Mýty a fakty o viere a sexuálnom správaní ľudí. II
20. októbra 2022
Štúdia, ktorá skúmala v Británii religiozitu, frekvenciu pohlavného styku a sexuálnu spokojnosť, bola urobená na základe údajov z Tretieho britského národného prieskumu sexuálnych postojov a životného štýlu (Natsal-3). Išlo o rozsiahly prieskum 15 162 mužov a žien, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku populácie Británie vo veku 16 až 74 rokov. Pre účely štúdie boli do úvahy braní respondenti vo veku 18 – 60 rokov.
Predmetom skúmania bola súvislosť medzi religiozitou a frekvenciou pohlavného styku a spokojnosť so svojim sexuálnym životom medzi mužmi a ženami v rôznych typoch vzťahov. Ženy a muži, ktorí považovali náboženstvo za dôležitejšie vo svojom živote, uviedli, že majú v priemere menej sexu, aj keď to bolo spôsobené najmä výrazne nižšou frekvenciou pohlavného styku medzi nábožensky založenými ľuďmi, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti (nekohabitujú), v porovnaní s ich menej veriacimi rovesníkmi. Zároveň bola religiozita spojená s celkovo vyššou mierou spokojnosti so sexuálnym životom.
Závislé premenné v štúdii boli frekvencia pohlavného styku a úroveň spokojnosti so sexuálnym životom. Frekvencia pohlavného styku sa merala počtom príležitostí heterosexuálneho pohlavného styku za posledné štyri týždne. Otázka týkajúca sa sexuálnej spokojnosti bola adresovaná všetkým respondentom bez ohľadu na sexuálnu aktivitu a bola formulovaná takto: „Keď premýšľate o svojom sexuálnom živote za posledný rok, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Cítim sa spokojný so svojím sexuálnym životom.“ Odpovede boli uvedené na päťbodovej škále v rozsahu od „rozhodne nesúhlasím“ po „rozhodne súhlasím“.
Kľúčovou nezávislou premennou v analýze bola religiozita. Náboženské vyznanie môže zahŕňať rôzne aspekty, ako sú náboženské presvedčenie, náboženské praktiky a dôležitosť náboženstva v živote človeka. Keďže sa zistilo, že vnútorná miera religiozity je dôležitejším determinantom sexuálneho správania a spokojnosti ako verejné prejavy religiozity, bol použitý parameter subjektívnej religiozity. V prieskume sa respondentov pýtali: „Ako dôležité je pre vás v súčasnosti náboženstvo a náboženské presvedčenie?“ s nasledujúcimi možnosťami odpovede: veľmi dôležité, dosť dôležité, nie veľmi dôležité a vôbec nie dôležité. Okrem toho bola na účely porovnania vykonaná samostatná analýza s použitím parametra frekvencie návštevy bohoslužieb. Toto opatrenie zahŕňalo tri úrovne: mesačnú návštevnosť, ročnú návštevnosť a tých, ktorí nikdy alebo takmer nikdy nenavštevovali bohoslužby. Zohľadnené bolo aj náboženské vyznanie, ktoré zahŕňalo nasledujúce kategórie: bez náboženstva, anglikáni, rímskokatolíci, iní kresťania a nekresťanské spoločenstvá.
Aby bolo preskúmané, akú úlohu zohrávajú sexuálne skúsenosti a postoje vo vzťahu k spokojnosti so sexuálnym životom, bola zahrnutá aj miera celkového počtu sexuálnych partnerov počas celého života (vrátane partnerov rovnakého a opačného pohlavia), ako aj miera súhlasu s príležitostným sexom a sexom bez lásky. Otázka bola formulovaná ako „Aký je váš názor na osobu, ktorá má sex na jednu noc?“ s nasledujúcimi kategóriami odpovedí: vždy nesprávne, väčšinou nesprávne, niekedy nesprávne, zriedkavo nesprávne, vôbec nie nesprávne a závisí/neviem. Druhá bola formulovaná ako „Je v poriadku mať sex s niekým bez toho, aby ste ho milovali,“, s päťbodovou stupnicou súhlasu od „dôrazne nesúhlasím“ po „rozhodne súhlasím“.
Väčšina respondentov uviedla, že náboženstvo pre nich nie je veľmi dôležité alebo vôbec nie je dôležité. Menšina uviedla (11 % mužov a 16 % žien), že náboženstvo a náboženské presvedčenie sú pre nich veľmi dôležité a 22 % resp. 27 % považovalo náboženstvo za značne dôležité. Viac ako dve tretiny respondentov uviedlo, že nikdy alebo takmer nikdy nenavštevovali bohoslužby a 14 – 17 % mužov a žien (v uvedenom poradí) navštevovalo bohoslužby aspoň raz za mesiac. Okrem toho približne polovica respondentov uviedla, že sa nehlási k žiadnemu náboženstvu. Približne 40 % respondentov uviedlo kresťanskú príslušnosť (anglikánsku, rímskokatolícku alebo inú) a necelá desatina respondentov sa hlásila k nekresťanskému náboženstvu. Vo všetkých náboženských parametroch ženy vykazovali výrazne vyššiu úroveň religiozity v porovnaní s mužmi.
