V čom je minimalizmus výzvou dnešnej spoločnosti?

Minimalizmus je životný štýl, ktorý vedie k slobode od zhromažďovania majetku a vecí, k slobode od hľadania svojej hodnoty v materiálnych veciach, slobode od prehnane konzumného spôsobu života. Z tejto definície vyplýva aj samotná výzva pre súčasnú (západnú) spoločnosť, ktorá je, žiaľ, obsesívne konzumná.

Súvisí nejako minimalizmus aj s témou trvalej udržatelnosti?

Jednoznačne. Dnes už asi každý príčetný a uvedomelý človek vie jasne povedať, že sa nedá donekonečna pokračovať v súčasnom konzumnom spôsobe života, ktorý, žiaľ, nesie spoluzodpovednosť za stav planéty. Súčasný spôsob života „západu“ je neudržateľný. Nestačí sa totiž zameriavať len na znižovanie emisií, my potrebujeme znížiť spotrebu všetkého.

Sme zaseknutí v bludnom a nekonečnom kruhu hľadania uspokojenia vo veciach.

Súvisí nejako Tvoja pôvodná profesia s Tvojimi sympatiami pre minimalizmus?

Isto áno. Nepochybne ma to ovplyvnilo. Neskoršie roky mojej práce boli význačné minimalistickým prístupom. A zostalo mi to dodnes.

Ako sa dizajnér dostane k tomu, aby bol kazateľom?

Ja som bol od malička vedený k viere, vyrastal som v cirkvi a môj ocko bol istú dobu kazateľom. Ja som už od tínedžerského veku cítil vnútorné volanie do služby v cirkvi. Len som nevedel časovanie, a tak som robil, čo ma bavilo. Dizajn a architektúra ma vždy fascinovali, a tak som sa tomu začal venovať. Popri práci som ale vždy bol veľmi aktívny v cirkvi, hlavne v práci s mládežou. A keď po cca 10 rokoch prišla príležitosť ísť do služby na plný úväzok, neváhal som.

Aký je rozdiel medzi sekulárnym, prípadne filozoficky inými prístupmi k minimalizmu a kresťanským prístupom?

Pre mňa minimalizmus nie je náboženstvo, neprikladám mu spirituálnu dimenziu. Nespájam ho s ničím podobným, žiadnou meditáciou ani hľadaním vnútornej rovnováhy. Pre mňa je to čisto len životný štýl. Ak v jeho princípoch a hodnotách nachádzam prienik s učením Ježiša Krista a Biblie, robí mi to o to väčšiu radosť. Bez Krista je to opäť len jeden z „izmov“. A to nikam nevedie. Kristus a evanjelium sú základ. Všetko ostatné je podriadené.

Niekomu môže minimalizmus pripomínať asketizmus. Je to to isté?

Minimalizmus nie je asketizmus, nie je to zdržanlivosť v uspokojovaní potrieb, zriekanie sa blaha s cieľom dosiahnuť morálny alebo náboženský ideál. Minimalizmus je životný štýl, ktorý vedie k slobode od zhromažďovania majetku a vecí, k slobode od hľadania svojej hodnoty v materiálnych veciach, slobode od prehnane konzumného spôsobu života. Stali sme sa totiž otrokmi naháňania sa za tzv. „americkým snom“. Keď budem mať také auto, budem šťastný. Keď budem mať nový telefón, budem šťastný. Keď budem mať väčší dom, budem šťastný. Naháňame pocit šťastia a nikdy nie sme spokojní. Minimalizmus je o zameraní sa na oblasti života, na ktorých záleží najviac a o zámernom odstránení prebytočných vecí.

Môžeme v tomto zmysle chápať minimalizmus ako jednu z duchovných disciplín?

Môj osobný názor je, že áno. Aj keď minimalizmus ako taký nie je v Biblii explicitne zmienený, nachádzame v nej napríklad odkaz a varovanie pred milovaním peňazí či zhromažďovaním si pokladov na zemi. A presne o tom to celé je. V skutočnosti však nikomu nejde o peniaze samotné. Ide o to, čo si za peniaze môžeme kúpiť. Ak by sme žili povedzme na opustenom ostrove, kde sa nedá za peniaze nič kúpiť, nikto z nás by po nich netúžil. A tak prepadáme falošnej predstave, že za peniaze si kúpime pocit šťastia. A stávame sa otrokmi. Minimalizmus je len jeden z nástrojov, ktorý nám vie pomôcť k slobode od tohto otroctva. Minimalizmus nie je o zbavení sa všetkých vecí, je to o rozpoznaní vecí, ktoré sú skutočne hodnotné a obohacujú tvoj život.

Myslíš, že táto téma je aktuálna v cirkvi aj dnes? Napríklad pápež František sa snaží verejne prezentovať väčšiu skromnosť, jeho prejavy sú menej pompézne.

