Čo by si poradil človeku, ktorý zápasí s organizáciou svojho času a povie, že s tým nevie nič  urobiť, lebo je proste taký?

Podľa mňa sa to dá naučiť. Ja to mám doma . My sme s Olinkou (pozn. manželka) rozdielni. Ona je skôr taký spontánny človek. Ona v pohode reaguje na rôzne podnety zvonku. Ja som taký pomalší. Ja už keď mám plán, tak sa ho chcem a viem držať. A ona ho vie v pohode zmeniť. Ona si v minulosti veci skôr neplánovala, skôr sa spoliehala v tomto na mňa. Ale tým, že sme spolu ako manželia, tak pochytila veľa vecí odo mňa a teraz ona mňa núti plánovať veci. Napríklad príde s otázkou: „Tak kedy budeme plánovať tento týždeň?“ Normálne sa to naučila.

Ale človek asi potrebuje k tomu, aby sa to efektívne naučil, mentora. Mentor je niekto, kto bude pri ňom stáť, s kým je možné raz začas prebrať vec a lepšie ich nastavovať. To je reálne.

Na druhej strane, možno sú naozaj ľudia, ktorí sú skôr spontánnejší a postačí im iba nejaký veľmi základný rámec. A takto im to vyhovuje a keby boli nútení do nejakého zložitejšieho systému, tak sa cítia príliš poviazaní. Niekomu keď povieš, aby si prečítal knihu, tak sa mu pretiahne tvár a zhasne. Ale možno, keď sa s ním porozprávaš a dáš mu nejaký základný rámec, tak mu to veľmi pomôže. Dnes sme žijeme v dobe, že je možné si pozrieť aj krátke video na danú tému a niekomu môže toto viac vyhovovať ako čítať knihy.

Každopádne štruktúra modlitba, odpočinok, vzťahy, práca sa mi javí ako veľmi zdravá a prospešná.

Asi to závisí aj od toho, akú má kto prácu. Iná je situácia niekoho, pravidelne pracuje v pevne danom čase od rána do poobedia. Prípadne jeho práca nevyžaduje riešiť neustále množstvo rôznorodých a komplexných úloh. Ale ak má niekto povolanie, v ktorom je veľa rôznorodých úloh, tak musí nad tým inak premýšľať a inak to manažovať.

Určite je tu viacero faktorov. Mne veľmi vyhovuje, že si môžem svoj čas flexibilne organizovať. Pre mňa je dôležité to ráno. To je úplne kľúčové pre mňa. Sú to skoro dve hodiny zo dňa. Úplne najdôležitejší čas.

Ako teda vyzerá tvoje typické ráno?

Najprv chvíľu cvičím, potom čítam Bibliu, potom čítam knižku. Každé ráno čítam knihu, a potom sa aj modlím, premýšľam, plánujem, a potom idem robiť ďalšie veci. Snažím sa riadiť pravidlom first things first (najprv to najdôležitejšie). Tieto ranné chvíle sú pre mňa prioritou. Dáva mi to myšlienky do dňa a to ma posilní, inšpiruje. Idem potom s úplne inou dynamikou do života. Mne napríklad pandémia COVID-19 v tomto veľmi pomohla. Trošku sa spomalilo tempo rôznych aktivít, takže som sa mohol ešte viac sústrediť na tie rána. Beriem ich ako investíciu do svojho života. Tým, že investujem do seba, tým investujem aj do ľudí okolo seba.

Celé toto obdobie pandémie vnímam ako transformačné obdobie. Transformačné je aj v tom, že človek má možnosť viac vidieť do seba, svoje vlastné limity.

Spomenul si, že pre teba ako farára je prakticky nemožné, aby si mal deň voľna v nedeľu. Ale takých ľudí je viac aj v iných povolaniach. Ako prakticky to riešiš ty?

Aj ja som s tým zápasil a aj zápasím, ale podarilo sa nám to s manželkou nastaviť si už lepšie. V minulosti som mával pondelky voľné, ale to nie vždy fungovalo. V skutočnosti v pondelky veľa ľudí volá na faru a tiež v pondelky sme mávali pracovné schôdze. Tým sa ten deň voľna často rozbíjal. Teraz sme si to rozdelili tak, že napríklad vyučovanie na školách máme zhustené primárne do troch dní – streda až piatok. V sobotu a nedeľu je veľa aktivít v cirkevnom zbore, tak som sa programovo rozhodol, že pondelok bude pre mňa pol dňa pracovný deň. A toto mi veľmi vyhovuje. V ten deň nemám veľmi šancu kreatívne rozmýšľať, lebo po víkende som unavený. Vtedy robím menej kreatívne veci – naplánujem si týždeň, robím kancelársku robotu, vybavujem stránky, riešim telefonáty a pod.

