Žiaľ, tento trend odklonu od manželstva je najvýraznejší medzi najchudobnejšími rodinami, ktoré najviac potrebujú stabilitu a majú najmenej finančných prostriedkov, o ktoré sa môžu oprieť. Koniec koncov, svadby môžu byť drahé. A v niektorých krajinách, ako je Spojené kráľovstvo a USA, páry s nízkym príjmom prichádzajú o sociálne dávky, ak spolu žijú alebo sa zosobášia. Páry so stredným príjmom sa teraz tiež obracajú chrbtom k manželstvu, čo znamená, že manželstvo sa čoraz viac stáva doménou bohatých, tej časti spoločnosti, ktorá je na tom najlepšie.

Potrebujeme teda manželstvo? Ukazujú chudobní cestu tým, že ho opúšťajú? Držia sa bohatí manželstva, pretože je to nejaký symbol ich postavenia? Je manželstvo trvalo poškodené alebo len prechádza viacerými problémami?

Chcem týmto obnoviť vašu dôveru v manželstvo. Chcem vás uistiť, že štatistiky naďalej ukazujú, že rodiny, ktoré vstúpia do manželstva, majú zvyčajne lepšie výsledky, dospelí aj deti, bohatí aj chudobní. Ale predovšetkým chcem vysvetliť, prečo vstup do manželstva spôsobuje rozdiel. Čo to je na manželstve, čo posilňuje a zlepšuje záväzok? Aká je psychológia manželstva?

Začnime niekoľkými rýchlymi štatistikami a potom prejdem k príbehom a analógiám, ktoré to všetko pomôžu pochopiť.

V štúdii o rodinách, ktorú sme s kolegom robili v Spojenom kráľovstve, sme zistili, že 75% rodičov, ktorí boli zosobášení, keď sa ich dieťa narodilo, boli stále spolu ako pár, keď ich deti dosiahli vek 15 rokov. Porovnajte to len s 31% rodičov, ktorí zostali spolu žiť, ale nikdy sa nezosobášili. Toľko k myšlienke dlhodobého záväzku. Jasné, že existuje a sú ľudia, čo to zvládajú. Ale je tu poriadna priepasť. 75% oproti 31%. Niektorí tvrdia, že páry, ktoré žijú spolu, sú zvyčajne mladšie a menej vzdelané. Áno. To je pravda. Ale v iných štúdiách, ktoré sme robili, sme zistili, že manželstvo je zvyčajne hlavný, alebo jeden z hlavných faktorov toho, či rodičia zostanú spolu AJ po zohľadnení veku, vzdelania, etnickej príslušnosti, náboženstva a šťastia vo vzťahu.

Manželstvo nie je zárukou úspechu. Ale vo svete, kde sa všetci pokazíme, máme zlú náladu, niekedy sa správame zle a inokedy sa správame nie veľmi dobre, potrebujeme niečo, čo nám pomôže, aby sme dostali ďalšiu šancu.

Manželstvo teda pomáha párom zostať spolu. To prospieva aj deťom.

V inej štúdii o 14-ročných mladých v Spojenom kráľovstve, ktorú sme s kolegom robili, sme zistili, že rozpad rodiny – neprítomnosť otca v domácnosti – bola jediný najväčší faktor, ktorý ovplyvňuje duševné zdravie tínedžerov. Skutočnosť, že otec nie je prítomný, je samozrejme do veľkej miery ovplyvnená tým, či rodičia boli v prvom rade zosobášení alebo nie. Čo je pozoruhodnejšie, bez ohľadu na to, či rodiny zostali spolu alebo sa rozdelili, to, že rodičia boli zosobášení, keď sa ich dieťa narodilo, súviselo s menším počtom problémov duševného zdravia u chlapcov. A v rodinách, ktoré zostali spolu, mali chlapci aj dievčatá menej psychických problémov, ak boli ich rodičia zosobášení.