Nemyslím si, že v cirkvi dávame dostatočný dôraz na skromnosť či spokojnosť, skôr sa len radi vezieme na vlne konzumu. Viacero cirkevných denominácií (nebudem menovať) nepriamo pretláča konzumný spôsob života napr. aj presvedčením, že Božia vôľa pre človeka je, aby bol bohatý. Nikde v Biblii však nič také nenachádzame, je to len zlé vyloženie si niektorých biblických pasáží. Skutočné evanjelium je o niečom inom.

Asi narážaš na tzv. evanjelium prosperity. Zdá sa ti, že sa konzumný spôsob života votrel do života cirkvi a kresťanov?

Toto je naozaj na samostatnú tému, pretože mám k tomu veľa myšlienok. Myslím si ale, že nás konzumný spôsob života ovplyvnil v mnohých oblastiach. Považujem to za tragické. V jednoduchosti by som súčasnú  „západnú“ cirkev prirovnal k tomu bohatému mládencovi, ktorý prišiel za Ježišom. Píše sa, že Ježišovi sa zapáčil. Všetko dodržiaval od svojej mladosti. Ježiš je však expert na konfrontáciu. Ježiš mu hovorí: „Jedno ti chýba. Choď, rozdaj čo máš chudobným a potom ma nasleduj“ (por. Mk 10:21 a Lk 18:22). Uf. Aká výzva. Vieme, že tento mládenec odišiel smutný, pretože mal mnoho majetku. Jeho majetok mu zabránil v nasledovaní Krista.

Dá sa teda povedať, že minimalizmus a nasledovanie Krista navzájom súvisia?

Po mojej niekoľkoročnej skúsenosti s minimalizmom musím ako kresťan skonštatovať, že princípy minimalizmu nachádzam v učení Biblie a samotného Krista viac, ako som spočiatku očakával. Ak je toto moje tvrdenie pravdou a myšlienky minimalizmu vidíme prítomné v životoch prvých kresťanov a Krista samotného, nevidím dôvod to neaplikovať aj do môjho života.

Je nejaký pojem v Biblii, ktorý by bol ekvivalentom pre minimalizmus?

Rozhodne je to skromnosť či spokojnosť, ale aj štedrosť či zdržanlivosť.

Predpokladám teda, že vidíš aj priamo v Biblii oporu pre minimalizmus…

Ja vidím oporu hneď v známej Ježišovej kázni na vrchu, ktorú nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Ježiš dôrazne varuje pred „zhromažďovaním si pokladov na zemi“. Hovorí, „zhromažďujte si radšej poklady v nebi“ (Mt 6:20). A potom dodáva, že „kde je tvoj poklad tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6:21). Mnohé Ježišove podobenstvá priamo atakujú negatívny vplyv bohatstva a majetku na naše srdce. Ježiš napr. hovorí, že „je ľahšie prejsť ťave uchom ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva“.

Oporu nachádzam aj v Pavlových listoch. V liste Timoteovi píše, že „veľkým ziskom je zbožnosť spojená so spokojnosťou. Nič sme si totiž na svet nepriniesli a nič si z neho nemôžeme odniesť. Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní.“ (1Tim 6:6-8). A následne Pavol dodáva azda jeden z najznámejších veršov Biblie, a, žiaľ, aj často zle citovaný: „Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom“ (1Tim 6:10). Pavol nehovorí o tom, že peniaze sú zlé, ale láska k peniazom je koreňom všetkého zla. Aké trefné.

Nachádzame myšlienky minimalizmu nejakým spôsobom aj v priebehu dejín cirkvi?

Rozhodne áno. Dôraz na štedrosť, dobrovoľné dávanie či starostlivosť o potreby núdznych sú v cirkevnej tradícii zakorenené tisícročia. Veď už len samotná zmienka o živote prvých veriacich v biblickej knihe Skutkov nás nemôže nechať ľahostajnými. Čítame, ako „nikto nepokladal za svoje nič z toho, čo mu patrilo, ale všetko mali spoločné. Nikto totiž medzi nimi nebol núdzny, pretože všetci, čo mali polia a domy, ich predávali a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli k nohám apoštolov a každému pridelili toľko, koľko potreboval.“ (Sk 2:44-45).

Z toho, čo hovoríš, mi plynie, že kresťania by vlastne do istej miery mali byť všetci minimalistami…

Je to síce odvážne tvrdenie, ale myslím si, že áno. Na základe učenia a dôrazu Biblie by nás to malo k minimalizmu tiahnuť prirodzene. Žiaľ, v cirkvi dnes nevidím príliš veľký dôraz na tieto nepopulárne hodnoty minimalizmu.

Čím teba osobne obohacuje minimalizmus?

