V prieskume spred pár rokov 36% Slovákov považovalo Vianoce primárne za náboženské sviatky a ďalších 34% za náboženské i kultúrno – spoločenské sviatky, čo je spolu 70%. Len 28% Slovákov ich považuje primárne za kultúrno – spoločenské sviatky¹. Aj napriek tomu je tu otázka, nakoľko sme prenikli hlbšie do tohto náboženského odkazu Vianoc? Pri rôznych príležitostiach som s rôznymi skupinami ľudí robil vianočný kvíz, ktorý odhalil u väčšiny veľmi povrchné poznanie vianočného príbehu².

Vo svojej knihe Skrytý význam Vianoc berie Timothy Keller čitateľov na cestu, na ktorej budú objavovať prekvapujúce okolnosti tohto príbehu. Kniha približuje čitateľovi vianočné posolstvo širšie i hlbšie. Keller ukazuje širší kontext chápania tohto príbehu nie ako izolovaného príbehu Vianoc ale v kontexte dejín spásy a zároveň ide v hľadaní významu Vianoc hlbšie ako bežné sladké vianočné komentáre. Aj keď si človek môže myslieť, že vianočný príbeh dobre pozná, pri čítaní tejto knihy sa nenudí, pretože objavuje nové roviny významu, nové detaily a novú perspektívu, z ktorej sa na tento príbeh (možno) doteraz nepozrel.

Príkladom môže byť Ježišov rodokmeň, ktorý nepatrí medzi typické čítania na vianočných bohoslužbách. Rodokmene vo všeobecnosti nepatria medzi obľúbené pasáže biblického textu. Keller komentuje Ježišov rodokmeň nasledovným spôsobom:

Ježiš Kristus nie je ďalším z rozkošných príbehov, ktoré poukazujú na zásadnú realitu, Ježiš je tou zásadnou realitou, na ktorú poukazujú všetky príbehy.

„Tu teda máme morálnych outsiderov – cudzoložníkov, cudzoložnice, krvismilné vzťahy a prostitútky. Dokonca nám tu autor pripomína, že aj takí významní predkovia, ako Júda a Dávid, morálne zlyhali. Okrem toho tu máme kultúrnych a rasových outsiderov a tiež outsiderov kvôli pohlaviu. Mojžišov zákon bránil takýmto ľuďom vstúpiť do Božej prítomnosti, a predsa sú tu verejne priznaní ako Ježišovi predkovia.“

Týmto aktualizuje nezáživný text aj pre nás dnes. Však aj my sme morálne zlyhajúci, mnohí sa cítia ako outsideri v spoločnosti. Keller nezostáva len pri tomto konštatovaní, ale ide hlbšie k významu takéhoto rodokmeňa.

„Čo to znamená? Po prvé nám to ukazuje, že ľudia, ktorí sú vylúčení určitou kultúrou, vylúčení váženou spoločnosťou a dokonca aj vylúčení Božím zákonom, môžu byť privedení do Ježišovej rodiny. Nezáleží na tom, aký máš pôvod, nezáleží na tom, čo si vykonal, nezáleží na tom, či si zabil človeka. Ak sa budeš kajať a veriť v Neho, milosť Ježiša Krista môže prikryť tvoj hriech a zjednotiť ťa s Ním. V starovekých časoch existoval koncept „obradnej nečistoty“. Ak ste chceli zostať svätí, slušní alebo dobrí, museli ste sa vyhýbať kontaktu s tým, čo nebolo sväté. Nečistota bola považovaná za istým spôsobom „nákazlivú“, a preto ste museli zostať oddelení. Ale Ježiš toto obracia naruby. Jeho svätosť a dobrota nemôžu byť pošpinené kontaktom s nami. Naopak, my sa kontaktom s Ním „infikujeme“ Jeho svätosťou. Príď k Nemu. Bez ohľadu na to, kto si a čo si spravil, bez ohľadu na to, ako si morálne poškvrnený, On ťa môže očistiť, aby si bol ako sneh (Iz 1:18).“

Keller sa nebojí porovnať vianočný príbeh s inými legendami a rozprávkami:

„Veľkolepé rozprávky a legendy ako Kráska a zviera, Snehulienka, Kráľ Artuš, Faust, sa samozrejme skutočne nestali. Nie sú fakticky pravdivé. Predsa sa však zdá, že napĺňajú túžby ľudského srdca tak, ako ich nikdy nedokážu naplniť príbehy realistickej fikcie. Je to preto, že hlboko v ľudskom srdci existujú túžby, ako je zakúsiť nadprirodzené, uniknúť smrti, poznať lásku, ktorú nemôžeme nikdy stratiť, nezostarnúť, ale žiť dosť dlho na to, aby sme uskutočnili svoje kreatívne sny, lietali, komunikovali s inými než ľudskými bytosťami, zvíťazili nad zlom. Keď sa tieto fantastické príbehy dobre podajú, považujeme ich za mimoriadne dojímavé a uspokoja nás. Prečo? Preto, že aj keď vieme, že sa tieto príbehy reálne nestali, naše srdce po nich túži a dobre rozpovedaný príbeh na chvíľu upokojí túžby, zmierni to hrozné svrbenie.“

