Vyberte stranu

Vianočná kázeň pre pohanov od C. S. Lewisa

7. decembra 2023

Stratená esej C. S. Lewisa o Vianociach bola objavená v roku 2014. Táto esej sa nevyskytuje v zoznamoch diela C. S. Lewisa. Pôvodne bola uverejnená v decembri 1946 v Strand Magazine. Prinášame niekoľko myšlienok z tejto eseje, ktorá bola napísaná pred 77 rokmi! A predsa vás môže prekvapiť, ako vysoko aktuálne sú tieto myšlienky aj v dnešnej dobe. Ani sa nechce veriť, že krátko po vojne Lewis rozpoznáva trendy v spoločnosti, ktoré sa naplno prejavujú až dnes.


V úvode eseje sa zamýšľa nad samotným pojmom pohan (angl. pagan a heathen). Tvrdí, že skutočnosť, že Británia sa stáva stále menej kresťanskou neznamená automaticky, že stáva pohanskou. Pod pohanmi Lewis rozumie ľudí, ktorí žili v Británii v predkresťanskej ére. Vychádza pritom z etymológie. Svoju pointu ilustruje príkladmi z iných oblastí života. „Povedať, že moderní ľudia, ktorí sa vzdialili od kresťanstva, sú pohania, znamená naznačovať, že postkresťanský človek je rovnaký ako predkresťanský človek. Ale to je ako myslieť si, že žena, ktorá stratila manžela, je takým istým človekom ako ešte nevydaté dievča. Alebo že ulica, na ktorej boli domy zbúrané, je to isté ako pole, na ktorom ešte nebol postavený žiaden dom.“

V ďalšej často popisuje rozdiely a spoločné znaky týchto troch typov ľudí: predkresťanského pohana, kresťana a postkresťanského sekulárneho človeka.

Krátko po vojne Lewis rozpoznáva trendy v spoločnosti, ktoré sa naplno prejavujú až dnes.

Predkresťanský pohan bol náboženský. Taktiež veril v dobro a zlo nezávislé od vôle človeka. Tiež veril, že ho bohovia budú brať na zodpovednosť za jeho život. A keďže si bol vedomý svojej nedostatočnosti, trápilo ho svedomie, ktoré sa snažil upokojiť mnohými rituálmi a ceremóniami.

Postkresťanský človek prírodu neuctieva, ale využíva. Nevníma ju ako božskú ale ako stroj. Neverí ani v objektívne dobro a zlo. Každý si vytvára svoje vlastné morálne normy. A ak niečo nie je v poriadku, nehľadá, na rozdiel od pohana, chybu v sebe, ale v Bohu (ak by náhodou existoval), alebo vo vláde, vo vzdelaní. Človek je zákazníkom, ktorý má dostať to, čo chce, pretože zákazník má predsa vždy pravdu!

Pokračuje myšlienkou, že ak je postkresťanský pohľad pravdivý, tak sme sa prebudili z nočnej mory. Staré strachy sú preč. Žijeme v úžasnej slobode, v ktorej sa nikomu nezodpovedáme. Zároveň je však takýto svet zbavený istej poézie.

Kladie si otázku, že ak je príroda len strojom, ktorý človek môže vykorisťovať vo svoj prospech, či sa to neobráti nakoniec voči človeku? V skutočnosti si človek nepodriaďuje prírodu, ale cez prírodu iného človeka. A v konečnom dôsledku je človek obeťou a nie víťazom. „Každé nové víťazstvo nad prírodou prináša nové prostriedky propagandy na zotročenie človeka, nové zbrane na zabíjanie, novú moc pre štát a novú slabosť pre občanov. Nové antikoncepčné prostriedky, aby sa človek už vôbec nenarodil.“

Lewis ukazuje na slabinu postoja, ktorý popiera existenciu dobra a zla. Ilustruje to na príklade mapy New Yorku, ktorá môže byť len vtedy lepšia ako iná mapa, ak existuje skutočný New York, ktorý zobrazuje. Lewis písal túto esej len rok a pol po skončení 2. svetovej vojny. Hovorí preto: „Náš boj za demokratické ideály proti nacistickým ideálom (by) bol len stratou času, pretože jeden ideál nie je o nič lepší ako ten druhý.“ Proti takémuto tvrdeniu by sa iste mnohí ohradili. A práve to potvrdzuje Lewisove tvrdenie o existencii objektívneho dobra a zla.

Z vyššie povedaného vyvodzuje, že existujú tri typy ľudí: Tí, ktorí sú chorí a nevedia o tom (postkresťania), tí, ktorí sú chorí a vedia to (pohania) a tí, ktorí našli liečbu (kresťania). Lewis hovorí, že na to, aby sa súčasný človek mohol stať kresťanom, potrebuje sa stať najprv pohanom, teda tým, ktorý si uvedomuje svoju nemoc.

Pretože to, čo kresťanstvo prináša, je liečba. „Potvrdzuje to starú vieru, že v tomto vesmíre stojíme proti Živej Sile: že existuje skutočné Právo a že sme ho nedokázali poslúchať: že existencia je krásna a desivá zároveň. Prináša zázrak, o ktorom pohanstvo zreteľne nepočulo: že Mocný zostúpil, aby nám pomohol, odstránil našu vinu, a aby nám priniesol zmierenie.“ A o tom sú práve Vianoce.

V závere Lewis píše: „Nie ste si istí, či je to niečo viac ako len mýtus. No, ak je to len mýtus, naša posledná nádej je preč. Nestojí však za pokus opačné vysvetlenie? Kto vie, či tu – a jedine tu – neleží vaša cesta späť? Nielen do neba, ale aj do zeme a do veľkej ľudskej rodiny, ktorej najstaršie nádeje sú potvrdené týmto nesmrteľným príbehom.“

_______________________________

Zdroje:
A Christmas Sermon for Pagans by C.S. Lewis Doodle
Discovering „A Christmas Sermon for Pagans
Crystal Kirgiss
The Official Website of C.S. Lewis

Ilustračný obrázok: A Sermon For Pagans

Ondrej Kolárovský

Teológ, kazateľ, zakladateľ thinktanku idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na The Lutheran Theological Seminary vo Filadelfii, USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky.