José: Signály.cz je občianske združenie, ktoré sa venuje evanjelizácii v online priestore. Prevádzkuje komunitný web, online magazín a videá pre mladých. Na začiatku to boli hlavne katolíci, dnes už má ekumenický presah. Niekoľko rokov organizuje Signály Awards, kde sú oceňované rôzne kategórie kresťanských tvorcov.

Janči: Signály sa snažia budovať komunitu kresťanov pôsobiacich v digitálnych médiách, Awards je iba vrchol ich činnosti. Táto anketa funguje od roku 2017, pričom samotný web signaly.cz funguje už od roku 2001.

Sú to českí katolíci a rybník im vypaľujú slovenskí protestanti… (Úsmev.)

Janči: Tak to dopadlo. Ale aj slovenskí katolíci to tam valcovali. Godzone podcast skončil v tesnom závese za nami.

Pod starými pravdami rozumieme to, že sa pozeráme na to, čo môže Biblia, čo môže naša viera, naše teologické presvedčenie povedať človeku žijúcemu v tejto dobe. A o tom sa rozprávame.

Ale Awards nie je len o podcastoch…

Janči: Ich cieľom je priniesť Krista mladým ľuďom v online priestore. Samotné Awards majú štyri kategórie: instagram, podcast, video a projekt roka.

Vraj tento rok bolo hlasovanie veľmi tesné.

Janči: Nemáme presné čísla, ale rozdiel medzi prvým a druhým miestom v našej kategórii podcastov bol päť hlasov. Druhý bol už spomínaný Godzone. Môžeme povedať, že to rozhodla jedna rodina.

Čo táto cena pre vás znamená?

Janči: Hlavne je to istý typ spätnej väzby. Keď človek robí podcast alebo tento typ služby, tak vlastne nevie, čoho sa má chytiť, aby mal odpoveď na otázku, či to robí dobre. Jeden druh spätnej väzby je, že sa nám ľudia ozvú. A ozývajú sa nám. To je fajn. Ale vo väčšom meradle človek nevie, na čom je. Máme nejaké štatistiky, ale tie sú veľmi skreslené.

Štatistiky zo sťahovania podcastov nám nehovoria, koľko ľudí si vypočulo daný podcast, prípadne akú časť z neho. Ani to, či si ho naozaj pustili, či sa k nemu ešte neskôr vrátili. Človek má veľmi obmedzené spôsoby, ako zhodnotiť dosah svojho podcastu v rámci svojej kategórie.

Signály Awards sú tak jeden z mála spôsobov, kde sa vieme porovnať s inými a vyhodnotiť, aký máme dosah a či to má zmysel robiť aj ďalej.

José: Tým, že je to vyslovene cena, ktorú dávajú ľudia, a nie nejaká porota, tak je tiež nejakým meradlom popularity. Slovo popularita mi síce neznie dobre, lebo nám nejde o popularitu, ale asi to je to správne slovo.

Minulý rok, keď sme vyhrali, robili sme pomerne veľkú kampaň, ale tento rok sme nespravili takmer nič. Až úplne v posledný deň hlasovania sme dali nejaké videá na sociálne siete. Vychádzalo to z toho, že sme boli presvedčení, že nevyhráme, že tá konkurencia je príliš silná, takže nemá cenu sa nejako snažiť. Až na poslednú chvíľu nás členovia nášho tímu presvedčili, aby sme tam dali aspoň niečo. Takže to ocenenie je pre nás aj signálom, že ľudia stoja za nami.

Dokonca som mal milý zážitok počas Ekumenického týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Keď som bol v rímskokatolíckom kostole, na konci pobožnosti prišla za mnou jedna rehoľná sestra a povedala mi: „Jasné, však ja vás poznám. Vy ste zo Zabudnutých ciest! Ja som videla, ako ste vyhrali Signály…“  Pre mňa to bol silný moment.

Spomenuli ste, že medzi nominovanými bolo viacero zaujímavých projektov. Za koho by ste hlasovali vy? Prípadne sú nejaké iné zaujímavé podcasty, ktoré neboli nominované?

Janči: Jeden, čo nebol nominovaný a určite stojí za vypočutie, je český online magazín Proboha.cz. Ich podcast sa snaží byť na tepe života, čo sa týka otázok kresťanstva. Nepublikujú až tak často, ale stojí za vypočutie. Zaujímavý je aj podcast Porta, čo je kresťanské vydavateľstvo kníh. A aj podcast Chcem viac je dobrý.

