Rád by som sa s vami podelil o dramatické zážitky, no pravdou je, že moja životná cesta na prvý pohľad vyzerá veľmi pokojne. Vyrástol som totiž v bezpečnej a bohatej krajine, akou Švédsko je. Zápasy, ktorými som prešiel, boli teda viac vnútorné a vyplývajúce z toho, že naša spoločnosť, ako jedna z najsekulárnejších na svete, Boha a evanjelium buď ignoruje, alebo otvorene zosmiešňuje.

Vyrástol som v kresťanskej rodine a ako dieťa som prirodzene prijímal vieru, v ktorej som bol vychovávaný. Čoskoro som si však uvedomil, že som sa narodil do veľmi čudnej rodiny. Zdalo sa mi, že tomu, čo my berieme tak vážne, nikto iný neverí. A tak som sa vydal na dlhú cestu hľadania pravdy. Odmietol som niečomu veriť len preto, že je to súčasťou rodinnej tradície. Ak by kresťanstvo nebolo pravdivé, ak by odporovalo objektívnej realite, nemal som záujem byť kresťanom.

Si riaditeľom think-tanku Apologia – Centrum pre kresťanskú apologetiku. Je apologetika dôležitá aj v dnešnej postfaktuálnej dobe?

Zámerom kresťanskej apologetiky je vysvetľovať a brániť evanjelium, dobrú správu o Ježišovi Kristovi. A toto povolanie potrebuje každá spoločnosť v každej historickej etape vrátane tej, v ktorej práve žijeme. Samozrejme, námietky sa budú v rôznych kultúrach a spoločnostiach líšiť, no povolanie vysvetľovať a brániť evanjelium je rovnaké.

Kresťanstvo ukazuje na kríž a vraví, že Boh sa k nám neobrátil chrbtom, ale vo všetkom našom trápení je s nami.

V našej dobe máme viacero špecifických výziev. Jednou z nich je, že potrebujeme nielen diskutovať s ohľadom na obsah pravdy, ale taktiež o pravde ako takej. Žijeme, ako si povedal vo svojej otázke, v postfaktuálnej dobe, kde ľudia kladú väčší dôraz na pocity ako na fakty. Ale len do istej miery. Nikto nemôže dlhodobo ignorovať pravdivosť otázky ako: Je táto hrča na mojom tele nebezpečná alebo nie? Je môj partner v manželstve verný alebo nie?

Keď príde k životne dôležitým otázkam – a Boh jednoznačne patrí do tejto kategórie –, je ťažké odmietať otázku pravdy.

Vždy, keď niekto hovorí o apologetike, verejných debatách a kresťanoch, takmer okamžite to vo mne evokuje konflikt, barikády, hnev a nenávisť. Mali by sa kresťania zapájať do kultúrnych vojen alebo je ich úlohou niečo iné?

Nová zmluva nás vyzýva: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet“ (1Pt 3:15). Z toho vyplýva, že by sme sa nemali vyhýbať verejnému dialógu a debate. Evanjelium predsa prináša pravdu, ktorá má byť verejne známa, a preto nepatrí len do kostolov, ale aj na námestia. Ako kresťania však nemáme prilievať olej do ohňa a podnecovať nenávisť. Spomenutý Petrov citát pokračuje slovami „pravda, v tichosti a s bázňou“ a toho by sme sa mali vždy držať.

V dnešnej dobe je tiež dôležité pripomínať, že nesúhlasiť s niekým alebo mať názor, ktorý sa líši od postoja väčšiny spoločnosti, neznamená automaticky nenávisť. Preto by sme sa nemali nechať umlčať a naďalej presvedčivo hovoriť ostatným o evanjeliu.

Si autorom šiestich kníh vrátane titulu Skeptikov sprievodca na ceste za Ježišom. Čo ťa podnietilo k ich napísaniu? Nečítajú ľudia stále menej a menej?

Podnetom na napísanie kníh bola potreba reagovať na otázky a problémy, s ktorými sa boria rovnako kresťania, ako aj neveriaci ľudia. Málokto dnes vie o bohatých historických základoch, z ktorých vychádzajú evanjeliá ako historické pramene, z ktorých môžeme čerpať informácie o Ježišovi. Sú rovnako dôveryhodné ako ktorékoľvek iné historické dokumenty.

Je pravda, že mnoho ľudí si odvyklo čítať, s výnimkou krátkych správ na internete. Nemyslím si však, že by sme sa s tým mali zmieriť; naopak, našou úlohou je tento trend zmeniť. Nám kresťanom by na tom malo obzvlášť záležať, keďže naša viera je založená na napísanom Božom zjavení.

V rámci svojej služby sa zúčastňuješ aj na verejných diskusiách vo Švédsku. Na ktoré otázky sa ti odpovede hľadajú najťažšie?

Ľudia sú často presvedčení, že kladú originálne otázky. Po istom čase, ktorý som strávil cestovaním po Švédsku i zahraničí, kde rozprávam a diskutujem o kresťanskej viere, som si však uvedomil, že otázky sa stále opakujú. Týkajú sa vedy a viery, zla, Ježiša a iných svetových náboženstiev, Boha v Starej zmluve, možnosti zázrakov…

Na tieto otázky existujú dobré a zaujímavé odpovede, ktoré však nie sú vždy vyčerpávajúce. Nikdy nebudeme vedieť všetko, no napriek tomu máme dostatočné a dobré dôvody na odpovede, ktoré ponúkame. To platí najmä v porovnaní s alternatívami, ktoré ponúka sekulárna viera či islam.

