Písať o rozdelenej spoločnosti je ako nosiť drevo do lesa. Aby som však neprinášal drevo, ktoré v lese nikoho neprekvapí, hodím pár granátov. Inými slovami, pokúsim sa niečo z toho, čo prežívame, opísať explicitnými výrazmi, tak ako jedna strana vníma druhú.

Dôležité na týchto príkladoch nebude len samotná téma, ale ešte viac to, že jedni sú pre druhých veľmi nepochopiteľní a v mnohých prípadoch ich považujú za svojich odporcov, v horšom prípade za nepriateľov.

Nech je to akokoľvek náročné, nositeľ iného názoru by sa nemal stať mojím nepriateľom.

Deväť výbušných tém

Politika: Náckovia a babišovská sekta vs. huliči, farári, vítači a strany s temnou minulosťou.

Manželstvo: Zástancovia genderovej ideológie, ničitelia tradičného manželstva, podporovatelia momentálne najhlučnejšej lobby vs. tí, ktorí nerozumejú súčasnej dobe, homofóbi, netolerantní.

Vzťah k Európskej únii: EÚ je nová totalita, ktorá nás oberá o slobodu a našu štátnosť vs. EÚ je napriek všetkým svojim chybám dobrá voľba pre našu krajinu.

Vzťah k pandémii covid-19: Bola to nafúknutá mediálna bublina, na ktorej profitujú farmaceutické firmy a rôzne nadnárodné lobby vs. išlo o skutočnú pandémiu ohrozujúcu zdravie mnohých ľudí.

Očkovanie: Neočkovať, ide o skryté čipovanie vs. očkovať, je to najlepšia cesta na ochranu zdravia.

Ukrajina: Vojnu vyvolali fašisti na Majdane, za vojnou stojí Západ na čele s USA, treba prestať pomáhať Ukrajine vs. Rusko je agresor, Ukrajina sa bráni, treba jej pomáhať.

Vojna v Gaze: Hoci Hamás túto vojnu vyvolal, Izrael to s odvetou preháňa a dopúšťa sa vojnových zločinov vs. Izrael sa musí brániť a iná cesta, než akú volí, neexistuje.

Utečenci: Treba uzavrieť hranice a utečencov prijímať len za veľmi prísnych podmienok vs. treba pomôcť všetkým, ktorí pomoc potrebujú alebo ktorí jednoducho chcú odísť zo svojej krajiny.

Islam: Islam je náboženstvo, ktoré má vo svojej podstate bojovnosť a nenávisť. S našou kultúrou je nezlučiteľný vs. islam je v zásade náboženstvom mieru, no je hrubo zneužívaný niektorými jeho vyznávačmi. S našou kultúrou zlučiteľný je.

Vybral som deväť tém, jedna je výbušnejšia ako druhá. Na oboch stranách spektra je „nabité ostrými“, obe strany sa niekedy dopúšťajú rôznych komunikačných faulov, na oboch stranách sú ľudia schopní racionálne uvažovať, ale aj takí, ktorí majú pred očami červenú. Obe strany krútia hlavou nad tým, ako je možné, že na opačnej strane názorového spektra môže byť niekto veriaci, normálny, inteligentný, slušný alebo… doplňte si, čo chcete. Niektorí túto otázku uzavrú s tým, že na druhej strane barikády taký človek jednoducho nemôže byť. A ak predsa len je, potom je zmanipulovaný.

Pre atmosféru v spoločnosti je to devastujúce a otázkou zostáva, ako sa v takomto napätí dá dlhodobo žiť? V našom kontexte ide o to, ako na to reagovať v cirkvi. Môžeme si povedať, že tieto veci nechceme do cirkvi vnášať, a to je určite v poriadku. Ale čo ak ide o úplne zásadné oblasti? Áno, zásadná je spása, ale aj tak sa nás týkajú aj ďalšie veci, napríklad či má byť naša krajina pod vplyvom Ruska alebo EÚ, ako sa postaviť k sexuálnej výchove v školách, či sa zapojiť do pomoci Ukrajine alebo ako reflektovať dianie v Izraeli atď.

Čo na to Ježiš?

Čo s tým teda? Domnievam sa, že žiadna z uvedených tém by sa v cirkvi nemala stať témou číslo jeden. Určitý náznak vidíme aj u Ježiša, ktorý sa nenechal vtiahnuť do mocenských hier medzi Judeou a Rímom. Navyše, cirkev je tu pre všetkých. Spájať by nás mala spoločná vízia – niesť evanjelium. V Ježišovej dobe bolo mnoho Fialov, Babišov, Okamurov, mnoho filozofických škôl, ktorých učenie bolo Ježišovmu učeniu veľmi vzdialené, ale Ježiš sa nimi nezaoberal. Mimochodom, celkom by ma zaujímal Ježišov pohľad na cisára Augusta, konkrétne na jeho problematický vzťah k senátu. Zároveň som však rád, že namiesto toho poznám jeho všeobecný pohľad na to, ako pristupovať k vládnej moci.

To však neznamená, že by sme nemali mať na tieto otázky názor. Názory mať máme, no zároveň by sme nemali rezignovať na to, aby sme svoje pohľady hľadali v Biblii. Zvážme, či postoj k tej či onej otázke stojí za to, aby sme spolu prestali hovoriť alebo sa úplne rozišli. Myslím si, že rozchádzať sa je škoda. No niekedy iná cesta nie je. Ak už však k rozchodu dôjde, môže sa to diať kultivovane.

Niekedy je dobré dohodnúť sa, že v rámci dobrých vzťahov niektoré témy jednoducho nebudeme otvárať.

Vo všeobecnosti platí, že cirkev by sa nemala stať politickým bojiskom.

Odporúčam nehrať sa na psychológov a keď má niekto iný názor ako ja, byť opatrný pri súdoch typu „myslí si to a to, pretože…“ – a väčšinou nasleduje nejaké negatívne hodnotenie (má komplexy, nerozumie svetu, nemá vzdelanie, chce zapôsobiť na druhých…). Možno je to pravda, ale pozor na to. Do ľudí nevidíme.

Dajme si tú námahu a načúvajme druhej strane. Pravdupovediac, mňa osobne niekedy unavuje čítať potvrdzujúce články ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, akí sú vo svojich názoroch otvorení a liberálni. Nie sú. Fungujú v už vytvorených myšlienkových schémach a vo svojej bubline sa vzájomne utvrdzujú v tom, akí sú tí druhí mimo. Dajme si tú prácu a ak prichádzame s nejakým názorom, vyberajme si zdroje, z ktorých čerpáme, starostlivo. Viem, že táto rada je sprofanovaná, ale naozaj to má zmysel. Ak niekto neovláda cudzie jazyky, dnes existujú vynikajúce prekladače, vďaka ktorým si môžeme prečítať veľa kvalitného obsahu.

Nech je to akokoľvek náročné, nositeľ iného názoru by sa nemal stať mojím nepriateľom. Viem, že sa to ľahko píše, ale ťažšie realizuje. Práve cirkev by však v tomto mohla byť dobrým príkladom. Prajem vám na to veľa síl a múdrosti…

_______________________________