Minimalizmus mi nesmierne pomáha udržať fokus na to, na čom najviac záleží. A to nie sú veci. Pomáha mi nevytvárať si putá k veciam.

Čo hovorí na minimalizmus tvoja rodina?

S manželkou máme dve malé deti takže nie je tak jednoduché udržať si minimalistický prístup k životu. V našej rodine som minimalista primárne ja, ale výzvu 30 dní minimalizmu sme robili ako celá rodina. Bola to zároveň naša spoločná aktivita, ktorá nám pomohla. Aj naša dcérka sa počas nej vzdala nejakých hračiek a pod.

Spomínaš aktivitu 30 dní minimalizmu. O čo išlo?

Výzva spočíva v postupnom zbavovaní sa vecí, ktoré už človek nevyužíva alebo ich jednoducho nepotrebuje vlastniť, napriek citovému vzťahu k daným veciam. Pravidlá sú jednoduché. Prvý deň sa zbav jednej veci, druhý deň dvoch, tretí deň troch, atď. Na tridsiaty deň 30 vecí. Spolu sa tak človek zbaví celkovo 465 vecí! Zo začiatku to bude možno ľahké. S pribúdajúcimi dňami sa však výzva stupňuje. Počíta sa čokoľvek, čo vlastníš ty, alebo tvoja domácnosť. Či sa to nachádza v tvojom byte/dome, pivnici, aute. Čokoľvek. Dekorácie, zberateľské zbytočnosti, oblečenie, nábytok, kuchynské doplnky, narárožené veci v šuflíkoch či pivnici, náradie, knihy, hračky. Proste čokoľvek. Daruj, predaj či vyhoď danú vec. Ak vec vyhadzuješ, prosím dbaj na životné prostredie a recykluj v čo najväčšej miere. Navyše niečo, čo ty nepotrebuješ a zavadzia ti môže niekoho potešiť a požehnať.

O našej skúsenosti sme robili denný blog na našom webe. Bolo to neuveriteľne obohacujúce. Koho to zaujalo môže si o našej ceste prečítať na našom webe 30 dní minimalizmu.

Čo vidíš ako najväčšiu výzvu minimalizmu?

Najväčšia výzva je nielen začať, ale udržať si tento životný štýl. Chce to zámerne si strážiť postoje a fokus. Človek ľahko skĺzne späť ku konzumnému spôsobu života, ak v tom nebude zámerný.

Čo by si poradil, kde začať, ak niekoho oslovili myšlienky minimalizmu?

Odporúčam vyskúšať si výzvu 30 dní k minimalizmu. Je to taký dobrý test, ktorý veľmi dobre preverí naše puto k veciam.

Je niečo, čoho by sa mal človek vyvarovať?

Treba začať postupne. Nie všetko treba nevyhnutne vyhodiť do koša. Mnoho vecí vieme darovať iným, napr. núdznym. To, čo pre nás už nemá hodnotu (prípadne to nevyužívame) môže byť pre niekoho odpoveďou na problém z nedostatkom.

Kde sa dá o minimalizme viac dozvedieť?

Kľudne na našom už vyššie spomínam blogu 30 dní minimalizmu alebo odporúčam aj web The Minimalists či dokument na Netflixe The Minimalists Less Is Now.

Čo považuješ ty sám za najdôležitejšie pri uvažovaní o minimalizme?

Nič z materiálnych vecí nám nedodá pocit skutočného šťastia a naplnenia. Možno na začiatku prichádza nadšenie z novej veci. To však postupne vyprcháva bez ohľadu na to, ako drahá či sofistikovaná daná vec je. A tak v snahe zotrvať v stave opojenia novým, lepším či väčším padáme do pasce a kupujeme ďalej. Sme zaseknutí v bludnom a nekonečnom kruhu hľadania uspokojenia vo veciach.

Pozývam každého z nás k skutočnému zdroju šťastia. Uvedomeniu si, že sme stvorení na Boží obraz milujúcim Bohom, ktorý dokonca poslal svojho syna Ježiša Krista, aby pred 2000 rokmi zomieral na kríži. Namiesto teba a mňa. Aby sme vierou v Neho mohli mať odpustenie hriechov a večný život. A to úplne zadarmo! Možno si povieš: „Zadarmo, to akože fakt?“ Áno, naozaj. Večný život sa ti ponúka zadarmo. Ja viem, je to možno šokujúca predstava vo svete, kde nič nie je zdarma. Ale pozor. Nemýľ sa. To, že je to zadarmo nehovorí nič o cene! Večný život a odpustenie hriechov nie sú lacné. Sú zdarma preto, že sú tebou a mnou nezaplatiteľné. Ježiš Kristus už zaplatil účet svojim životom.

ilustračné foto: Jessica Ruscello, Unsplash

Rozhovor pôvodne vyšiel na portáli Postoj: Minimalizmus ako duchovná disciplína.