Takmer polovica opýtaných žila v manželstve a ďalších 17 % žilo vo vzťahu bez sobáša (kohabitácia). Viac ako pätina opýtaných nebola v stálom partnerstve (bez partnerského vzťahu) a len niečo vyše desatina opýtaných bola v nekohabitujúcom stálom vzťahu (žijú spolu oddelene).
Muži hlásili v priemere za posledné štyri týždne vyššiu frekvenciu pohlavného styku v porovnaní so ženami (4,4 v porovnaní so 4,0). Ženy však uvádzali vyššiu úroveň sexuálneho uspokojenia v porovnaní s mužmi; 25 % žien vyjadrilo silný súhlas s výrokom „Cítim sa spokojný so svojím sexuálnym životom.“ v porovnaní s 24 % mužov, zatiaľ čo 14 % žien a 17 % mužov uviedlo, že nesúhlasia alebo úplne nesúhlasia s týmto výrokom.
Len 2 % mužov a žien v našej vzorke uviedli, že nikdy nemali žiadneho sexuálneho partnera. Medzi tými, ktorí mali sexuálnych partnerov, bol počet partnerov počas života výrazne vyšší u mužov v porovnaní so ženami, kde takmer 40 % mužov uviedlo, že majú desať alebo viac sexuálnych partnerov za život v porovnaní so štvrtinou žien. Rozdiely medzi mužmi a ženami sa ukázali aj vo vzťahu k sexuálnym postojom, keďže muži vyjadrili väčší súhlas s príležitostným sexom a sexom bez lásky ako ženy; 65 % mužov uviedlo, že buď súhlasili, alebo silne súhlasili s tým, že je v poriadku mať s niekým sex bez toho, aby boli do neho zamilovaní, v porovnaní s 50 % žien. Okrem toho ženy častejšie nesúhlasili s príležitostným sexom ako muži, pričom približne tretina žien uviedla, že známosti na jednu noc sú „vždy nesprávne“ v porovnaní so štvrtinou mužov.
Zistenia ukazujú, že muži a ženy, ktorí uviedli, že náboženstvo je veľmi dôležité, a muži, ktorí uviedli, že náboženstvo je pre nich dosť dôležité, mali výrazne menej často pohlavný styk v porovnaní s tými, ktorí uviedli, že náboženstvo vôbec nie je dôležité. Pri skúmaní výsledkov pre každú kategóriu vzťahu oddelene sa však ukazuje, že toto platí len u tých, ktorí nežijú v partnerskom vzťahu alebo v nekohabitujúcom stabilnom vzťahu (žijú spolu oddelene). Na rozdiel od toho sa nezistil žiadny významný vzťah medzi religiozitou a frekvenciou pohlavného styku medzi spolužijúcimi (kohabitujúcimi) a žijúcimi v manželstve.
Aký je vzťah medzi religiozitou a úrovňou spokojnosti mužov a žien zo sexuálneho života podľa druhu vzťahu? Zistenia poukazujú na všeobecne vyššiu spokojnosť so sexuálnym životom u tých, ktorí považovali náboženstvo za značne alebo veľmi dôležité v porovnaní s tými, ktorí uviedli, že náboženstvo nie je vôbec dôležité. Vydaté ženy, ktoré boli nábožnešie, uvádzali vyššiu sexuálnu spokojnosť ako menej veriace ženy, hoci medzi ženatými mužmi neboli zistené žiadne významné rozdiely v sexuálnej spokojnosti podľa religiozity. Pozitívny vzťah medzi religiozitou a sexuálnou spokojnosťou bol však zistený u mužov, ktorí nie sú v partnerskom vzťahu a tými, čo žijú v spoločnej domácnosti (kohabitujúcimi). Treba poznamenať, že pri parametri návštevy bohoslužieb namiesto subjektívnej religiozity sa nezistili žiadne významné rozdiely v sexuálnej spokojnosti medzi rôznymi druhmi vzťahov.
Aká je spokojnosť so sexuálnym životom po kontrole počtu sexuálnych partnerov počas života a postojov k náhodnému sexu a sexu bez lásky? Ukazuje sa, že po zaradení týchto parametrov sa pozitívny vzťah medzi religiozitou a sexuálnou spokojnosťou do značnej miery u mužov aj žien vytráca. Jedna výnimka bola medzi mužmi žijúcimi v spoločnej domácnosti (kohabitujúcimi), kde tí, ktorí uviedli, že náboženstvo je pre nich dosť dôležité, stále uvádzali vyššiu spokojnosť so sexuálnym životom v porovnaní s najmenej náboženskou skupinou. U žien bez sexuálnych partnerov, ako aj s desiatimi alebo viacerými celoživotnými sexuálnymi partnermi, bola spojená nižšia spokojnosť zo sexuálneho života. Medzi mužmi sa naopak nezistila súvislosť medzi počtom celoživotných sexuálnych partnerov a sexuálnou spokojnosťou. Nesúhlas so sexom bez lásky a nezáväzným sexom však súvisel s vyššou spokojnosťou zo sexuálneho života u mužov aj žien.