Z tých nominovaných určite Godzone, to asi ani netreba komentovať. A zaujímavý je aj podcast Point, ktorý robí Tréningové centrum Kompas. Len ten je zameraný užšie, keďže sa venuje kresťanskému líderstvu medzi mladými. Kvalitný podcast je aj Láska a jiné srandy, ktorý je o vzťahoch.

José: Ja by som ešte spomenul podcast Víra ve vírech doby, ktorý robí Dávid Novák.

Podcast je pomerne nový fenomén. Čo to vlastne je?

Janči: Čisto technologicky je podcast spôsob distribúcie audiozáznamu. Rôzne cirkevné spoločenstvá využívajú túto technológiu na šírenie záznamov svojho vyučovania. Ale to, čo my chápeme pod podcastom, sa týka samotného formátu. Podcast v našom chápaní sa skôr podobá na rádioreláciu, ktorá je však omnoho slobodnejšia a do rádia by sa nezmestila. Podcast je príliš undergroundový a príliš slobodný, aby sa zmestil do rádioformátu. Ale je to bližšie k rádiu ako k čomukoľvek inému.

José: Ten formát je kľúčový. Médium a cieľ. Dať nedeľné kázne na podcast, áno, technologicky je to možné, ale je jasné, že ten audiozáznam nemal zámer, aby slúžil primárne ako podcast, ale má slúžiť tomu nedeľnému spoločenstvu. Človek si vypočuje len záznam niečoho, čo sa stalo niekde inde.

Janči: Je to akoby periskop do toho, čo sa tam dialo.

José: Aj na Youtube si človek pozrie záznam, ale nie je to to isté, ako sa zúčastniť na nedeľnom zhromaždení. Podcast v našom chápaní je niečo viac ako len záznam niečoho, čo sa udialo. Podcast nemá jeden formát. Môže byť v ňom len jeden človek, ktorý sám rozpráva. Môže byť ako náš podcast, v ktorom sa rozprávame my dvaja. Alebo podcast s hosťami. Aj my máme niekedy hostí. A môže to byť všeličo medzi tým.

Janči: V podcaste je kľúčové, že poslucháč tam sedí akoby s nami. Človek ho vníma pri nahrávaní, aj keď tam fyzicky nie je. Podcasty hovoria k poslucháčovi, kým záznamy hovoria k ľuďom, ktorí sú naživo pri nahrávaní. Cez podcast – záznam akoby človek pozeral kľúčovou dierkou do inej miestnosti. Podcasty, o akých hovoríme my, berú poslucháča priamo medzi nás, akoby sedel v jednej miestnosti spolu s nami.

Technológia tu už bola skôr, ale ako fenomén je podcast pomerne nová vec. V čom vy vidíte príčiny podcastového boomu? 

Janči: Na Slovensko prišiel ten boom len nedávno. Keď sme my pred asi štyrmi rokmi začali nahrávať náš podcast, tak sa to vtedy u nás len začínalo. Rok pred nami naše kamarátky Maťa a Filipa začali robiť podcast Počuj a to sa z večera do rána stalo na Slovensku veľkým hitom. Roky 2018/2019 boli pre podcasty na Slovensku divokým západom.

José: Viem, že v Amerike to začínalo byť populárne už od roku 2005. Napríklad ja som sa dostal k podcastom v rokoch 2013/2014.

Janči: S príchodom smartfónov a aplikácií, ako je Spotify, sa to ešte viac rozmohlo. V podstate rádioformát bol vždy veľmi úspešný. Ja si pamätám, ako som zaspával s rádiom a so slúchadlami na ušiach. Mal som rád tých moderátorov a čakal som, kedy budú vysielať svoju reláciu. Tešil som sa na ňu, zapájal som sa do súťaží.

A podcast to celé zjednodušil. Jednak spôsob vysielania – ktokoľvek s mikrofónom a internetom môže vysielať. A zjednodušil aj spôsob prijímania. Človek si pustí podcast vtedy, keď má čas. Ja už odvtedy takmer nepočúvam rádio, lebo počúvam to, čo chcem, kedy chcem a ako chcem.

José: Podcast je „on demand“. Žijeme v dobe „on demand“. Aj televízie sa tomu museli prispôsobiť a už majú archív, z ktorého sa tá-ktorá relácia dá pozrieť.

