Kto je to agnostik?

V Európe za posledných 100 rokov výrazne narástol počet agnostikov. Je to po kresťanoch druhá najpočetnejšia skupina. Kým pojem ateista je pomerne známy. Keď som na strednej škole vyučoval náboženstvo, v pojme agnostik, agnosticizmus nemali študenti dostatočne jasno. Agnostik sa zdráha vyslovovať konečné súdy o veciach, ktoré súvisia s podstatou sveta, existenciou Boha a pod. Hovorí, že odpovede na tieto otázky nie je možné s konečnou platnosťou s istotou poznať (preto a-gnostik, z gréčtiny gnosis = poznanie a predpona a- znamená zápor). Zatiaľčo ateizmus dogmaticky tvrdí, že Boh nejestvuje (a-teizmus = ne-boh), agnosticizmus popiera možnosť poznania odpovede na túto otázku. Tak ako pri ateizme, aj pri agnosticizme sa môžeme stretnúť s jeho rôznymi formami. Agnostik môže byť voči existencii Boha veľmi skeptický, vtedy je blízko ateizmu, ale môže jeho existenciu aj pripúšťať, avšak popiera, že by existencia Boha mala nejaký reálny presah do života človeka (vtedy je blízko deizmu). Vznik filozofického agnosticizmu datujeme do polovice 18. storočia (David Hume). Tento pojem však zadefinoval až v 19. storočí T. H. Huxley. Výrazný nárast ateizmu a agnosticizmu bol zaznamenaný v 20 storočí.

Agnostici a ateisti v Európe

Podľa prieskumu Eurobarometra z r. 2015 sa ku kresťanskej Agnostik sa zdráha vyslovovať konečné súdy o veciach, ktoré súvisia s podstatou sveta. viere hlási 71,6% obyvateľov Európskej únie. Skupina, ktorá hneď za ňou nasleduje, sú práve agnostici s 13,6%, potom ateisti s 10,4% a až za nimi moslimovia s 1,8%. Starší prieskum Eurobarometra z r. 2010, kde boli otázky postavené trochu inak, poskytuje doplňujúci pohľad na dušu Európana. 51% sa stotožňuje s tvrdením, že Boh existuje. 26% súhlasí s tvrdením, že existuje nejaké duchovno (duch) alebo životná sila. 20% súhlasí s tvrdením, že duch, životná sila či Boh nejestvuje. A 3% ľudí na túto otázku neodpovedalo. Porovnaním týchto dvoch prieskumov, aj keď sú z rôzneho času, naznačuje, že je rozdiel medzi tým, k akému svetonázoru sa ľudia hlásia (kresťanstvo, ateizmus a pod.) a aké je ich vlastné vnútorné osobné presvedčenie o duchovnom svete. Zdá sa, že je pomerne veľká skupina ľudí, ktorí seba identifikujú ako kresťanov, ale pritom ich pohľad na Boha nie je typicky kresťanský, je to niečo, čo český teológ. T. Halík označil ako „něcisti“, teda ľudia, čo veria v “niečo”. Aj keď s Halíkom nemusíme vo všetkom súhlasiť, táto jeho definícia je trefná. Zároveň nám to potvrdzuje, že k agnostikom sa radia zrejme aj ľudia, ktorí „v niečo veria“ ako aj tí, čo sa považujú za ateistov, aj keď možno nie za dogmatických či militantných ateistov. Zdá sa, že “praktizujúcich agnostikov” je oveľa viac, ako ľudí, čo by sami seba takto označili.

Aj keď na prvý pohľad sa javí, že Európa je ešte stále do veľkej miery náboženská (kresťanská), v skutočnosti podľa nedávneho prieskumu len 21% Európanov sa vyslovilo, že náboženstvo je pre nich „veľmi dôležité“. V USA je to 59%. Prejavom dôležitosti náboženstva či viery pre Európanov ukazuje aj to, že v Európe navštevuje pravidelne bohoslužby len 15% ľudí (pričom rozdiely medzi jednotlivými krajina sú výrazné), kým v USA je to 44%.

Prečo neignorovať tieto otázky?

Žijeme tak komfortný život, že sa nám zdá, že dokážeme životom úspešne preplávať bez toho, aby sme sa museli v otázkach spirituality nejako zvlášť vyhraňovať. Tu mi prichádza na um svedectvo evanjelického farára Zakaya Malekwu, ktorý bol šampiónom Afriky v hode oštepom. Aj keď nezískal žiadnu olympijskú medailu, spomína na rozhovory počas olympiády v Moskve v r. 1980. Mnohí športovci tam boli ideologicky veľmi vyhranení negatívne voči kresťanstvu. On im povedal: “Ak Boh nejestvuje, ja nemám problém. Ale ak Boh jestvuje, tak vy raz budete mať vážny problém“. Z tohto pohľadu je nemúdre si namýšľať, že otázku o základných veciach života môžeme odkladať na neurčito. A to je výzva pre agnosticizmus, ktorý sa snaží filozoficky zdôvodniť, prečo na túto otázku nemusíme (a nemôžeme) dať odpoveď. V skutočnosti, tým ako žijeme, nejakým spôsobom tvoríme každý svoju vlastnú odpoveď.