Ďalším zaujímavým zistením je vzťah medzi frekvenciou sexu a sexuálnou spokojnosťou; zatiaľ čo sexuálne uspokojenie sa spočiatku zvyšuje s frekvenciou sexu, pri vyššom počte sexuálnych príležitostí opäť klesá. Preto „príliš veľa“ sexu môže viesť k nižšej úrovni spokojnosti zo sexuálneho života.
Zistenia naznačujú, že frekvencia sexu aj sexuálna spokojnosť sa líšia v závislosti od religiozity, hoci tento vzťah sa líši medzi typmi zväzkov. Medzi jednotlivcami, ktorí nie sú v spoločnej domácnosti, mali viac nábožensky založení ľudia menej často sex v porovnaní s ich menej veriacimi rovesníkmi. Toto zistenie bolo konzistentné, keď sa religiozita merala buď subjektívnou dôležitosťou náboženstva alebo návštevou bohoslužieb. Predsa však tí, ktorí pripisovali väčšiu dôležitosť náboženstvu a náboženskému presvedčeniu, uvádzali vyššiu spokojnosť so sexuálnym životom. Veriace vydaté ženy viac uvádzali vyššiu sexuálnu spokojnosť ako ich menej veriace rovesníčky, hoci tento vzťah nebol zistený medzi ženatými mužmi. Je zaujímavé, že nábožensky založení muži, ktorí nežijú v partnerstve, tiež hlásili vyššiu spokojnosť so sexuálnym životom, hoci tento vzťah zmizol po tom, čo boli zahrnuté postoje k náhodnému sexu a sexu bez lásky, alebo keď bola vzorka obmedzená na sexuálne aktívnych respondentov. Okrem toho bol zistený nelineárny vzťah medzi počtom celoživotných sexuálnych partnerov a sexuálnymi výsledkami u žien, kde absencia žiadneho alebo veľkého počtu partnerov bola spojená s nižšou sexuálnou spokojnosťou. Zistilo sa tiež, že vyšší súhlas s nezáväzným sexom alebo sexom bez lásky negatívne súvisí so sexuálnym uspokojením u mužov aj žien.
Ako ukazuje táto štúdia, vzťah medzi frekvenciou pohlavného styku a sexuálnou spokojnosťou nie je jednoduchý ani priamočiary; vo všetkých typoch vzťahov sa príliš málo alebo príliš veľa sexu spájalo s nižšou sexuálnou spokojnosťou, čo naznačuje, že existuje optimum z hľadiska frekvencie súvisiacej s vyššími úrovňami spokojnosti. To je v súlade s inými zisteniami, „páry nezaujíma čisto len množstvo sexu, ktoré majú – nepochybne im záleží aj na kvalite sexu“. Predchádzajúce štúdie ukázali, že zvýšené investície do exkluzívnych dlhodobých partnerstiev a dlhší čas na rozvoj uspokojivých dôveryhodných vzťahov môžu mať význam pre sexuálnu spokojnosť, zatiaľ čo sex mimo oddaného vzťahu často súvisí s nižšou sexuálnou spokojnosťou. Keďže nábožensky založení jedinci sa menej často zapájajú do príležitostného sexu a je pravdepodobnejšie, že obmedzia sexuálnu aktivitu na vzťah založený na láske , môže to viesť k nižším očakávaniam sexuálnej aktivity mimo formálneho zväzku, ako aj k zvýšeniu spokojnosti zo sexuálneho života vo všeobecnosti.
Je však možné, že náboženské presvedčenie o posvätnosti manželského sexu, ako aj nesúhlas so sexom mimo manželstva, sú pre sexuálne uspokojenie žien dôležitejšie ako pre mužov.
Tento výskum naznačuje, že zmeny v sexuálnom správaní je potrebné chápať v kontexte zmien v náboženských normách a presvedčení a iných trendoch na úrovni spoločnosti. Odklad založenia zväzku súvisí s menej častým sexom, pričom sa tiež zvyšuje vystavenie náhodnému sexu u osôb so slabšou náboženskou orientáciou. Pokles religiozity a nárast single populácie preto tieto trendy pravdepodobne prehĺbi, čo môže potenciálne viesť k nižšej sexuálnej spokojnosti.
___________________________________________________________________________________________
Ilustračné foto: Edgar Chaparro, Unsplash
Komunikátor, riaditeľ projektu idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.