Zverejnili sme niekoľko základných faktov, ktoré sme vyvodili na základe analýzy dát zo širokej škály prieskumov, ktoré urobili rôzne významné britské inštitúcie a výskumné centrá ako Úrad pre národné štatistiky ONS (Office for National Statistics), Centrum longitudinálnych výskumov (Centre for Longitudinal Studies), Inštitút sociálnych a ekonomických výskumov (Institute of Social and Economic Research) a Národné centrum sociálnych výskumov (National Centre for Social Research).
Od založenia našej nadácie sme vydali 36 odborných prác. Niektoré z nich vznikli v spolupráci s uznávanými odborníkmi v oblasti spoločenských vied, profesorom Stevom McKayom z Lincolnskej univerzity a profesorom Specerom Jamesom z Univerzity Brigham Young v Utahu.

Naše zistenia zaujali mnohé dôležité médiá a stali sme sa vyhľadávanými expertmi v oblasti manželstva a rodinného života.

V médiách sme vystúpili približne 700-krát, a to napríklad v BBC, ITV, Sky, Channel 4 News, Channel 5 News, v rôznych programoch o súčasných otázkach ako Newsnight, v mnohých rozhovoroch v rádiách BBC, Radio 2 a Radio 4. Naše články, citáty a rozhovory sa objavili v britských novinách ako Sunday Times, Times, Telegraph, Mail, Guardian, Express alebo The Sun.
V priebehu nasledujúcich piatich rokov by sme sa v našich výskumoch chceli zamerať na následky rodinnej stability či nestability a zároveň zistiť, ako tieto následky ovplyvňujú oblasti ako finančné zabezpečenie, fyzické a duševné zdravie, vzdelanie, bývanie či sociálne zabezpečenie.
Táto stručná správa zhŕňa naše doposiaľ najdôležitejšie zistenia.

HLAVNÉ ZISTENIA

1. NESTABILITA RODÍN JE ZNAČNE ROZŠÍRENÁ

Takmer polovica dnešných tínedžerov nežije s oboma biologickými rodičmi. 45% detí vo veku 13 až 15 rokov nežije s obidvoma rodičmi. Polovica rozpadov rodiny sa udeje počas prvých dvoch rokov. 93% rodičov, ktorí spolu ostávajú, uzavreli manželstvo (Benson 2013a, zdroj analyzovaných dát: Understanding Society).

2. SPOLUŽITIE PARTNEROV BEZ UZAVRETIA MANŽELSTVA JE HLAVNOU PRÍČINOU ROZPADU RODÍN

Vo väčšine rozpadnutých rodín sa rozišli nezosobášení rodičia. Napriek tomu, že nezosobášení rodičia tvoria len 21% zo všetkých párov, až 51% zo všetkých rozpadnutých rodín tvoria práve rodiny, v ktorých rodičia žili spolu bez uzavretia manželstva (Benson 2013b, aktualizované 2017, zdroj analyzovaných dát: Understanding Society).

3. PREDOŠLÉ GENERÁCIE UZATVÁRALI MANŽELSTVO ČASTEJŠIE

Iba polovica dnešnej Generácie Y uzavrie manželstvo. Čo sa týka generácie dnešných šesťdesiatnikov, 90% z nich uzavrelo manželstvo. Na základe aktuálnych trendov však môžeme predpokladať, že len 52% dnešných 20-ročných mužov a 53% dnešných 20-ročných žien raz uzavrie manželstvo (Benson 2014, zdroj analyzovaných dát: ONS).

4. UZATVÁRANIE MANŽELSTVA OVPLYVŇUJE AJ PRÍJEM

Napriek súčasnému trendu uzatvára manželstvo prevažná väčšina ľudí s vyššími príjmami. Čo sa týka matiek, ktoré majú deti vo veku do 5 rokov, 87% matiek z vyšších príjmových skupín uzavrelo manželstvo, zatiaľ čo v nižších príjmových skupinách uzavrelo manželstvo iba 24% matiek (Benson & McKay 2015, Prieskum rodinných zdrojov – Family Resource Survey). Podobne to je vo všetkých európskych krajinách (Benson & James 2015a, Európsky sociálny prieskum – European Social Survey).

