V uplynulom roku zohrávali otázky práce čoraz väčšiu úlohu v našej národnej diskusii. Dominovali otázky o tom, kde pracujeme a ako pracujeme, pričom sa diskutovalo o práci z domu a o zatváraní sektorov, ako aj o úcte a odmeňovaní tých, ktorí pracujú v základnej ekonomike – základných alebo „kľúčových“ pracovníkov.

Najnovšia správa Theosu Spravodlivá práca: Humanizácia trhu práce v meniacom sa svete sa k tejto diskusii snaží pridať tretiu otázku: Prečo pracujeme? Ak by ste túto otázku položili na ulici, stretli by ste sa s nezvyklými pohľadmi. Určite pracujeme, pretože musíme – aby sme zaplatili účty a udržali telo a dušu pohromade.

Problémom nie je samotná práca, ale skôr to, čo sa stane, keď sa zameriame na prácu, a nie na ľudí, ktorí ju vykonávajú.

Ale to nie je úplne všetko. Dorothy Dayová – významná osobnosť katolíckeho robotníckeho hnutia – v knihe O púti (v origináli On Pilgrimage) napísala, že „Filozofia práce je nevyhnutná, ak chceme byť celými ľuďmi, svätými ľuďmi, zdravými ľuďmi, radostnými ľuďmi. Na to, aby človek viedol dobrý život, je potrebné určité množstvo statkov a my musíme vytvoriť takú spoločnosť, v ktorej bude pre ľudí ľahšie byť dobrými.“ V skutočnosti malo kresťanstvo k téme práce vždy čo povedať – biblická Genezis jasne hovorí, že sme boli stvorení na Boží obraz Boží a apoštol Pavol píše tesaloničanom, aby im pripomenul, že majú pracovať aj napriek viere v blízky návrat Krista. Možno by sa dal kresťanský kladný vzťah k práci (pro-work) najjednoduchšie zhrnúť takto: Práca je nielen potrebná, ale aj dobrá: spája nás s prosperitou, so spoločenstvom a dáva nám zmysel.

Problém je, že sa zdá, že takto väčšina ľudí o svojej práci neuvažuje. V rámci tohto projektu sme v spolupráci so spoločnosťou YouGov uskutočnili prieskum verejnej mienky o vnímaní práce. Ten skôr potvrdzuje názor, že väčšina ľudí je svojou prácou frustrovaná. Spomedzi zoznamu výrokov o práci 33 % respondentov súhlasilo s tým, že „práca je len spôsob zárobku na zabezpečenie životných potrieb“, v porovnaní so 16 %, ktorí súhlasili s tým, že „mám pocit, že v práci robím veci, ktoré sú naozaj zmysluplné“, a len 10 %, ktorí súhlasili s tým, že „verím, že moja súčasná práca je súčasťou môjho povolania a poslania“. Významný počet respondentov – 45 % – uviedol, že by sa pripravoval na iné povolanie, keby mal tú možnosť. Ľudia zo strednej triedy (v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Írska označovaní ako ABC1) si však oveľa častejšie myslia, že ich práca je zmysluplná (21 % osôb zo strednej triedy si myslí, že je zmysluplná, v porovnaní s 10 % ľudí z robotníckej triedy – v Spojenom kráľovstve označovaní ako C2DE).

Niet pochýb o tom, že v našom prežívaní práce existuje napätie tak dlho, ako dlho pracujeme. Hoci kniha Genezis jasne hovorí, že sme stvorení na obraz Boha, ktorý pracuje (Divine Worker), existuje predstava, že práca je nejakým spôsobom prekliata – „nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života“ (Gn 3:17). Aj náš moderný svet práce je často deformovaný, rozmáhajú sa divoké stimuly, mnohým formám práce sa nedostáva skutočného uznania, zatiaľ čo iných sa týka „neprimeraná fascinácia“ – sú poháňané prehnaným pocitom dôležitosti. Hoci je práca dobrá, spája nás s prosperitou a navzájom, keď sa ľudia odcudzia Stvoriteľovi, stvoreniu a jeden druhému, potom sa práca stáva zaťažujúcou, ťažkou a náchylnou na nespravodlivosť a nerovnosť.