Poobede sa postupne začínam uvoľňovať a pripravujem si veci ku šabatu (Šabat je v tomto kontexte deň oddelený na vnútorné stíšenie a oddych. Nemyslí sa tým šabat v prísne judaistickom náboženskom zmysle.). V pondelok večer začíname náš šabat a trvá do utorka večera. Tým, že máme na úrade pracovníčku, ktorej úlohou je aj to, aby, pokiaľ je to len trochu možné, tak odblokovala veci tak, aby sme mali ten utorok nerušený. Samozrejme, keď príde niečo neodkladné ako napríklad pohreb, samozrejme, že to urobím.

V súčasnosti máme v Žiline aj seniorátnu kaplánku, tak sme si to nastavili tak, že ona má voľný deň v pondelok a tým pádom ja ju vtedy nezaťažujem. A v utorky zase ona chráni nás. Ja si na utorok nedám nič pracovné a keď niekedy musím, tak potom si spolu s manželkou nájdeme náhradný deň. Ten voľný deň si plánujeme spoločne. Zatiaľ nám to dobre funguje.

Vidím, že ste inšpirovaní aj myšlienkou židovského šabatu. Hebrejské rozmýšľanie o čase je trochu iné od nášho. Tam začína deň nie ránom ale večerom. Vidíš to ako lepšie pre zdravý rytmus života, aby mal človek voľno od večera do večera a nie od rána do rána?

Tento systém má skvelú logiku! Tým, že na to voľno pomaly nastupujem už akoby deň vopred, tak potom ten utorok je pre mňa ozaj voľný deň. Ale keď som voľno začínal až ránom, tak sa častokrát stalo, že som začal mať v priebehu popoludnia už taký tlak v hlave, že už musím začať rozmýšľať o pracovných veciach na ďalší deň. A to mi začalo kradnúť slobodu toho voľného dňa. Keď sme si to však mentálne nastavili v hlave tak, že deň voľna začína už večer a končí večer na ďalší deň, potom som úplne slobodný, a úplne prirodzene sa v ten ďalší večer prepnem na pracovné veci. Viem, že ten druhý večer už mám priestor na to, aby som si v pokoji plánoval veci do práce. Toto ma úplne oslobodilo a ak sa niekedy stane, že ten pracovný tlak stredy nie je žiaden, tak potom potiahnem šabat až úplne do večera a pracovať začnem až v stredu ráno. To znamená, že šabat je ako keby od večera do večera. V mojom prípade od pondelka večera do utorka večera.

Podobne radím aj ľuďom, ktorí majú svoj šabat v nedeľu, aby ho začali vedome už v sobotu večer. V sobotu počas dňa si porobte, čo potrebujete, a potom večer už začnite svätiť šabat alebo akokoľvek to nazveme. Pre kresťana to typicky znamená, že nedeľu ráno strávi v spoločenstve, potom nasleduje obed s rodinou, poobede má voľný priestor na záujmové aktivity, a v nedeľu večer si už v pokoji môže začať plánovať pracovný týždeň. Takýmto spôsobom môžu ľudia oveľa pokojnejšie stráviť voľný deň a tiež do nového týždňa vstúpiť s väčším pokojom. O koncepte šabatu som veľa čítal a premýšľal a mne tento koncept veľmi sedí.

Kresťanská schéma 4 prvkov.

Keď ťa tak počúvam, tak to dáva zmysel, že psychika človeka funguje tak, že sa viac dokáže uvoľniť, keď má voľno od večera do večera. Keď do večera pracuje a ráno ide akože oddychovať, ale pritom už od rána má niekde vzadu v hlave myšlienku na to, že večer sa už aj tak musí pripravovať pripravovať na ďalší pracovný týždeň. Možno to neplatí univerzálne, ale možno to môže pomôcť ľuďom v povolaniach ako sú podnikatelia, učitelia a ďalší, ktorí veľa pracujú mentálne.