5. NAJPRV MANŽELSTVO, POTOM DETI

Najstabilnejšie sú zvyčajne rodiny, v ktorých sa rodičia vzali skôr, ako mali deti. 24% párov, ktoré uzavreli manželstvo pred tým, ako mali deti, sa rozvedie, v porovnaní s 56% párov, ktoré sa vzali neskôr, keď už mali deti, a so 69% párov, ktoré nikdy neuzavreli manželstvo (Benson 2015, zdroj analyzovaných dát: Undestanding Society).

6. MANŽELSTVO PROSPIEVA DEŤOM

Zosobášení rodičia pestujú zdravé sebavedomie svojich tínedžerov. Dospievajúci chlapci, ktorí nepretržite vyrastajú v rodine s oboma zosobášenými rodičmi majú najvyššie sebavedomie a sebadôveru, zatiaľ čo dospievajúce dievčatá, ktoré nepretržite vyrastajú s nezosobášenými rodičmi dopadli vo výskume najhoršie (Benson & James 2016, zdroj analyzovaných dát: British Household Panel Survey, Inštitút sociálnych a ekonomických výskumov).

7. ROZCHÁDZA, RESP. ROZVÁDZA SA PRÍLIŠ VEĽA ŠŤASTNÝCH PÁROV

Väčšina rozpadov rodín prichádza úplne nečakane. 60% rozvedených a 80% nezosobášených, ktorí sa rozišli, uvádza, že rok pred rozvodom, resp. rozchodom boli šťastní a priveľmi sa nehádali (Benson & James 2015b, zdroj analyzovaných dát: Understanding Society).

8. NEZAHADZUJTE, OPRAVUJTE!

Rozhodnutie zotrvať v manželstve, hoci si v ňom pripadáte nešťastne, môže byť tým najlepším rozhodnutím. 7 z 10 rodičov, ktorí sú spolu nešťastní v čase, keď majú prvé dieťa, spolu ostane a väčšina z nich (68%) je po 10 rokoch spolu šťastná. Iba 7% takýchto párov zostáva nešťastných (Benson & McKay 2017, zdroj analyzovaných dát: Millennium Cohort Study, Centrum longitudinálnych výskumov).

9. NÁJDITE SI PESTÚNKU

Príležitostné rande zvyšujú pravdepodobnosť, že manželstvo vydrží. U zosobášených rodičov s malými deťmi, ktorí spolu aspoň raz mesačne chodili niekam von, bola pravdepodobnosť rozvodu po 10 rokoch podstatne nižšia bez ohľadu na vek matky, jej vzdelanie, rodinný stav či kvalitu vzťahu.
Čo je však zaujímavé, toto zistenie sa nepotvrdilo u nezosobášených rodičov (Benson & McKay 2016, zdroj analyzovaných dát: Millennium Cohort Study, Centrum longitudinálnych výskumov).

NA MANŽELSTVE ZÁLEŽÍ

Stručný prehľad našich výskumov

Náš prvotný výskum ako prvý odhalil celkovú hĺbku problému v Spojenom kráľovstve, kde je úroveň nestability rodín najvyššia v porovnaní s inými rozvinutými krajinami, zohľadňujúc všetky vzdelanostné skupiny (DeRose et al 2017). Poukázali sme na skutočnosť, že takmer polovica dnešných tínedžerov vo veku 13 až 15 rokov nežije s oboma biologickými rodičmi (Benson 2013a).

Nestabilita rodín má vážny a všeobecne známy vplyv na správanie a výsledky detí, či už v dôsledku nedostatočných finančných zdrojov, neprítomnosti otca, alebo nestability (Amato 2005; Brown 2004; Lee & McLanahan 2015; McLanahan et al 2013; Panico et al 2010), a to najmä v prípadoch, keď rozpad rodiny prichádza náhle a nepredchádza mu množstvo konfliktov (Booth & Amato 2001).

