17. novembra 2018 sa dvadsaťsedemročný John Allen Chau pokúsil vstúpiť na ostrov Severný Sentinel, ktorý je súčasťou Andamanského súostrovia vo východnej časti Indického oceána. Jeho cieľom bolo pôsobiť medzi jeho obyvateľmi ako kresťanský misionár. Bol to jeho druhý pokus o kontakt.

Chau im niesol dary ale jeho pokus prijali nepriateľsky. Už pri prvom kontakte na neho domorodci vystrelili šípy, z ktorých jeden prepichol jeho Bibliu. Podľa správ rybárov, ktorí ho ilegálne dopravili k pobrežiu ostrova, bol J. A. Chau domorodcami zabitý a zahrabaný na pobreží do piesku. Vzhľadom na celú situáciu indická vláda váha s ďalšími krokmi, pretože pokus o získanie jeho tela nesie so sebou nemálo rizík pri kontakte s obyvateľmi ostrova. Po misionárovi zostala smútiaca rodina a zápisky z jeho denníka. Reakcia jeho rodiny je stručná a bola zverejnená na instagrame. Smútia za ním ako za milovaným synom, bratom, strýkom a najlepším priateľom. Rodina tiež vyjadrila, že odpúšťa tým, čo zabili ich milovaného.¹

Keď som prvýkrát zachytil informáciu o tejto udalosti, priznám sa, že som nevedel, čo si o tom mám myslieť. Na základe stručných informácii z médii a bohatej diskusie k nim som mal z celého prípadu rozpačitý dojem. Keďže sa zaujímam o otázky misie, medzikultúrnej výmeny a o sociálne projekty v menej rozvinutých krajinách, rozhodol som sa bližšie preskúmať príbeh tohto mladého človeka.

Predpokladá sa, že obyvatelia ostrova Severný Sentinel prišli pôvodne z Afriky v dávnej minulosti. Patria medzi najizolovanejšie kmene na svete a vie sa o nich v skutočnosti veľmi málo. Nepoznáme ich jazyk. Na základe kontaktov s nimi vieme povedať, že žijú ako zberači a lovci na úrovni doby kamennej. Používajú jednoduché kamenné a drevené nástroje, ako zbrane luky, šípy a kopije. Indická vláda, pod ktorú patrí toto územie, sa pokúšala viackrát priateľsky kontaktovať obyvateľov, ale bez významnejšieho úspechu.

Bol cestovateľom, horolezeczom, potápačom, prežil aj uhryznutie hada.

Indický antropológ T. N. Pandit (84) prichádzal na ostrov viac ako 30 rokov. A hoci začal navštevovať pobrežie ostrova už v 60´rokoch 20. storočia, prvý viditeľný prielom nastal až v roku 1991.² Spolu so svojou skupinou prinášali domorodcom dary (napr. kokosové orechy). Napriek tomu, že dary boli ochotní prijať, nikdy im nedovolili vstúpiť na ostrov. On sám však obyvateľov nepovažuje za nepriateľských či krvilačných. Neprepadávajú obyvateľov na okolitých ostrovoch, jednoducho si len úzkostlivo chránia svoje vlastné územie.³

Indická vláda zakázala komukoľvek sa k ostrovu približovať z dôvodu ochrany nielen domorodcov ale aj prípadných návštevníkov. Väčšie incidenty boli s domorodcami na prelome 80´ a 90´rokov, kedy boli viacerí z nich aj zabití. Stalo sa to pri záchranných operáciách tých, čo stroskotali pri ostrove.⁴ V roku 2006 sa nešťastnou náhodou k ostrovu počas noci nechtiac priblížili rybári, a boli domorodcami zabití.⁵

J. A. Chau získal misijný tréning v organizácii All Nations.⁶ Na webstránke tejto organizácie je krátka správa k jeho smrti.⁷ Táto organizácia charakterizuje seba samu ako medzidenominačnú (neviažúcu sa na žiadnu cirkev), ktorá spolupracuje s mnohými cirkvami a inými misijnými agentúrami.⁸ Svoju víziu a poslanie charakterizujú: „All Nations usiluje o to, aby učenícke⁹ hnutia boli viditeľné v každej skupine ľudí sveta tak, aby Ježiš bol uctievaný každým jazykom, kmeňom a národom.“¹⁰ All Nations sídli v Kansas City a jej zakladateľom je Floyd McClung.