Je teda vianočný príbeh len ďalšou legendou či rozprávkou pre deti, ktorá sa dotýka našich intímnych túžob po kráse a šťastí? Keller k tomu hovorí:

„A potom prichádza vianočný príbeh. Na prvý pohľad vyzerá ako ďalšia legenda. Máme tu príbeh o Niekom z iného sveta, kto prenikne do toho nášho a má zázračné schopnosti – dokáže utíšiť búrku, uzdraviť ľudí a oživiť mŕtvych. Povstanú proti Nemu nepriatelia, popravia Ho a vyzerá to, že každá nádej skončila. On ale nakoniec vstane z mŕtvych a všetkých zachráni. Prečítame si to a pomyslíme si: „Ďalšia úžasná rozprávka!“ Naozaj to vyzerá tak, že vianočný príbeh je ďalším z príbehov, ktoré poukazujú na zásadnú skutočnosť za týmito príbehmi.

Matúšovo evanjelium ale vyvracia tento názor tým, že včlení Ježiša do histórie. Nehovorí: „Za siedmimi horami.“ Hovorí, že to nie je rozprávka. Ježiš Kristus nie je ďalším z rozkošných príbehov, ktoré poukazujú na zásadnú realitu, Ježiš je tou zásadnou realitou, na ktorú poukazujú všetky príbehy.“

Ježiš vo vianočnom príbehu  zostáva pre mnohých len Ježiškom, ktorý rozdáva darčeky. Je to milé dieťa, avšak ako každé dieťa, v zásade bezmocné, ktoré nás nijako neohrozuje a môžeme ho s pokojným svedomím aj ignorovať. Keller však nezostáva len pri tomto neškodnom Ježiškovi. Príbeh z Betlehema kladie do kontextu celého Ježišovho príbehu, a tak stavia každého čitateľa pred jasnú voľbu:

„V prvom rade, ak je Ježiš Kristus skutočne Mocný Boh a Otec večnosti, nemôže sa nám len páčiť. Ľudia, ktorí v Biblii skutočne videli a počuli Ježiša, nikdy nereagovali ľahostajne alebo mierne. V momente, keď si uvedomili, čo o sebe tvrdí, boli buď vystrašení, alebo rozzúrení, alebo pred Ním pokľakli a uctievali Ho. Nemôžeme povedať, že sa niekomu len jednoducho páčil…Ak sa dieťa narodilo na Vianoce ako Mocný Boh, tak Mu musíme slúžiť úplne…

Po druhé, ak je Ježiš Predivný Radca a Knieža pokoja, mali by sme chcieť slúžiť Mu. Prečo Ho volajú „Radca“? Keď prechádzate niečím ťažkým, je dobré sa porozprávať s niekým, kto si tým už prešiel, kto z osobnej skúsenosti vie, čím prechádzate. Ak sa Boh skutočne narodil v maštali, máme niečo, čo žiadne iné náboženstvo ani len netvrdí, že má. Práve Boh nám skutočne rozumie celkom z vnútra nášho žitia. Neexistuje žiadne iné náboženstvo, ktoré by tvrdilo, že Boh trpel, že musel byť statočný, že vie, aké je to byť odvrhnutý priateľmi, zdrvený nespravodlivosťou, týraný a zabitý. Vianoce nám ukazujú, že On vie, čím prechádzame. Keď sa s Ním rozprávame, rozumie nám.“

Vianočný príbeh je tak naplno príbehom evanjelia – posolstva o nádeji a záchrane skrze Ježiša Krista.

Originál vyšiel v roku 2016 pod názvom Hidden Christmas: The Surprising Truth Behind the Birth of Christ. Slovenský preklad vydalo EVS v roku 2017.

Timothy J. Keller je americký pastor, teológ a kresťanský apologéta. Je predsedom a spoluzakladateľom organizácie Redeemer City to City, ktorá školí pastorov pre službu po celom svete. Je tiež zakladajúcim pastorom Redeemer Presbyterian Church v New Yorku, a autorom viacerých bestsellerov The New York Times ako napríklad The Reason for God. V slovenčine vyšlo viacero jeho kníh (Dáva Boh zmysel, Bolesť a utrpenie, Viera a práca, Márnotratný prorok a iné).

___________________

¹ Čo si ľudia naozaj myslia o Vianociach?

² Vianočné mýty

Odkaz na knihu Skrytý význam Vianoc

Obálka knihy: Jakub Lenárt

Ilustračný obrázok: Kira auf der Heide, Unsplash

*****

Ďalšie naše recenzie na knihy Tima Kellera:

Dáva Boh zmysel

Bolesť a utrpenie

Viera a práca