Dôsledkom je enormne vysoká suma (48 miliárd libier), ktorú každoročne zaplatia daňoví poplatníci (Ashcroft 2016). Napríklad 60% samoživiteľov/samoživiteliek dostáva príspevok na bývanie, zatiaľ čo u rodín s oboma rodičmi tento príspevok dostáva len 10% rodičov (Ministerstvo práce a dôchodkov DWP; Úrad pre národné štatistiky ONS).

Náš výskum ako prvý ukázal, že spolužitie nezosobášených rodičov je hlavnou príčinou nestability rodiny. Hoci nezosobášení rodičia tvoria len 21%, 51% zo všetkých rozpadnutých rodín tvoria práve rodiny, v ktorých rodičia žili spolu bez uzavretia manželstva (Benson 2017).

Dôvodom je relatívna nestabilita nemanželského spolužitia v porovnaní s manželstvom, a to vo všetkých socioekonomických skupinách. Jedným z hlavných dôkazov je fakt, že len 24% rodičov, ktorí sa zosobášili pred prvým dieťaťom sa rozvedie skôr, ako ich dieťa dovŕši 16 rokov, zatiaľ čo pri nezosobášených rodičoch sa rozíde až 69% rodičov (Benson 2015).

Tento obrovský rozdiel je jasným dôkazom, že väčšina párov, ktoré uzavrú manželstvo, spolu vydrží, zatiaľ čo pri nezosobášených pároch je to menšina. Toto zistenie platí bez ohľadu na vek či vzdelanie partnerov.

Náš výskum taktiežpoukázal na generačné rozdiely v uzatváraní manželstva a na vplyv príjmov na uzatváranie manželstva (Benson & McKay 2015, Benson & James 2015a).

Tým sa podrobne zaoberali aj médiá.

Nik nemusí uzatvoriť manželstvo. Antikoncepcia a iné metódy odstránili potrebu zaviazať sa ešte pred tým, ako spolu pár začne žiť. Napriek tomu väčšina ľudí z vyšších príjmových skupín stále vstupuje do manželstva.

87% rodičov z vyšších príjmových skupín je zosobášených v porovnaní s 24% rodičov z nižších príjmových skupín (Benson & McKay 2015). Podobná situácia sa vyskytuje v celej Európe, dokonca aj v škandinávskych krajinách (Benson & James 2015a).
Prečo? Ľudia z vyšších príjmových skupín sú si vedomí toho, čomu nasvedčujú naše zistenia – že manželstvo má význam.

Formálny záväzok, predovšetkým uzatvorenie manželstva, dokáže posilniť celkovú stabilitu rodiny.

Našimi výskumami sme zároveň popreli kedysi všeobecne uznávaný argument proti uzatváraniu manželstva, a to že „záleží na kvalite vzťahu, a nie na nejakom papieri“ (Daily Mail 2017; Relate 2017).

Poukázali sme na to, že tento argument v praxi zlyháva už desiatky rokov, počas ktorých sa stabilita rodín neustále zhoršuje, a to aj napriek mnohým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vzťahu (napríklad vek a vzdelanie), ktoré mali stabilite napomôcť.

Najlepšie vysvetlenie, prečo majú zosobášené páry oveľa vyššiu pravdepodobnosť stability, hovorí o „kĺzaní sa, rozhodovaní sa a o zotrvačnosti“ (Stanley et al 2006).

Úroveň rodinnej stability je omnoho vyššia v prípade, že sa pár rozhoduje, ako v prípade, že sa len tak kĺže vzťahom. Úroveň stability značne klesá u párov, ktoré spolu žijú bez jasných plánov do budúcnosti a neskôr ľahko upadnú do pokušenia istej zotrvačnosti, pod vplyvom ktorej sa z ich krehkých vzťahov stávajú ešte krehkejšie rodičovstvá (Knopp et al 2015).