Ešte jedna štatistika. V prieskume, ktorý sme robili v roku 2021 na 2000 dospelých, ktorí boli buď v súčasnosti zosobášení, alebo ktorí boli zosobášení v určitom štádiu života, jeden z troch párov povedal, že by nezostali spolu počas prvých desiatich rokov, keby neboli zosobášení.

Takže jeden z troch párov nám hovorí, že manželstvo im pomohlo vyhnúť sa skorému rozchodu.

Kate a ja by sme boli jedným z tých troch. Naše manželstvo sa takmer skončilo po narodení druhého dieťaťa a boli sme vtedy manželmi asi osem rokov. Vzdialili sme sa od seba, sústredili sme sa na prácu a rodičovstvo a zabudli sme byť priateľmi. Keby sme neboli manželia, nedali by sme si tú námahu, aby sa veci otočili a dnes by sme tu neboli. Nebolo by ani naše tretie, štvrté, piate a šieste dieťa, ktoré sú teraz už dospelé. To je celkom šokujúca myšlienka, však?

Čo je teda na manželstve také, že spôsobuje rozdiel? Aká je psychológia manželstva, ktorá môže prinútiť páry premýšľať o svojom vzťahu a správať sa v ňom inak?

Myslím si, že manželstvo NUTNE obsahuje tri veci, ktoré spoločné bývanie prináša len ako MOŽNOSTI.

V PRVOM rade manželstvo nevyhnutne zahŕňa ROZHODNUTIE.

Rozhodnutia menia spôsob, akým o veciach premýšľame, cítime a konáme. Pomáhajú nám tešiť sa z dobra. Ale tiež nám pomáhajú dostať sa cez to zlé.

Po DRUHÉ, manželstvo nevyhnutne zahŕňa PLÁN.

Plány nám pomáhajú objasniť a odstrániť akékoľvek pretrvávajúce pochybnosti alebo nejednoznačnosť. Plány nám pomáhajú vedieť, kde sme teraz a kam smerujeme v budúcnosti. Mať plán znamená, že máme väčšiu šancu ho dodržať.

Po TRETIE, manželstvo nevyhnutne zahŕňa PODPORU INÝCH, ktorí potvrdzujú rozhodnutie, ktoré sme urobili, a tiež nás robia zodpovednými za naše rozhodnutie a plán. Potrebujeme, aby nám iní ľudia povedali, že robíme skvelý krok, ale aj aby bolo o niečo ťažšie vzdať sa tohto kroku. To je dobrá vec!

Všetky tieto veci – rozhodnutie, plán a podporu druhých – môžete mať aj v partnerskom vzťahu. Samozrejme môžete. A je dôležité uznať, že jeden z troch párov rodičov, ktorí spolu žijú, sa má dobre, ako spolu vychovávajú svoje deti. Ale tieto psychologické zložky tu nie sú prítomné automaticky rovnakým spôsobom, ak sa páry nezosobášia, ako keď sa zosobášia.

Pamätajte na tie šance. 31% úspešnosť v porovnaní so 75% úspešnosťou. Manželstvo nie je zárukou úspechu. Ale vo svete, kde sa všetci pokazíme, máme zlú náladu, niekedy sa správame zle a inokedy sa správame nie veľmi dobre, potrebujeme niečo, čo nám pomôže, aby sme dostali ďalšiu šancu. 75% je oveľa lepšie ako 31%.

Takže… Rozhodnutie, plán a podpora iných. Poďme sa na ne pozrieť postupne trochu podrobnejšie.

Po prvé, manželstvo zahŕňa rozhodnutie.

Na Vianoce sme s Kate hostili našu rodinu a pár priateľov. Žijeme na farme na vidieku, a tak máme oveľa väčšiu slobodu pohybu ako ostatní v mestách či obciach.

Rozhodli sme sa – všimnite si slovo ROZHODNUTIE – ísť na prechádzku pred neskorším tradičným obedom s morkou. Počasie nebolo skvelé. Napokon to bolo Anglicko v decembri. Takže mrholilo s drobným dažďom. Tak sme všetkých dali dokopy, natiahli si gumáky, obliekli kabáty a vydali sa cez mokré polia.

