú definíciu nudy, nie je také ľahké.
Podľa APA (American Psychological Association) je nuda „stav únavy alebo vyčerpania vyplývajúci z nedostatku zapojenia sa do podnetov v prostredí. Vo všeobecnosti sa považuje za jednu z najmenej žiaducich podmienok každodenného života a jednotlivci ju často označujú za príčinu pocitu depresie. Dá sa vnímať ako opak záujmu a prekvapenia.“6
Profesorka Patrícia Sparks hovorí, že slovo nuda (angl. boredom) sa nepoužívalo pred r. 1750.7 To neznamená, že by ľudia v minulosti vôbec neprežívali nudu, ale väčšinou používali iné slová, ako napríklad lenivosť, záhaľka, letargia, melanchólia a iné. Nudu v súčasnosti vnímame ako problém, nepríjemný stav, ale v minulosti takýto stav bol považovaný skôr za osobné zlyhanie, slabosť či neresť.
Dva druhy nudy
Nuda môže byť dočasná (situačná) alebo permanentná (existenciálna). Situačná sa objavuje vo chvíľach, ktoré vnímame ako málo podnetné (napr. prednáška, čakanie v obchode pri pokladni a pod.). Existenciálna trvá bez ohľadu na zmeny situácie či okolností. Je to hlbší pocit prázdnoty, ktorý prerušujú krátke chvíle rozptýlenia. Po odznení zábavy sa vracia. Je to prežívanie pocitu existenciálnej beznádeje, keď človek stráca motiváciu k činnosti, stráca záujem o vzťahy, zaoberá sa len sám sebou a môže mať sklon k deštruktívnemu spôsobu života.8
Nuda však môže fungovať aj ako obranný mechanizmus voči úlohe, ktorú vnímame ako príliš náročnú. Napríklad žiak povie, že v škole je nuda. Okrem toho významu, že v škole môže dotyčný žiak prežívať naozaj málo podnetov, môže to byť aj obranný mechanizmus. Nudou prekrýva strach zo zlyhania v škole.
Môžeme povedať, že nuda je aj emocionálny či psychický jav, aj existenciálny, je to aj obranný mechanizmus, a môže byť aj otázkou charakteru (lenivosť, záhaľka), ale aj povahy (niektorí ľudia majú väčšiu predispozíciu k nude ako iní). Nuda môže byť rôzne prežívaná aj v rôznych fázach života.
Kto je ohrozený nudou?
- Viac muži ako ženy (ženy sú náchylnejšie na depresiu).
- Najviac adolescenti a seniori.
- Viac extroverti ako introverti.
- Nerozhodní ľudia majú väčšiu náchylnosť k nude. Otázkou je, či je to kauzálny vzťah alebo len korelácia. Výskum ukázal spojitosť medzi nerozhodnosťou a tendenciou k nude. Nerozhodnosť je spôsob, ako oddialiť riziko zlyhania.
Kedy sa budem nudiť?
- Ak je práca príliš jednoduchá alebo príliš náročná.
- Ak je práca monotónna.
- Nudnejšia je poloautomatická práca ako plnoautomatická alebo neautomatická.
- Je to individuálne.
- Ak to, čo robím si nevolím sám.
- Ak to, čo robím, nemá vzťah k môjmu životu, nevidím význam toho pre svoj život.
- Zvyčajne nie samotná vec/činnosť je nudná ako taká, ale to, ako ju ja vnímam rozhoduje o tom, či je to nudné (pre mňa.
5 faktorov nudy alebo aká je predispozícia človeka k nude
-
Potreba stimulácie zvonku – hľadanie nových vzruchov, dojmov (viac muži ako ženy).
-
Kapacita pre vnútornú stimuláciu – schopnosť zabaviť sa a byť niečím zaujatý.
- Emočná odozva – citová reakcia človeka na nudu – niekto sa pri čakaní v rade rýchlo nahnevá, je nepokojný, iný je trpezlivý a pokojný; pravdepodobne ľudia zameraní viac na uspokojenie seba zažívajú väčšiu nudu ako tí, čo sa zameriavajú na potešenie a uspokojovanie potrieb iných.
-
Vnímanie času – nuda súvisí so subjektívnym pocitom, že čas plynie pomaly; ako človek narába s časom, jeho organizovanosť, využívanie a pod.
-
Obmedzenie – je to miera schopnosti človeka vyrovnať sa s obmedzujúcou situáciou.10
Filozofické základy pre nudu
Zmeny, ktorými prešla západná civilizácia za posledné storočia, vytvorili podhubie, na ktorom sa nuda stala jednou zo spoločenských výziev. Profesorka Spacksová uvádza štyri dôvody, kvôli ktorým narástla dôležitosť nudy za posledné dve storočia. Sú to vznik voľného času, pokles vplyvu kresťanstva, zvyšujúci sa záujem o práva jednotlivca a zvyšujúci sa záujem o vnútorné zážitky.11
Ako súvisí odklon od kresťanstva s rozmachom nudy? Kresťanstvo poskytovalo západnej civilizácii takmer po dve tisícročia metapríbeh, ktorý dával kontext a zmysel životu človeka. Zavrhnutím kresťanstva spoločnosť stratila tento veľký príbeh, ktorý ukazoval každému človeku miesto v živote a dával mu význam bez ohľadu na okolnosti. Súčasný človek nemá žiaden väčší príbeh. Jediný príbeh je ten, ktorý si píše sám. Teraz si musí človek sám nájsť význam tohto individuálneho príbehu. Žiaden hlbší zmysel tu nie je. Nikto to za neho neurobí. Zároveň to znamená, že sa človek nezodpovedá „nikomu nad sebou“. A tak si môže zvoliť (takmer) akúkoľvek cestu. V kombinácii s rastúcom presvedčením, že človek má „právo na šťastie“, sú mu k dispozícii všetky zdroje zábavy a rozkoší. Zábava bez hlbšieho zmyslu človeka dlhodobejšie neuspokojuje. A tak paradoxne, čím viac možností zábavy, tým viac nudy.