Uzatváranie manželstva zvyšuje úroveň stability, a to z dôvodu, že diskutovanie o plánoch do budúcnosti, a následné konkrétne rozhodnutia súvisiace s týmito plánmi, prinášajú do vzťahu vzájomné pochopenie a jasné zámery, ktoré vo vzťahoch bez formálneho záväzku môžu chýbať, respektíve môžu byť oslabené.

Náš výskum ukázal, že stabilita rodín sa dá podstatne zlepšiť.
Väčšina rozpadov rodiny nie je vôbec nevyhnutná. Čo je pozoruhodné, dvaja z troch rodičov, ktorí sa rozišli, resp. rozviedli, konštatujú, že rok pred rozchodom, resp. rozvodom boli šťastní a príliš sa nehádali (Benson & James 2015b; James 2015).
Navyše, veľká väčšina párov, ktorá v istom bode manželstva nie je šťastná, ale rozhodne sa vytrvať, konštatuje, že je spolu po 10 rokoch šťastná (Benson & McKay 2017).

REFERENCIE

Amato, P. (2005) The impact of family formation change on the cognitive, social, and emotional well-being of the next generation. Marriage and Child Wellbeing, 15, 75 – 96.
Ashcroft, J. (2016) Counting the Cost of Family Failure, 2016 Update. Relationships Foundation, Cambridge.
Benson, H. (2013a). The myth of “long-term stable relationships” outside marriage. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. (2013b). Unmarried parents account for one fifth of couples but half of all family breakdown. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. (2014). Who’s still getting married these days? Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. (2015). Get married BEFORE you have children. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. (2017). Annual family breakdown in the UK. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. & James, S. (2015a). Europe’s Marriage Gap between Rich and Poor. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. & James, S. (2015b). Out of the blue: Family breakdown in the UK. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. & James, S. (2016). Marriage boosts self-esteem for teenage boys and girls. A robust analysis of BHPS data. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. & McKay, S. (2015). The marriage gap: The rich get married and stay together; The poor don’t. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. & McKay, S. (2016). Date nights strengthen marriages. Cambridge: Marriage Foundation.
Benson, H. & McKay, S. (2017). Couples on the brink. Cambridge: Marriage Foundation.
Booth, A. & Amato, P. (2001) Parental pre-divorce relations and offspring post-divorce well-being. Journal of Marriage & Family , 63, 197-212.
Brown, S. L. (2004) Family structure and child well-being: the significance of parental cohabitation. Journal of Marriage and Family, 66, 351-367.
Daily Mail (23 March 2017) How live-in couples worry more about their partner’s commitment.
DeRose, L., Lyons-Amos, M., Wilcox, W., & Huarcaya, G. (2017) the cohabitation go-round: Cohabitation and family instability across the globe. New York: Social Trends Institute.
Department for Work and Pensions (2015) Housing Benefit caseload statistics, data to February 2015.
James, S. (2015). Variation in Marital Quality in a National Sample of Divorced Women. Journal of Family Psychology, 29, 479-489.
Knopp, K., Rhoades, G., Stanley, S., & Markman, H. (2015). Stuck on you: How dedication moderates the way constraints feel. Journal of Social and Personal Relationships, 32, 119-137.
Lee, D., & McLanahan, S. (2015). Family Structure Transitions and Child Development Instability, Selection, and Population Heterogeneity. American Sociological Review, 80, 738-783.
McLanahan, S., Tach, L., & Schneider, D. (2013) The Causal Effects of Father Absence. Annual Review of Sociology, 39, 399-427.
Office for National Statistics (2015) Families and Households, 1996 to 2014.
Panico, L., Bartley, M., Kelly, Y., McMunn, A., & Sacker, A. (2010). Changes in family structure in early childhood in the Millennium Cohort Study. Population trends, 142, 78-92.
Relate (4 April 2017) Relate responds to DWP announcement on programme of relationship support for workless families.
Stanley, S., Rhoades, G. & Markman, H. (2006), Sliding Versus Deciding: Inertia and the Premarital Cohabitation Effect. Family Relations, 55: 499-509.