Život ako športový zápas

Vince Vitale z Ravi Zacharias International Ministries odpovedá na otázku, prečo je v skutočnosti neudržateľné byť dlhodobým agnostikom ilustráciou zo sveta športu. Predstavte si, že ste zrazu hodený doprostred nejakého športového zápasu. Vy však túto hru nepoznáte. Neviete, kedy táto hra začala, neviete, kedy bude jej koniec, nepoznáte jej pravidlá a ani, čo je jej cieľom. Ako sa zmysluplne zapojíte do hry? Mohli by ste ísť za hráčmi, ktorí už hru hrajú a pýtať sa ich tieto 4 otázky. Ale čo keby vám dávali rôzne, až protichodné odpovede? Alebo by nemali záujem sa s vami o tom baviť? Možno by ste hľadali nejakého trénera alebo manažéra, ale on tam len sedí na lavičke alebo pobehuje a povzbudzuje, že vám to ide dobre… Hľadisko buráca nadšením, ale vy ste uprostred zmätku, ktorý vám nedáva žiaden zmysel. Možno by ste hľadali nejakého rozhodcu. Zistili by ste však, že tam už žiaden rozhodca nie je, pretože hráčom sa nepáčili jeho rozhodnutia, a tak ho poslali preč. Inými slovami, aby ste sa zmysluplne zapojili do hry, potrebujete poznať, kedy to začalo, kedy to skončí, aký je cieľ hry a aké sú pravidlá. Ak nepoznáte odpovede na tieto štyri otázky, prinajlepšom môžete predstierať, že hráte a dúfať, že si to nikto nevšimne.

Je zaujímavé, že ak hovoríme o športe, každému je toto hneď jasné a netreba nič vysvetľovať. Samozrejme, že ak nepoznám odpovede na tieto otázky, nemôžem sa zmysluplne do hry zapojiť. A tak sa pýtam, prečo si myslíme, že vieme zmysluplne žiť, ak nepoznáme odpovede na tieto 4 otázky: Odkiaľ pochádzam?, Kam smerujem?, Aký je zmysel života?, A ako mám potom správne žiť? Každý človek, ktorý chce zmysluplne žiť, sa musí pokúsiť zodpovedať tieto 4 otázky. Sú to hlboko základné otázky nášho života.

Môžem si sám stanoviť zmysel svojho života?

Jedna z odpovedí dnešného sveta je, že každý si sám stanovuje zmysel svojho života, že tu nie je nič vyššie, a tak si sami stanovujeme aj pravidlá hry. Je to akoby sme hrali celý čas nejaký …ale vy ste uprostred zmätku, ktorý vám nedáva žiaden zmysel. individuálny šport. Problémom takejto odpovede je, že v skutočnosti aj tak nepoznáme odpoveď na to, s kým vlastne hráme, či proti komu hráme. V skutočnosti, nie sme na ihrisku sami, ale svet je plný ľudí, ktorí sa snažia hrať nejakú hru a vyhrať. Je reálne možné, ale vy ste uprostred zmätku, ktorý vám nedáva žiaden zmysel ak je na futbalovom ihrisku kopa iných hráčov, hrať úspešne tenis? Snaha o nejakú individuálnu odpoveď v skutočnosti nie je žiadnou uspokojivou odpoveďou. V širších súvislostiach chceme vedieť, na koho strane hráme, kto hrá s nami a kto hrá proti nám… V skutočnosti, chceme naše deti naučiť správne pravidlá hry, aby aj oni boli v živote úspešní…

Jeden tréner, ktorý trénoval chlapcov futbal, raz, keď sa stále sťažovali na to, ako ich pravidlá obmedzujú, keď každú chvíľu píska faul, ofsajd alebo aut, tak im navrhol, že môžu hrať chvíľu futbal sami, bez pravidiel a rozhodcu. Prijali to s nadšením, ale po chvíli hry sa už všetci hádali, pokrikovali po sebe a to, čo na začiatku vyzeralo ako ohromná zábava, vyústilo do katastrofy. Nakoniec chlapci sami prosili trénera, aby znovu začal riadiť ich hru. A znovu hovorím, pri športe je nám to jasné, logické a rozumné. Kedy pochopíme, že obdobné pravidlá platia aj pre náš život?

Kde potom hľadať odpoveď?

Preto je neudržateľné zostávať trvalo agnostikom, aj keď sa to javí filozoficky i osobne ako schodná cesta. Je to vnútorne nekonzistentný postoj. Na druhej strane, biblická kresťanská viera dáva konzistentné odpovede na všetky tieto 4 základné otázky života. Stručne povedané, náš pôvod i cieľ nášho určenia je v Bohu, zmysluplne budeme žiť, ak prijmeme, že vzťah s týmto Bohom skrze Ježiša Krista je zmyslom nášho bytia. Ako povedal Augustín už pred viac ako tisíc rokmi: “Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ A Augustín bol človek, ktorý nehovoril akademicky od stola, ale on vyskúšal v života naozaj (skoro) všetko. Preto človek má dostatok racionálnych dôvodov k tomu, aby prijal pravidlá hry, ktoré dáva Boh. Boh ich nevložil do tohto sveta, aby nám kazil radosť z hry, ale práve naopak, aby sme zažili z hry skutočnú radosť a nakoniec aj radosť z konečného víťazstva.