All Nations sa hlási k Lausannskému záväzku¹¹ z roku 1974.¹² Znenie dokumentu vzniklo v komisii, ktorú viedol prominentný anglikánsky teológ John R. W. Stott a bol výsledkom prvého medzinárodného kongresu k téme evanjelizácie sveta. K Laussanskému hnutiu sa hlási množstvo najmä protestantských cirkví¹³, organizácii a agentúr a má silný vplyv na súčasné misijné a evanjelizačné hnutie protestantských cirkví.¹⁴

All Nations spolupôsobila pri príprave Chaua k tomu, čo on sám nazval ako svoje „životné povolanie“. Podľa slov Mary Ho, medzinárodnej výkonnej riaditeľky All Nations, Chau mal v zámere vytvoriť si so Sentinelcami dlhodobý vzťah a pokiaľ by to bolo možné, byť nimi prijatý a žiť medzi nimi. Svoju cestu dlhodobo plánoval.¹⁵ John A. Chau nebol osamoteným dobrodruhom, aj keď jeho cesta na Severný Sentinel tak na prvý pohľad vyzerá.

Bol si vedomý toho, že môže zomrieť. Vo svojom denníku napísal. „Nechcem zomrieť… bolo by rozumnejšie odísť a nechať niekoho iného, aby pokračoval? Nie, to si nemyslím.“¹⁶

John A. Chau navštívil Andamanské súostrovie už v rokoch 2015 a 2016, aby sa oboznámil s prostredím skôr, ako sa pokúsi kontaktovať obyvateľov ostrova Severný Sentinel.¹⁷ Mary Ho, medzinárodná výkonná riaditeľka All Nation, povedala v interview, že pre nich je pri misii dôležité, aby miestni ľudia prevzali čím skôr vedenie miestnej cirkvi a aby misia bola robená spôsobom, ktorý je miestnym ľuďom kultúrne blízky. To je vzdialené stereotypnému videniu misionárov ako predvoj kolonizátorov.¹⁸ John Chau kontaktoval All Nations asi pred 2 rokmi, ale už predtým sa cieľavedomo pripravoval po fyzickej stránke a vzdelával sa v potrebných oblastiach.¹⁹

Bol cestovateľom, horolezeczom, potápačom, prežil aj uhryznutie hada. Mal medzinárodné skúsenosti z rôznych rozvojových projektov. Pracoval v Južnej Afrike, v utečeneckom tábore v severnom Iraku (Kurdistane), kde v júni 2014 viedol futbalovú kliniku, trénerské semináre a turnaj pre deti utečencov zo Sýrie a miestnu kurdskú mládež.²⁰

V Tulse s barmskými utečencami a ohrozenou mládežou pracoval ako terénny koordinátor projektu „More than a Game“ a pomáhal tam realizovať futbalový projekt medzi utečencami. S Americorps tam trénoval pripravenosť komunity na situácie ohrozenia. Týmto pomáhal budovať komunity odolné voči katastrofám, viedol prezentácie k tejto téme na školách, cez miestne asociácie obyvateľov a mimoškolské programy. Chau pracoval s Agentúrou manažmentu ohrozenia v Tulse pri rozvíjaní dobrovoľníckeho prijímacieho centra (VRC).²¹