Janči: A ďalšia vec je, že práve tá jednoduchosť vysielania umožnila, neviem nájsť to slovo…

José: … demokratizáciu…

Janči: … áno, demokratizáciu, to je výborné slovo. Môžeme vysielať aj ako laici. Nemusíme mať neviem aké know-how. Rádiorelácie musia spĺňať isté pomerne prísne kritériá, podliehajú Rade pre mediálne služby, majú konkrétnu dĺžku… A podcast je naozaj taký, že človek položí mikrofón na stôl a hovorí o živote. Niekedy až sedliacky jednoducho, ako je to človeku prirodzené. A myslím, že to ľudia oceňujú viac než štylizovanú produkciu. Myslím, že to je tiež jeden z dôvodov, prečo sa to tak šíri.

José: Ešte pridám poslednú vec, že to naplno prepuklo počas pandémie covidu-19. Síce sa to viac začalo v rokoch 2018 – 2019, ale covidom to vybuchlo. Zrazu sme boli všetci doma a vtedy podcasty išli celosvetovo hore. A vlastne všetky streamovacie služby a videá.

Má podcast aj nejaké limity?

Janči: Tie limity sú asi relatívne podľa toho, k čomu ich vzťahujeme. V porovnaní s ničím, a my sme predtým nemali nič, je to úžasne oslobodzujúce. Zrazu môžeme rozprávať o veciach a priniesť ich ľuďom. Je to obrovská sloboda, že tie isté veci, ktoré tak či tak rozprávame vo svojich cirkevných komunitách, zoberieme, narozprávame ich na mikrofón a slúžime nimi stonásobne viac ľuďom. Ten istý obsah slúži ďalším ľuďom. V niečom je to práveže veľmi oslobodzujúce…

A nie je lepšia napríklad živá diskusia s ľuďmi, keď sa s nimi stretnete napríklad na nejakom festivale?

Janči: Áno, súhlasím, že podcast nemá ten rozmer tvárou v tvár. Ale aj to si v niečom nahrádzame, keď robíme naživo Q&A. Vtedy sa ľudia môžu naživo pripojiť. A tak zrazu vďaka podcastu stretávame ľudí, ktorých by sme inak nestretli. Máme rozhovory, ktoré by sme inak nemali. Navštívia nás ľudia, ktorí by nás inak nenavštívili, alebo my vycestujeme za nimi. Čiže v porovnaní s tým ničím je to úžasne oslobodzujúce.

José: Tak napríklad aj SEMFEST (celoslovenský festival evanjelickej mládeže), na ktorom sme boli minulý rok, nebyť podcastu, tak by sme pravdepodobne neboli naň pozvaní. Alebo kopec booktour, čo sme robili. Ľudia pozývajú vyslovene podcast Zabudnuté cesty, nepozývajú kazateľa Jančiho a kazateľa Josého, ale pozývajú podcasterov Jančiho a Josého. Takže nakoniec nás to dostáva k reálnym ľuďom, ku ktorým by sme sa inak nedostali.

Čiže áno, je pravda, že podcast má obmedzenie v tom, že to nie je stretnutie tvárou v tvár, ale s tými ľuďmi by sme sa aj tak nestretli. Ale vďaka tomu, že robíme podcast, tak ich síce nemáme pravidelne, ale máme s nimi aspoň nejaký kontakt. A často potom aj naživo.

Janči: To samotné médium, samozrejme, má svoje obmedzenia. Keby sme k tomu nepristupovali proaktívne, tak sa uzavrieme do vlastnej bubliny a žijeme si to svoje bez akejkoľvek spätnej väzby. Ale keďže my stojíme o spätnú väzbu, stojíme o nejakú interakciu s okolím, tak si hľadáme k tomu cesty. A práve podcast v kombinácii so sociálnymi sieťami a s inými technológiami je veľmi otvorený. Nemám pocit, že sme v nejakej bubline.

O čom je váš podcast Zabudnuté cesty a prečo vznikol?

Janči: Vízia bola dostať do éteru veci, ktorými žijeme a nad ktorými premýšľame tak, aby to niekomu prinieslo požehnanie do života. Boli sme zmierení s tým, že to bude zo desať ľudí. To bola naša vízia, že desiatim ľuďom, čo budú niekde počúvať náš podcast, otvoríme a trochu rozšírime obzor tým, že budeme nahlas hovoriť o tom, čím žijeme.

