Pracuješ ako informačný riaditeľ Nórskej luteránskej misie. Môžeš opísať účel a ciele vašej organizácie? Koľko máte misionárov? 

Nórska luteránska misia je misijná organizácia, ktorá vznikla v roku 1891 s cieľom osloviť čínsky ľud evanjeliom. Keď už nebolo možné pracovať v Číne, začali sme misijnú prácu v iných krajinách a dnes máme viac ako sto dospelých misionárov v približne 15 krajinách. V prvom rade sme povolaní prinášať evanjelium nezasiahnutým skupinám ľudí vo svete. Nórska luteránska misia je zároveň súčasťou hnutia modlitební v Nórsku a máme mnoho zborov – niektoré z nich sú len domáce skupiny, iné sa viac podobajú veľkým zborom. Založili sme aj mnoho inštitúcií, napríklad kresťanské školy hlavne pre mládež, ale aj materské školy.

Aké sú v súčasnosti najväčšie výzvy pre kresťanov v Nórsku?

Povedal by som, že je to sekularizácia – a dôsledky sú minimálne tri: po prvé, myslím si, že nórskych kresťanov viac ovplyvňuje sekulárne myslenie a predpoklady, ktoré nie sú biblické, ale sú súčasťou našej kultúry. Po druhé, zdá sa, že mnohé cirkvi sú sekularizované, a to znamená, že majú veľmi liberálny pohľad. Po tretie, sekularizácia znamená, že zo strany obyvateľstva je väčší odpor, niekedy až nepriateľstvo, voči klasickej kresťanskej viere.

Aké sú najťažšie otázky pre kresťanov vo verejnom priestore v súčasnosti? 

Najzjavnejšiu odpoveď vidím v otázkach súvisiacich s homosexualitou. Prinajmenšom v krajine, ako je Nórsko, si mnohí ľudia myslia, že nie je možné vidieť, že z toho, že sa niektorí dospelí homosexuáli milujú, vyplývajú nejaké negatívne dôsledky. A v sekulárnej kultúre je etika predovšetkým o tom, aby sa neubližovalo. Myslím si však tiež, že je naozaj ťažké vyjadrovať sa ako kresťan na verejnosti, že spasení budú len tí, ktorí veria v Krista, a že Biblia hovorí o zatratení a pekle.

Aká je najväčšia chyba, ktorú ako kresťania robíme v prístupe k sekulárnej kultúre?

Ó, na to je ťažké odpovedať. Ale čím viac o tom premýšľam, tým viac som presvedčený, že by sme mali odmietnuť myšlienku, že etika je len o tom, čo škodí iným ľuďom. Ako kresťania by sme mali k takémuto úzkemu sekulárnemu morálnemu pohľadu pridať mnoho perspektív. V prvom rade sa kresťanská etika týka lásky! Ježiš nás žiada, aby sme milovali Boha, Jeho vôľu a svojho blížneho. A potom je tiež veľmi dôležité v našej kultúre zdôrazniť, že kresťanský život sa týka aj života podľa toho, ako Boh stvoril svet, ako nás stvoril ako muža a ženu, predstavil manželstvo ako zväzok muža a ženy atď. Myslím si, že je veľmi dôležité dôkladne premýšľať o dôsledkoch viery v Boha v kultúre, kde je Boh odsúvaný na vedľajšiu koľaj.

… veľa myšlienok a perspektív, ktoré západní ľudia považujú za samozrejmé, sú v skutočnosti špecificky kresťanské.

Prečo si dlhé roky pracoval si ako misionár v Peru.

Je to už viac ako 20 rokov a v Peru sme s rodinou pôsobili len tri roky, ale zároveň to boli veľmi dôležité roky. V Peru sme žili ako rodina s tromi malými deťmi. Aj to bolo zaujímavé, pretože sme sa mohli zblížiť so susedmi, s deťmi a spoznať, aké to je mať malé deti v takejto krajine. Byť misionárom v inej kultúre, kde som sa musel naučiť nový jazyk, ma formovalo. Myslím, že mi to pomohlo pochopiť, ako veľmi nás formuje a ovplyvňuje kultúra, v ktorej žijeme. V Peru sme sa podieľali na založení nového zboru na predmestí veľkého mesta Arequipa. Bolo veľmi zaujímavé a zároveň inšpirujúce vidieť nových ľudí, ktorí prichádzajú k viere.