Mnohí ľudia si myslia, že kresťanstvo možno odmietnuť, lebo nemá odpovede na všetky otázky. Ostatné náboženské či filozofické presvedčenia sú však na tom rovnako. Preto je dôležité ich porovnať a vyhodnotiť rozdielne pohľady, ktoré ponúkajú.

Je nejaká otázka, na ktorú si zatiaľ nenašiel uspokojujúcu odpoveď?

Myslím, že väčšinu kresťanov najviac znepokojuje otázka utrpenia. Kresťanská viera nemá vysvetlenie pre trápenia, ktorým čelíme ako jednotlivci. Namiesto toho nás odkazuje do minulosti, k pádu prvých ľudí, ktorý považuje za príčinu nášho utrpenia, a zároveň do budúcnosti, v ktorej nás Boh zbaví všetkého trápenia a nešťastia. Kresťanstvo tiež ukazuje na kríž a vraví, že Boh sa k nám neobrátil chrbtom, ale vo všetkom našom trápení je s nami.

V sporoch o politike, vede, peniazoch či homosexualite stoja kresťania na oboch stranách barikády. Ako vieme, že práve to naše chápanie Biblie je správne?

Tak ako každý iný text, aj Bibliu je potrebné interpretovať. Otázka teda znie: Ktorá interpretácia je správna? Dovolím textu, aby prehovoril, alebo mám svoju predstavu o tom, čo by hovoriť mal? Nie je ľahké odolať pokušeniu poohýbať text tak, aby zodpovedal našim predstavám. Preto musíme byť otvorení a pripravení prehodnotiť svoje vlastné interpretácie.

Na Slovensku, podobne ako vo Švédsku, rastie počet ľudí, ktorí opúšťajú cirkev alebo nechodia do kostola. Čo je hlavnou príčinou toho, že ľudia odmietajú kresťanstvo prijať, prípadne sa viery vzdávajú?

Hlavnou príčinou tohto tragického trendu je víťazstvo individualizmu a sekularizmu nad evanjeliom. Čiastočne sú za to zodpovedné cirkvi, ktoré nemali pripravenú dobrú apologetiku evanjelia. Mladí ľudia nadobudli mylný pocit, že rozum a veda kresťanstvo vyvrátili.

Po posledných parlamentných voľbách sa na Slovensku do veľkej politiky dostali niekoľkí aktívni kresťania. Ako by sa kresťania či kresťanské cirkvi mali zapájať do politiky? Je vôbec správne, aby to robili?

Rád počujem, že kresťania sú povolaní do politiky a verejného života. Takéto povolanie od Boha je veľmi dôležité. Cirkev ako inštitúcia by sa však do politiky zapájať nemala. Prečo? Pretože Biblia nie je politická príručka a neponúka politické riešenia všetkých problémov súčasnej spoločnosti. Mali by sme si zobrať poučenie z európskej histórie a existencie štátnych cirkví a vyhnúť sa situácii, ktorej v súčasnosti čelia Spojené štáty, kde sa príliš veľa cirkví nechalo zatiahnuť do nezdravej politickej debaty.

Na konferencii EVS v Piešťanoch, ktorá sa bude konať 5. – 7. mája, sa chystáš hovoriť o tom, ako milovať Boha celou mysľou. Mnohí ľudia si myslia, že viera a rozum sa navzájom vylučujú, prípadne vieru považujú len za akési citové vzplanutie. Moderní ľudia neveria v rozprávky a svoje postoje zakladajú výhradne na vedeckých poznatkoch. Čo by si im chcel odkázať?

Dozvedia sa to, ak prídu do Piešťan. Rozprávkam by sme, samozrejme, veriť nemali, veď aj Nová zmluva opakovane zdôrazňuje, že jej odkaz nie je len mýtom. Naša kultúra má však skreslenú predstavu o vede a rozume. Z histórie vieme, že kresťanstvo bolo pre rozvoj vedy rozhodujúce a univerzity ako inštitúcie vznikli práve na jeho základe. Logos, teda grécke slovo, ktoré znamená rozum, je základom Jánovho evanjelia. Žiadny iný svetonázor si rozum nectí tak ako kresťanstvo.

O čo prosíš v modlitbách za cirkev a spoločnosť v blízkej budúcnosti? Čím by sme my ako kresťania mali prispieť k tomu, aby spoločnosť a ľudia okolo nás prosperovali?

Mali by sme aj naďalej presvedčivo hlásať evanjelium a modliť sa za nové duchovné obrodenie Európy. Napriek všetkej temnote, ktorá je prítomná v dnešnom svete, máme nádej. Ježiš vstal z mŕtvych a je Pánom všetkého. Európa sa už niekoľkokrát rozhodla pre evanjelium a rovnako sa ho niekoľkokrát vzdala. Nastal čas znova ju pre evanjelium získať. Je to možné, pretože evanjelium je pravdivé.

__________________________

Článok vyšiel pôvodne na portáli Svet Kresťanstva Denníka Postoj.

Ilustračné foto: archív EVS