Asi po desiatich minútach sa dážď začal zhoršovať. Ale pokračovali sme, pretože sme sa boli rozhodli. Keď sme stúpali na kopec, dážď sa zmenil na lejak. Boli sme premočení. Ale keďže sme sa rozhodli ísť pešo – a keďže sme Angličania – pokračovali sme ďalej. Z rozhovoru sa stala zmes reptania na dážď a tiež smiechu na vtipnej situácii. Išli sme ďalej.

Nakoniec sme sa vrátili domov, prezliekli sa z mokrého oblečenia a dali sme si spolu nádherný tradičný vianočný obed. Mali sme pocit, že sme si to po takej makačke zaslúžili.

Myslíte si, že by sme mali rovnakú skúsenosť, keby sme na našu prechádzku nešli celkom zámerne? Možno keby sme vyrazili s nejasnou predstavou, že uvidíme ako to pôjde, tak po desiatich minútach by sme sa otočili. Napokon, bola to len prechádzka. Takže na tom vlastne ani nezáležalo. Ale nakoniec sme mali oveľa lepší deň. To spôsobujú rozhodnutia. Užili sme si dobrú časť prechádzky a zmierili sme sa s tou zlou, pretože sme sa rozhodli a zotrvali sme pri tom rozhodnutí.

A to sa stane, keď sa rozhodneme vziať. Pekné chvíle si budeme užívať. Ale znesieme aj nevyhnutné zlé časy a s väčšou pravdepodobnosťou z toho vyjdeme s úsmevom, pretože sme sa rozhodli vziať a zotrvať v manželstve, nech sa deje čokoľvek. Pamätáte si sľuby? V bohatstve i chudobe, v dobrom aj v zlom, v chorobe aj v zdraví. Tie sýtejšie, lepšie a zdravé kúsky sú jednoduché. Ale naozaj potrebujete rozhodnutie, ktoré nám pomôže prekonať aj tie chudobnejšie, horšie a choroby.

Po druhé, manželstvo zahŕňa plán.

Koľko firiem poznáte, ktoré uspeli bez plánu? Predpokladám, že nie veľa. Firmy robia plány, aby každý vedel, o čo ide. Ich zamestnanci vedia, o čo ide, rovnako ako ich zákazníci, dodávatelia a veritelia. Ľudia, ktorí robia plány, s väčšou pravdepodobnosťou niečo dosiahnu, pretože každý vie, kam idú.

Plány odstraňujú nejednoznačnosť. A toto je naozaj dôležité.

Keď začíname s novým vzťahom, nevieme o sebe veľa. nemáme plán. A existuje veľa nejasností a pochybností o tom, čo sa môže stať v budúcnosti. Tak sa snažíme jeden o druhom dozvedieť viac. A tiež sa snažíme vymyslieť plán, aby sme vedeli, kam ideme. Ak sa nikdy nedostaneme do bodu, keď poznáme plán, potom pretrvávajú pochybnosti a neistota.

Chceme spoľahlivú lásku. Chceme mať istotu, že osoba, ktorú milujeme, nás bude milovať aj v našich ťažkých chvíľach. Potrebujeme teda jasný plán na odstránenie všetkých týchto nejasností. To je to, čo robíme, keď sa pýtame tú úžasnú otázku: „Stráviš so mnou zvyšok svojho života?“ Vysielame si navzájom veľký signál o našom pláne do budúcnosti. Iste, nemusí to vyjsť. Ale teraz máme aspoň plán. Nechceme zostať spolu len ďalší mesiac, ďalší rok, ďalších päť rokov. Ale máme plán zostať spolu po celý život. A je to plán, na ktorom sme sa obaja zhodli.

Po tretie, manželstvo zahŕňa podporu druhých.

Priatelia a rodina to robia dvoma spôsobmi. Potvrdzujú rozhodnutie, ktoré sme urobili. Ale tiež nás nútia zodpovedať sa za rozhodnutie, ktoré sme urobili.