Tomáš Akvinský už v 13. storočí vidí riešenie nasledovne: „Liečba acedie (lenivosti) a nudy z toho plynúcej nespočíva v tom, že svoj čas naplníme väčším množstvom aktivít, spočíva v tom, že naplníme svoj čas aktivitami, na ktorých záleží.“ 12
Spoločensko kultúrne dôvody pre nudu
Richard Winter vo svojej knihe rozoberá aj ďalšie faktory, ktoré vplývali na väčší výskyt nudy v súčasnej spoločnosti. Je to napríklad posun od výroby k spotrebe a s tým súvisiaci rozvoj konzumného spôsobu života. S tým súvisí vznik obchodných domov, reklamy, katalógov predaja a vôbec rozmach celého priemyslu zábavy, ktorý je dostupný širokým vrstvám spoločnosti vo všetkých sociálnych vrstvách. Toto tu nikdy v dejinách ľudskej civilizácie nebolo.
Diagnostika nudy
Vo svojej knihe Richard Winter prináša dotazník na sebazhodnotenie, nakoľko má človek predispozíciu k nude. Uvediem z neho niekoľko príkladov:13
-
Často uviaznem v situácii, keď musím robiť nezmyselné veci.
-
Potrebujem viac stimulácie ako iní.
-
V mojej situácii si zvyčajne vždy viem nájsť nejakú zaujímavú činnosť.
-
Väčšinou iba posedávam a nerobím nič.
-
Cítim, že väčšinu času nevyužívam 100 percent svojich schopností.
-
Kým nerobím niečo zaujímavé, dokonca nebezpečné, som apatický a cítim sa takmer polomŕtvy.
Samozrejme, podľa odpovedí na pár otázok nemôžeme robiť ďalekosiahle závery, ale môžu niečo naznačiť, čomu by sme vo svojom živote možno mali venovať viac pozornosti.
Ako sa nenudiť
Ak človek prežíva existenciálnu nudu, potrebuje nájsť zmysel života. Potrebuje objaviť svoje miesto v Božom príbehu. Evanjelium nám ukazuje, že na každom človeku záleží, každý má hodnotu a každý má poslanie. Byť zachránený pre večný život znamená aj byť zachránený z nudy a bezcieľnosti života. Bengt Pleijel14 to vyjadril slovami, že zmyslom života je žiť blízko Boha a blízko druhých ľudí. S tým súvisí aj výzva objaviť svoje dary, ktoré každému Boh dal, a slúžiť nimi druhým.
Niekoľko tipov na prekonávanie situačnej nudy:
-
zmeniť miesto alebo činnosť;
-
nebáť sa nudy – nehľadať hneď nejakú zábavku, ale dať priestor tichu, v ktorom môžu prísť nové nápady, v tichu k nám môže Boh prehovoriť iným spôsobom;
-
učiť sa radovať z malých vecí, učiť sa vďačnosti;
-
pestovať zmysel pre humor;
-
pestovať schopnosť žasnúť, nebrať veci ako samozrejmosť, všímať si aj bežné maličkosti;
-
pestovať vášeň (hobby).
G. k. Chesterson svojho času povedal: „Neexistujú nezaujímavé veci, iba ľudia, ktorých to nezaujíma.“ Učme sa mať otvorené oči, učme sa čudovať, učme sa byť zvedavými. Svet, v ktorom žijeme, je veľmi zaujímavý. My sami sme zaujímaví. Posolstvom kresťanstva je, že Boh sa o človeka zaujíma. Každého jedného. Pre neho nie sme nudní.
_______________________________
Poznámky:
1 Zaujímavá pieseň o nude zo 60´ rokov je Is That All There is? v podaní Peggy Lee. V našich končinách svojho času zarezonovala pieseň Vadí, nevadí od Jaroslava Uhlířa a Zdeňka Svěráka, kde sa spieva „Zažít nudu – to vadí“.
4 https://swnsdigital.com/us/2019/01/we-face-131-days-of-boredom-a-year-study-finds/
6 https://dictionary.apa.org/boredom
7 In: Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006, str. 15
8 Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006, str. 25
9 Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006, str. 61
10 Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006, str. 52-53
11 Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006, str. 10
12 https://axis.org/resource/a-parent-guide-to-teenage-boredom/
13 Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006, str. 51
14 Bengt Pleijel, Brána viery otvorená
Literatúra:
Znudení v kultúre zábavy, Richard Winter, Porta libri, 2006
Malá filosofie nudy, Lars Svendsen, Kniha Zlín, 2011
Ilustračné fotky:
Priscilla Du Preez, Unsplash
idea-list
Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.