Presne toto som riešil sám aj ja sám v sebe. A mám pocit, že som pre to našiel dobré riešenie. Stále som v procese a tvorím to. Tiež treba povedať, že teraz žijeme v unikátnych korona časoch. Uvidím, ako sa to celé bude vyvíjať, keď sa veci ustála. Ale už teraz viem, že nechcem znova spadnúť do nejakého kolotoča naháňania sa. Mentálne to mám v sebe vyriešené, reálne to ukáže ďalšia prax.

Keď sme sa už dotkli toho šabatu. Čo ešte sa vieme učiť z tohto hebrejského konceptu posvätného voľného dňa?

Sekulárna schéma 4 prvkov.

Židia, keď končia šabat, tak smútia, že šabat končí a zároveň sa začínajú tešiť na ten ďalší, ktorý príde. Ja som ten pocit skutočne niekoľkokrát zažil. Židia to majú tak, že tri dni pred šabatom sa tešia na šabat a tri dni po šabate ešte ďakujú za šabat, ktorý bol a žijú z toho šabatu.

Ešte chcem poznamenať, že ísť počas dňa voľna na návštevu, nie je šabat v pravom zmysle slova. To už nie je o tom stíšení, ale o vzťahoch. Vzťahy sú dôležité, ale to je už ďalší prvok v tom systéme.

Zistil som, že keď človek má reálne ten deň odpočinku, je to deň radosti a pokoja. Pre mňa je to silný predobraz neba. Keď som rozmýšľal, ako si mám predstaviť nebo, tak mi to docvaklo – predstav si šabat. Nikdy som si to takto nedával do súvisu, ale keď človek zažije originál dobrý šabat, tak má pocit, že ochutnal nebo. V nebi toto vlastne bude – večná radosť, večná blaženosť. To bolo pre mňa fascinujúce, že pozemský šabat je ochutnávka nebeského kráľovstva.

V našich končinách sa často cez víkendy dobieha to, čo sme nestihli cez týždeň, a tak sa vlastne človek neustále nachádza v kolotoči.

A to nie všetko. Ja hovorím, ak niekoho baví záhradka, tak si kľudne choď do záhradky. Ak ti to prináša blaženosť, je to pre teba výborné. Ale ak máš rodinu a nikoho iného záhradka nebaví, a ty nútiš ostatných, aby tam s tebou robili cez šabat, tak pre nich to šabat nie je. A to je potom problém. ak ďalšia časť rodiny kvôli tvojmu šabatu trpí. Ak má človek rodinu, musia nájsť prienik, kde sa každý jej člen vie nájsť.

Tento rozhovor robíme v čase pandémie COVID-19. (Samozrejme, online.) Ako vnímaš celé toto obdobie?

Celé toto obdobie pandémie, keď odhliadnem od zdravotných dopadov na mnohých ľudí, prežívam pozitívne. Z pohľadu práce ho vnímam ako transformačné obdobie. Transformačné je aj v tom, že človek má možnosť viac vidieť do seba, svoje vlastné limity. Môže vidieť, koľko vecí treba pomeniť aj vo svojom živote, aj vo vzťahoch. Pre mňa je to obdobie očisťovania, doslova taká terapia. Pre mňa je covid doba terapie. Táto terapia je ťažká, častokrát človek vidí ako sa nemožne správa v manželstve. Uvedomí si, aký bol blbec, a potom to musí dávať dokopy, aj sám seba, aj vzťahy s druhými.

Vidím ako sa posúvam, dejú sa postupné kroky. Dostávam sa k veciam, ku ktorým by som sa za normálnych okolností ani nedostal. Musel som k tomu nejako dozrieť. Učíme sa robiť mnoho vecí online, ale v tom dobrom, čo sa teraz učíme, chceme pokračovať aj potom, keď sa bude dať offline.

Prvú časť rozhovoru si môžete prečítať TU alebo vypočuť na webstránke chcemviac.com alebo na podcastových aplikáciách ako chcemviacpodcast. V prvej časti sme hovorili o hľadaní lepšieho spôsobu života, o zdravých životných rytmoch, o rôznych možnostiach ako rozumne a lepšie nastaviť svoj deň, o tom ako a prečo vôbec začať a či je to pre každého a tiež o štruktúre 4 bodov, okolo ktorých Marián Kaňuch organizuje svoj bežný týždeň.