Kresťanstvo, islam a hinduizmus reprezentujú tri najpočetnejšie náboženstvá na svete. K judaizmu sa síce hlási v porovnaní s nimi málo nasledovníkov, ale tiež sa radí medzi svetové náboženstvá práve preto, lebo z neho vychádzajú ako kresťanstvo, tak i islam ako aj niektoré ďalšie, menej významné, náboženské skupiny.

30. januára t. r. ubehlo 71 rokov od Gándhího smrti, kedy tento bojovník za nezávislosť Indie a duchovný otec moderného indického štátu zahynul rukou atentátnika – hinduistického radikála. Zároveň 2. októbra 2019 bude 150. výročie jeho narodenia.

Gándhí poznal okrem hinduizmu aj islam a židokresťanskú náboženskú tradíciu³. Vtedajšia India bola nielen mnohonárodnostným ale i mnoho náboženským štátom. Súčasťou vtedajšej Indie boli rozsiahle územia súčasného Pakistanu, kde žili prevažne moslimovia. Kresťanstvo v Indii nereprezentovala len britská koloniálna správa ale aj vlastná kresťanská tradícia, podľa ktorej doniesol evanjelium do Indie Tomáš, jeden z dvanástich, a dodnes nájdeme v Indii kresťanov, ktorí sa hlásia k tomášovskej tradícii viery.⁴

Z hľadiska Gándhího politických cieľov má tento výrok hlboký zmysel. Reflektuje jeho celoživotný nenásilný boj za nezávislosť Indie spod európskej (kresťanskej) koloniálnej mocnosti – Veľkej Británie a zároveň hľadanie spôsobu mierumilovného spolunažívania medzi jednotlivými náboženskými skupinami v krajine. Gándhí ťažko niesol konflikty medzi najmä moslimami a hinduistami a celý život sa ich snažil zmieriť (neúspešne). India sa zmietala vo vnútorných zápasoch a konfliktoch medzi hinduistami a moslimami (Nakoniec sa India rozdelila na Pakistan a Hindustan).

Tento výrok je viac politickou deklaráciou ako uceleným teologickým pohľadom. V situácii národnooslobodzovacieho boja má veľkú politickú logiku. Z teologického hľadiska však ide o zavádzajúcu myšlienku. Rozdiely medzi jednotlivými náboženstvami sú totiž principiálne. Človek, aj keby chcel, nemôže byť súčasne skutočným hinduistom, moslimom, kresťanom či židom. Ak ide skutočne o Gándhího autentický výrok, potvrdzuje ním len to, že je skutočne dobrým hinduistom, ale určite nie kresťanom ani moslimom.

Gándhí, ako umiernený hinduista, nemal teologický problém vysloviť takúto myšlienku. Hinduistický panteizmus vychádza z presvedčenia, že všetko je vo svojej podstate božské. Hmota má rovnakú duchovnú podstatu ako ktorýkoľvek boh, ktorých je v hinduizme niekoľko miliónov. Ale ich počet vôbec nie je dôležitý, pretože v konečnom dôsledku ide stále o tú istú duchovnú podstatu. Hinduistický panteizmus vie byť veľmi plastický a prijať za svoje rôznorodé náboženské predstavy za predpokladu, že sú všetky chápané na pozadí panteistického monizmu.⁵ Hoci tento výrok znie dobre, rozumne a tolerantne, z teologického hľadiska je nezmyslom.

V čom sa zásadne odlišuje kresťanstvo od ostatných náboženstiev, je pohľad na Ježiša.

Judaizmus, kresťanstvo a islam, ktoré sú tiež spomenuté v tomto výroku, na rozdiel od hinduizmu, sú všetky monoteistické. Tieto monoteistické náboženstvá (viera výlučne v jedného boha) sa od hinduistického panteizmu (božské je všetko, čo jestvuje) či jeho polyteistických prejavov (viera v mnohých bohov) odlišujú prísnym odlíšením Stvoriteľa od stvorenstva. Monoteizmus (viera v boha ako osobu) a panteizmus (viera v neosobnú božskú podstatu všetkého) sú nezlučiteľné predstavy.

Judaizmus, kresťanstvo a islam majú na jednej strane oproti hinduizmu viac spoločného, veď všetky vychádzajú z judaizmu, predsa sú však aj medzi nimi zásadné rozdiely.

V čom sa zásadne odlišuje kresťanstvo od ostatných náboženstiev, je pohľad na Ježiša Krista. Vznik a základ kresťanskej viery sa odvíja od Ježiša Krista. Preto kresťanské chápanie Boha je závislé priamo od Ježiša⁶.

Klasickým príkladom nemožnosti harmonizovať do dôsledkov iné náboženstvá s kresťanstvom, je výrok Ježiša Krista: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.⁷ Ak chceme byť poctiví voči kresťanskej viere, nemôžeme tento výrok zľahčovať. Ježiš Kristus si nárokuje výlučnosť. Bez tohto nároku Ježiša stráca kresťanstvo zmysel.⁸ Tváriť sa, že tu ten nárok nie je, je lacné vyprázdňovanie kresťanskej viery. Nemusí sa nám to páčiť, ale s týmto Ježišovým nárokom sa musí vysporiadať každý sám za seba.

Jednoducho, náboženské predstavy len týchto niekoľkých náboženstiev sú natoľko odlišné, že nie sú kompatibilné. Francis Schaeffer to vyjadril celkom presne: „Je absurdné povedať, že všetky náboženstvá učia to isté, keď sa nezhodujú v základnom bode a to, aký je Boh.“⁹