Víťaziť musí pravda a spravodlivosť
19. októbra 2020
Pri sledovaní megakauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sme si mnohí položili otázku ohľadom spravodlivosti a práva. Je to kauza, ktorá víri vášne. Na jednej strane je to pochopiteľné a aj správne. Na druhej strane v tom tkvie aj nebezpečenstvo.
1. To, že človek nie je odsúdený, neznamená, že je nevinný.
To, že nie je dostatok dôkazov, neznamená, že daný skutok nespáchal. To, že spravodlivosti sa raz každý dočká, tomu z celého srdca verím.
Ale to všetko je možné len vtedy, ak Boh existuje. Ak to tak nie je, potom sa síce hráme na nejakú formu spravodlivosti, ale nikdy ju skutočne nedosiahneme.
Vždy niekto cez sito spravodlivosti prepadne. Kto neverí v Boha, nemalo by ho takéto konštatovanie prekvapovať, skôr sa s ním treba naučiť žiť. A mimochodom – to čo považujeme v našej kultúre za morálny prešľap, môžu v inej považovať za najväčší prejav hrdinstva. Ravi Zacharias raz povedal – „Sú kultúry, kde sa susedom zdravíme, a sú zas kultúry, v ktorých susedov jedia na večeru.“.
Ak neexistuje Boh – jediný skutočný pilier spravodlivosti – potom je spravodlivosť len sociálny konštrukt – neexistuje absolútne dobro a absolútne zlo. A potom neexistuje ani absolútna spravodlivosť.
2. To, že médiám sa zdá, že prípad je jasný nie nutne znamená, že to tak naozaj je.
Náš obraz o Kočnerovi je formovaný nie 25-tisícstranovým spisom výpovedí, dôkazov atď., ale médiami. Nehovorím, že to tak je v tomto prípade, ale áno, aj médiá sa môžu mýliť.
To, čo sa stalo, je príliš citlivá a emotívna vec a v takomto prípade sa to stane ľahko. Chceme nájsť vinníka. Chceme, aby bol potrestaný. Ale musíme chcieť aj to, aby to bolo na základe skutočných dôkazov a spravodlivo. Ak sa tak nestane, víťaziť nebude ten, kto má pravdu, ale ten, kto má moc. A to je len iná forma tyranie. Víťaziť musí pravda.
3. Dnešná doba je krízou autorít.
Ale bez autorít vznikne iba chaos. Načo nám sú súdy, keď pravdu a spravodlivosť vyhlasujú premiér, prezidentka, médiá, spoločnosť, jednotlivci? Nehovorím, že som spokojný s verdiktom. Ale nehovorím ani, že poznám odpovede.
Najviac sa mi páčila reakcia vydavateľstva, pre ktoré Ján Kuciak pracoval.
„O vine a nevine rozhoduje súd, ktorý dnes rozhodol takto. Všetci v redakcii, ako aj v celej spoločnosti stále veríme, že všetci páchatelia, ktorí sa podieľali na vražde Jána a Martiny, budú spravodlivo potrestaní,“
Napriek tomu, že sa nám to nemusí páčiť a môžeme mať námietky, skúmať ďalej a hľadať pravdu a spravodlivosť, nemôžeme sa stať sudcami my.
Lebo keď budú sudcami všetci, nebudeme vedieť spravodlivo odsúdiť alebo zbaviť viny nikoho.
A na záver vyhrá (a „pravdu“ má) ten, kto má najväčší vplyv a najväčšiu moc. Už sme to v Európe zažili a nedopadlo to nikdy dobre.
4. Nikdy som neštudoval právo a neviem sa vžiť do kože sudcu, či senátu.
Ak však v najväčšom prípade aký, súčasné Slovensko zažilo, urobí niekto takéto rozhodutie, musí na to byť vážny dôvod a musí mať aj odvahu.
Aký dôvod na to sudcovia majú, netuším. Ten dôvod môže byť zištný aj nezištný. Som však presvedčený, že najľahšia cesta pre sudcov by bolo potvrdiť výsledok, ktorý zaznel z úst spoločnosti, médií a politikov. Vec by bola vybavená, a oni by si v pohode užívali svoj život. Nestalo sa tak.
Je veľmi pravdepodobné, že sa dostanú pod spoločenský a mediálny tlak. Budú sa hľadať príčiny, dôvody, atď., budú pod drobnohľadom. Ak si niekto takúto cestu vyberie, musí si byť naozaj istý svojim rozhodnutím, pretože v žiadnom inom prípade to nedáva zmysel.
Veľmi chcem, aby sme sa dočkali spravodlivého a pravdivého rozsudku. Aby boli odsúdení a potrestaní skutoční vinníci. Všetky nám známe informácie ukazujú, že vieme, kto je za tým. No musia si tým byť istí aj tí, ktorým sme zverili moc súdiť nás.
Toto nie je koniec procesu, aj keď si asi všetci želáme, aby to už skončilo.
Spravodlivosť zvíťazí. Musíme urobiť všetko preto, aby to bolo ešte na tomto svete.
Ale aj keby nie. Verím, že raz sa spravodlivosti dočkáme.
web, social media, graphics, komunikátor, bloger Miluje technologické novinky, rád sa učí a skúša nové veci, chce niekedy zabehnúť maratón, je šťastne ženatý a má (zatiaľ) štyri deti. Verí, že zmysel života sa neskrýva v chodení do práce, zveľaďovaní majetku, nezabudnuteľných zážitkoch ani v rodinných vzťahoch.