José: Obaja sme mali túžbu robiť podcasty. Ja som to aj tak opísal, keď vyšiel úplne prvý diel nášho podcastu. Od roku 2014, keď som začal počúvať jeden konkrétny podcast, mal som sen, že by som chcel robiť podcast, ale nikdy by som sa k tomu nedokopal a nikdy nie sám. Ale vždy to bolo niečo, čo som chcel urobiť. A v podstate Janči ma do toho dostal, donútil v tom najlepšom zmysle slova.

Vízia bola, že my sa o tých témach rozprávame tak či tak. My často žartovne hovoríme, že každý podcast je to, čo by sa udialo, keby sme šli my dvaja na pivo, akurát že pred seba dáme aj mikrofón. A to je vidno aj na tom, ako naše rozhovory vyzerajú. Polovica z toho sú vtipy, proste je to reálny život. Vízia bola, že to poslúži v prvom rade nám. Nám naše rozhovory niečo dávali, a ak to náhodou dá niečo aj niekomu inému, tak poďme do toho.

A potom sme sa na to pozreli aj pragmaticky. Videli sme tú vlnu, videli sme, že teraz je ten čas. Vtedy nebol na Slovensku žiadny kresťanský podcast. Ale že vôbec žiaden. To, čo maximálne bolo, bolo tých pár farností, ktoré svoje kázne dali do éteru ako podcasty. Videli sme, že sa začína podcastová vlna, že je tu absolútna diera na trhu. A aj po nás trvalo veľmi dlho, kým vôbec niekto ďalší začal robiť kresťanské podcasty. Tak sme si povedali, že do toho pôjdeme, že je to niečo, čo chceme, je to niečo, čo nás buduje a čo možno poslúži niekomu inému. A to sa stretlo s príležitosťou.

Povedali ste, že váš podcast je o tom, o čom by ste sa aj tak rozprávali. Takže o čom sa rozprávate? Ako by ste obsahovo opísali svoj podcast?

Janči: My sme sa to snažili zhmotniť do zvučky, kde hovoríme, že oprašujeme zapadnuté cesty, staré pravdy, ktoré tu vždy boli. Neobjavujeme Ameriku, ale niečo, čo je zapadnuté prachom. Keďže sme kazatelia a zaoberáme sa teológiou, pod starými pravdami rozumieme to, že sa pozeráme na to, čo môže Biblia, čo môže naša viera, naše teologické presvedčenie povedať človeku žijúcemu v tejto dobe. A o tom sa rozprávame.

José: To je tá otázka, ako žiť skutočne dobrý život. Samozrejme, pozeráme sa na to z tej perspektívy, že sme kazatelia, teológovia, kresťania.

Máte nejaké plány do budúcnosti? Na čom aktuálne pracujete?

Janči: Plánujeme pokračovať v tom, čo robíme posledné roky. To znamená, že naďalej robiť podcast. Každý týždeň. Striedať série, ktoré robíme. Buď ich robíme sami, alebo s hosťami. Niektoré sú viac teologické, niektoré viac praktické. V tomto pokračujeme. Chceme pokračovať aj v písaní kníh. Teraz pracujeme na ďalšej. A chceme robiť to, čo nám umožňuje robiť doba teraz po pandémii. Môžeme robiť turné. Ľudia nás môžu zavolať a my prídeme.

Je ešte niečo, čo by ste chceli na záver dodať?

José: Chcem zdôrazniť, že podcast už dávno nie je vecou len nás dvoch. V podstate takmer od samého začiatku nebol len o nás dvoch. My sme začali vo februári 2019 a už v máji sme zobrali prvého človeka, ktorý nám pomáhal vtedy ešte dobrovoľnícky. Teraz tvoríme tím jedenástich ľudí. V podstate všetci sú platení okrem nás dvoch. (Smiech.)

Samozrejme, sú to viac-menej brigády, len pár hodín mesačne, ale jednoducho máme úžasný tím. Či už sú to ľudia, ktorí robia materiály, grafici, ľudia z logistiky, ktorí posielajú všetky balíky, keď si niekto kupuje niečo v našom e-shope, alebo tí, čo riešia sociálne siete. Je to tímová práca. A to je aj súčasťou našej vízie, že chceme ďalej budovať tento tím. Lebo tím je to, čo nám dovolilo rásť. Vďaka tímu sme mohli rásť tak, že sme začali tvoriť ďalšie materiály.

__________________________

Článok vyšiel pôvodne na portáli Svet Kresťanstva Denníka Postoj.

Ilustračné foto: Zabudnuté cesty.