Nie je prekvapením, že rôzne kresťanské tradície považujú humanizáciu práce za súčasť svojho poslania – od hnutia robotníckych kňazov, cez Kvakerské podniky až po katolícke sociálne myslenie (tento rok si pripomíname 40. výročie vydania pápežskej encykliky Jána Pavla II. o práci – Laborem Exercens). Tvárou v tvár globálnemu rozvratu, ktorý zažívame – strata pracovných miest v dôsledku automatizácie, environmentálne výzvy a samotný fakt ľudskej zraniteľnosti, ktorý sa tak živo prejavil počas pandémie, musia veriaci ľudia nanovo aplikovať svoje myslenie a poslanie na otázky týkajúce sa práce. Ako zvrátiť veľkú vlnu prepracovanosti, nízkych platov a nefunkčných stimulov? Máme niekoľko riešení, ktoré vychádzajú z kresťanského chápania toho, čo znamená byť človekom. Možno ich rozdeliť takto:

1. Po prvé, zameranie sa na ekonomiku plnej práce, a nie plnej zamestnanosti. Platené zamestnanie je hlavnou – ale nie jedinou – formou práce a neplatená práca, ako napríklad opatrovateľské povinnosti a dobrovoľnícka práca, si z hľadiska politík zaslúžia väčšiu úctu a pozornosť. Uvažovanie o práci by malo uznávať, vytvárať priestor a náležite podporovať aj neplatené, ale nevyhnutné formy práce, ako aj rozpoznať nepomer pri platených zamestnaniach.
2. Uznanie ľudskej bytosti ako ústredného prvku každého zdravého chápania práce. Investori, a predovšetkým cirkevní investori, dosiahli hmatateľné zmeny prostredníctvom aktivizmu v oblastiach, ako sú klimatické zmeny a správa vecí verejných. K sociálnym kritériám, ktoré sledujú v rámci environmentálnych, sociálnych a riadiacich investícií, by mali pridať jasné požiadavky na spravodlivé zaobchádzanie so mzdami, benefitmi, agentúrnou prácou, outsourcingom a dohľadom nad zamestnancami.
3. Obnovenie spoločných praktík odpočinku s cieľom čeliť našej kultúre prepracovanosti. Vytrácanie sa hranice medzi zamestnaním a voľným časom – vyostrené počas pandémie – negatívne ovplyvnilo mnohých pracovníkov. Prepracovanosť ľudí doslova zabíja. Mnohým kombinácia technológií a pandémie narušila prepojenie práce s konkrétnymi miestami a časmi – čo viedlo k očakávaniu, aj keď je to len očakávanie, ktoré máme sami od seba, že budeme vždy k dispozícii. Obrátením sa k starým – alebo vytvorením nových – spoločných praktík ako odpočívať, by sme pomohli riešiť problém prepracovanosti ľudí a využívania nášho prirodzeného prostredia. Mali by sme tiež hľadať spôsoby, ako odstrániť aspoň časť z obrovského množstva neplatených nadčasov v hospodárstve. V Spojenom kráľovstve máme tendenciu ponechať riešenie tohto problému na jednotlivých zamestnávateľov alebo dokonca na jednotlivých pracovníkov, ale je dôležité, aby sme mali spoločné vzory a spoločné pravidlá – iné krajiny, ako napríklad Japonsko, si tento problém uvedomili a prijali právne predpisy na jeho riešenie.

Problémom nie je samotná práca, ale skôr to, čo sa stane, keď sa zameriame na prácu, a nie na ľudí, ktorí ju vykonávajú. Odpojili sme sa od zdravého zmyslu pre prácu a pretrhnutie potrebných hraníc medzi prácou a odpočinkom nás unáša. Biblická myšlienka soboty (šabat) je starobylou odpoveďou na moderné obavy. Je čas ju znovu objaviť.

Práca sa rýchlo mení. Cirkvi majú dedičstvo, na ktoré sa trochu pozabudlo, na riešenie týchto otázok ako aj silný intelektuálny rámec, na základe ktorého môžu premýšľať o mnohých nových otázkach. Pandémia, hoci je to hrozná kríza, predstavuje pre spoločnosti vzácnu príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo je pre ne vysoko hodnotné. Ako raz niekto povedal, nikdy nepremárnite dobrú krízu.

_________________________________

Pôvodný článok: Just Work: Modern Anxiety, Ancient Answer

Celú správu si môžete prečítať TU

_________________________________

Tip na knihu Viera a práca, Timothy Keller 

Články o šabate na našom portáli:

→ Šabat – životný rytmus pre súčasnosť, José Calvo Aguilar

→ Zdravý manažment života, Marián Kaňuch