Získal tréning, ktorý mu umožnil pracovať v národnom parku; doplnil si lingvistické vzdelanie na SIL International, oboznámil sa s antropológiou a kultúrnymi štúdiami. „Plne sa sústredil, aby sa pripravil a myslím, že poznal svoj zmysel života.“, uviedla Mary Ho.²²

All Nations má odborníkov na antropológiu a poznanie rôznych kultúr, misiológiu, lingvistiku. Mary Ho povedala, že pripravujú misionárov takým spôsobom, ktorý by rešpektoval miestnu kultúru a bol kultúrne relevantný. Ich zámerom je podporovať vznik miestnych cirkví s miestnymi lídrami. V All Nations majú kurikulum, ktorým musí prejsť každý pracovník, ktorý je nimi vyslaný. Podľa Mary Ho bol Chau vo svojej príprave dôkladný a dôsledný.²³

Mary Ho sa o ňom vyslovila, že to bol zaujímavý mladý muž, veľmi silne zameraný na svoj cieľ. John A. Chau už asi vo veku 18 rokov šiel na misijnú cestu a odvtedy cítil povolanie, aby sa stal misionárom. Niekedy v tom čase si začal robiť prieskum ohľadom rôznych skupín ľudí, a tak narazil na obyvateľov Severného Sentinelu. A skutočne cítil, že to je jeho životné povolanie, že im má priniesť lásku a dobrotu Ježiša Krista. Odvtedy každé svoje rozhodnutie robil s tým cieľom, aby sa pripravil na toto svoje životné poslanie.²⁴

Mary Ho vnáša viac svetla aj do zdravotnej stránky veci, pretože jednou z najvážnejších výhrad voči jeho konaniu je práve zdravotné ohrozenie Sentinelcov chorobami, ktoré ich civilizácia nepozná. Podľa nej bolo pre Chaua dôležité, aby získal vedomosti aj v oblasti medicíny a zdravia. Získal špecializáciu v oblasti športovej medicíny, zdravia a telovýchovy na Oral Roberts University. Skôr ako šiel na tú cestu, nechal sa zaočkovať 13 druhmi vakcín a niekoľko posledných dní predtým, ako šiel na ostrov, dal sám seba v rámci prevencie do karantény na viacero dní.²⁵

Samozrejme, z dejín vieme o populáciách, ktoré boli vyhladené kvôli chorobám, na ktoré neboli imúnni, pri kontakte so západným svetom. „…ale uvedomme si, že sa bavíme o inej dobe, dnes máme iné prostriedky ohľadom liečby… V skutočnosti nevieme nič o zdravotnom stave Sentinelcom a snáď niektoré naše poznatky a prostriedky by mohli byť aj pre nich užitočné…“, uviedla Mary Ho.²⁶ Celý rozhovor s ňou si môžete vypočuť na stránke Christianity Today.²⁷

All Nations povzbudzuje misionárov, aby pracovali prinajmenšom vo dvojici. Boli záujemci, ktorí sa chceli k Chauovi pripojiť. Chau sa však v záverečnej fáze prípravy rozhodol ísť sám, pretože nechcel iných vystaviť riziku.²⁸

Niektorí prirovnávajú²⁹ smrť Johna A. Chaua k príbehu iného amerického misionára Jima Elliota³⁰, ktorý zahynul spolu s ďalšími štyrmi spolupracovníkmi pri pokuse misijne pôsobiť medzi indiánmi kmeňa Auca v Ekvádore v roku 1956. Títo boli tiež známi svojim nepriateľstvom voči cudzincom. Neskôr jeho manželka Elisabeth Elliot pokračovala v misii medzi nimi a časom jej úsilie prinieslo ovocie.

Aj v prípade Chaua až čas ukáže, či jeho príbeh upadne do zabudnutia, alebo prinesie niečo nové do vzťahov Sentinelcov s okolitým svetom. Či to bude pre nich prínosné, záleží do veľkej miery aj od toho, ako sa zachováme my. Príkladov na poučenie máme z histórie i súčasnosti dostatočne veľa.