Veľmi jasne si pamätám ráno môjho svadobného dňa. Bol som taký nadšený, že sa ožením s Kate. Ale mal som aj najhorší záchvat motýľov v bruchu – nervy – aký som kedy v živote zažil! Niekoľko rokov predtým som bol mladým pilotom vrtuľníka vojenského námorníctva, ktorý letel do bitky vo vojne o Falklandy. Môžem vám len povedať, že pred svadbou som sa cítil nervóznejší, ako keď ma zasiahli na bojisku! Ale akonáhle som videl všetkých svojich priateľov a rodinu v kostole, ako čakajú na našu svadbu, nervy zmizli.

Viete, urobiť rozhodnutie alebo plán oženiť sa s jednou ženou na celý život znamená urobiť rozhodnutie či plán NEOŽENIŤ sa s nikým iným. Záväzok voči jednej osobe je voľbou vzdať sa všetkých ostatných možností. Je to riskantné a potrebujeme, aby nám iní ľudia potvrdili, že sme urobili skvelé rozhodnutie. To pre mňa urobili moji priatelia a rodina: „Skvelá voľba, Harry!“ A bolo to.

Ale priatelia a rodina sú tu aj na to, aby nás viedli k zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré sme urobili.

Dlhé roky som zvykol každý rok zabehnúť jeden až dva polmaratóny. Vždy som si sľuboval, že nikdy neskúsim celý maratón, pretože som si vážil svoje kolená. Ale raz na Vianoce som sa potichu rozhodol, že o štyri mesiace neskôr, v apríli, pôjdem na náš miestny maratón. Tak som sa rozhodol a urobil som si plán a prihlásil som sa na maratón. Môj plán fungoval dobre, v januári som schudol podľa plánu a trénoval som dostatočne dobre na to, aby som odbehol tri cvičné polmaratóny a v marci aj 20 km a 30 km tréningový beh, tiež podľa plánu.

Až potom, keď som si bol úplne istý, že to urobím, povedal som to svojim priateľom, aby som získal peniaze na charitu. Až v tom momente som sa naplno odhodlal na maratón. Povedať to priateľom bolo riskantné. Znamenalo to, že MUSÍM ísť ďalej. Samozrejme, že som chcel zabehnúť maratón, na ktorý som hrdý, že som ho dokončil za menej ako štyri hodiny. Ale to, že som to povedal kamarátom, bol impulz, ktorý ma zaviazal odbehnúť preteky. Či už to vedeli alebo nie, moji priatelia ma brali na zodpovednosť. Po tom, čo som im to povedal, bolo by trápne nepokračovať. A tak je to aj so svadbami. Rozdelenie je trápnejšie, ak ste o svojom pláne povedali všetkým svojim priateľom. A to je dobrá vec.

Takže áno, manželstvo je na ústupe. Áno, u tých najchudobnejších je najmenej pravdepodobné, že doň vstúpia. Áno, naši slabí politici sú väčšinou ženatí, ale predstierajú, že na manželstve pre nás ostatných nezáleží.

Ale či už to dosiahnu alebo nie, takmer každý chce jedného dňa vstúpiť do manželstva, možno preto, že hlboko vo vnútri vieme, že psychológia za tým je taká silná.

Všetci chceme spoľahlivú lásku. Manželstvo s nami niečo robí. Dúfam, že sa teraz už môžete cítiť istejšie pri rozprávaní o tom, čo to niečo je.

Manželstvo zahŕňa rozhodnutie, ktoré nám pomáha držať sa ho.

Manželstvo zahŕňa plán, ktorý nám dáva jasnosť a odstraňuje akékoľvek pochybnosti a nejednoznačnosť.

A manželstvo zahŕňa podporu druhých, aby sme potvrdili riskantné rozhodnutie, ktoré robíme, keď hovoríme áno jednému človeku a nie tým všetkým ostatným, a zároveň nám pomáha držať sa tohto rozhodnutia.