Čo považuješ za najdôležitejšie pri vedení svojich detí a rodiny? 

Vždy som sa snažil (ale nie vždy sa mi to podarilo) hovoriť svojim deťom, že sú dôležitejšie ako moja práca a že im v prípade potreby pomôžem a podporím ich. Možno je to ešte dôležitejšie pre nás, ktorí pracujeme v kresťanskej službe. Pre mnohé deti by mohlo byť ťažké zažiť, že potreba cirkvi a práca, ktorú robíme pre Boha, sú vždy dôležitejšie ako ony.

Akú knihu teraz čítaš?

Mám, žiaľ, vo zvyku čítať veľa kníh naraz. Takže v tejto chvíli si vychutnávam knihu Neúprosné nie zhonu od Johna Marka Comera a zároveň Faithfully Different. Regaining Biblical Clarity in a Secular Culture (Verne inak. Obnovenie biblickej jasnosti v sekulárnej kultúre). Obe knihy vrelo odporúčam, ale musím sa priznať, že v odstránení zhonu nie som veľmi dobrý. Vidím však dôležitosť Comerovho posolstva.

Ktorí ľudia, mentori, či knihy ťa v živote najviac ovplyvnili?

Od mladosti som čítal dánskeho teológa Leifa Andersena a jeho knihy pre mňa veľa znamenali. Veľmi dobre narába so slovami a je bystrý pozorovateľ Biblie aj kultúry, a to ma inšpirovalo. Ako mnohí iní, aj ja som s veľkou radosťou čítal C. S. Lewisa. Som vďačný aj za prenikavé knihy o kresťanskej apologetike a filozofii od autorov ako sú Os Guinness, William Lane Craig, Tim Keller, Alvin Plantinga a ďalší. Pred niekoľkými rokmi som čítal knihu Panství kříže: Jak se formovala duše Západu od historika Toma Hollanda. Holland nie je kresťan, ale naozaj silno zdôraznil, že veľa myšlienok a perspektív, ktoré západní ľudia považujú za samozrejmé, sú v skutočnosti špecificky kresťanské. Som veľmi vďačný aj za knihu The rise and triumph of the modern self (Vznik a triumf moderného ja) od Carla Truemana, ktorá vysvetľuje korene kultúrnych predstáv o sexe a pohlaví. Aj od Sama Allberryho som veľa získal z toho, čo som od neho čítal aj počúval!

Aká myšlienka z Biblie ťa naposledy inšpirovala?

Len pred pár dňami som trochu hovoril o Ježišových slovách z Matúša 7:9-11: „Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ Toto sú, samozrejme, primárne verše o Bohu, ktorý odpovedá na modlitby. Napriek tomu Ježiš vysvetľuje aj fascinujúci aspekt ľudského bytia. Hoci sme podľa Ježiša „zlí“, môžeme dávať „dobré dary“ iným ľuďom. Myslím si, že je to preto, lebo byť etický sa často oplatí. Ak vás päťročné dieťa prosí o chlieb, bude hlúpe mu ho nedať! Na základe toho som sa zamýšľal nad tým, koľko toho robíme, vrátane mňa, lebo sa nám to oplatí, a nie preto, že sme „dobrí“. Myslím si, že je to dôležitý pohľad, keď sa ako kresťania snažíme vysvetliť náš dosť pochmúrny pohľad na ľudskú prirodzenosť. Neodmietame skutočnosť, že každý človek, bez ohľadu na vieru, môže konať dobro. Je to preto, že sa často v istom zmysle oplatí (a pretože, ako hovorí Pavol v Liste Rímskym 2, „konanie podľa zákona je im vpísané do srdca“) konať dobro. Zároveň však platí, že sme zlí. Nemilujeme Boha a svojho blížneho.

Čo by si povedal svojmu o 20 rokov mladšiemu ja? 

Asi by som povedal, že čo sa týka modlitby, osobného čítania Biblie, nestačí len čakať na inšpiráciu. Je dôležité pestovať si kresťanské návyky a nemyslieť si, že disciplína a štruktúra je zlá vec!

_______________________________