Na Slovensku sa považuje človek za ohrozený chudobou, ak je jeho mesačný príjem nižší ako 360€, pri 4-člennej rodine je to 754€.2 Podľa tejto definície je na Slovensku chudobou dlhodobo ohrozených viac ako 16% obyvateľov, čo je viac ako pól milióna ľudí.3 Najviac sú ohrození nezamestnaní a neúplné rodiny.4

Štandardne rozlišujeme tri základné spoločenské vrstvy (toto rozdelenie je zjednodušujúce): chudoba, stredná vrstva a vrstva bohatých. V spoločnosti fungujú základné inštitúcie (ako napríklad školy, úrady, firmy) zvyčajne na normách a pravidlách strednej vrstvy.

Každý človek si so sebou v živote nesie nepísané pravidlá svojej spoločenskej vrstvy. Z pohľadu našej problematiky to vytvára takmer nepredstaviteľnú prekážku k tomu, aby človek z nižšej spoločenskej vrstvy sa ľahko a sám bez pomoci dostal na úroveň vyššej spoločenskej vrstvy. Je užitočne si toto uvedomiť pri príliš rýchlom hodnotení a posudzovaní napr. chudobných výrokmi typu: Však nech si pomôžu, každý má rovnakú šancu. Problém je, že nie každý ma nielenže rovnakú ale ani porovnateľnú šancu.

Jestvujú totiž dva typy chudoby: situačná a generačná. Do stavu situačnej chudoby sa môže dostať ktokoľvek. Je to aktuálny stav, ktorý je (môže byť) len dočasný. Týka sa spravidla ľudí zo strednej a vyššej vrstvy. Takýto človek, zvyčajne v súlade so svojim sociálnym statusom, sa dokáže z tohto druhu chudoby skôr alebo neskôr dostať. Človek zo strednej či vyššej vrstvy má v živote rôzne podporné mechanizmy, rodinu, priateľov, kontakty, zručnosti, vzdelanie, návyky, skúsenosti, ktoré mu významné pomáhajú prekonať dočasný stav chudoby.

Generačná chudoba je však iný a hlbší problém. Týka sa tej najnižšej spoločenskej vrstvy. Je to druh permanentnej chudoby, z ktorej sa človek zvyčajne bez intervencii zvonku nedokáže sám dostať, pretože mu chýbajú tie podporné mechanizmy a štruktúry, ktoré má človek zo strednej či vyššej vrstvy.

Byť chudobný znamená nielen nemať, ale predovšetkým nebyť.

Byť chudobný znamená nielen nemať, ale predovšetkým nebyť.5 V centre chudoby stojí nevedomosť.6 Dobrou ilustráciou je známe príslovie, že ak človeku dám rybu, nasýtim ho na jeden deň, ak ho naučím ryby chytať, nasýtim ho na celý život. Efektívna pomoc preto musí byť spojená nielen s materiálnym zabezpečením, ale aj s naplnením duševných a duchovných potrieb a rozvinutím duševného a duchovného potenciálu človeka.

Jedným z prvých krokov pri poskytovaní efektívnej pomoci chudobným, je pomôcť im pochopiť nepísané pravidlá, podľa ktorých fungujú a potom im ponúknuť exkurz do nepísaných pravidiel strednej vrstvy.

Nasleduje malý exkurz do nepísaných pravidiel jednotlivých spoločenských vrstiev, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť hlboké rozdiely, podľa ktorých ľudia fungujú.7 Je to prvý krok, aby sme mohli druhým efektívne pomôcť.

Ak ste dočítali až sem, snáď dokážete zhodnotiť, do akej vrstvy patríte, prípadne, v ktorých bodoch sa váš spôsob myslenia prekrýva so vzorcami myslenia a správania ľudí v inej spoločenskej vrstve. Narazili ste pritom na niečo, čo vás prekvapilo či už u seba alebo v spôsobe uvažovania ľudí z inej spoločenskej vrstvy?

Možno je nám už teraz zrejmejšie, že ak povieme, že najväčšou príčinou chudoby na Slovensku je nezamestnanosť, nie je to celá pravda o veci. Sú príčiny, ktoré sú hlbšie. (A to ešte neuvažujeme o národnostných či iných príčinách). Ak chceme byť efektívni pri pomoci ľuďom, ktorí žijú v generačnej chudobe, potrebujeme nielen pochopiť tieto hlbšie príčiny, ale aj hľadať a nachádzať spôsoby, ako im tieto hlbšie príčiny pomáhať odstraňovať. Je to výzva ísť hlbšie ku koreňom, ako len poskytnúť akútnu materiálnu intervenciu. Znamená to ísť hlbšie ako len ponúknuť nové pracovné príležitosti či možnosti kvalitnejšieho bývania (aj keď aj toto je súčasťou). Ide o to pomôcť druhým myslieť novým spôsobom. Táto výzva smeruje nielen k štátnym a samosprávnym inštitúciám ale aj k firmám, nadáciám a nevládnym organizáciám či cirkvám. Týka sa svojim spôsobom každého z nás. Každý z nás môže byť súčasťou riešenia. A to už len tým, že my sami začneme o druhých rozmýšľať inak.