Samozrejme, nie je to zadarmo. Vždy sa nejako rozumne dohodneme. Nechcem, aby boli otravní, takže im dovolím vyrušovať moju návštevu len toľko, koľko uznám za vhodné. Sú diskrétni a nenápadní. (Teda, väčšinou). Nechcem si predsa vyhnať z domu vás — svoju návštevu, to by potom ku mne domov nikto nechodil (ani obchodníci). A ja by som potom nemal z čoho žiť a platiť účty.

Poviete si — tak takéto pozvanie by som nikdy neprijal. Ak však máte Facebook alebo Instagram a trávite na nich čas, tak… robíte presne to.

Koľko času denne strávite na svojom mobile? Pred smart televíziou? Za počítačom? Nie veľa? Hodinku, maximálne dve? Ste si istí? Naozaj? A čo ak vám poviem, že reálne je to určite viac ako ste si tipli?

Tento film vám spôsobí nepohodlie. Bude vás viesť k tomu, aby ste prehodnotili svoje zvyky. Možno bude katalyzátorom k tomu, aby ste v živote urobili zásadné zmeny.

Štatistiky, ktoré nie sú úplne najčerstvejšie (a reálne čísla sú pravdepodobne vyššie hovoria), že skoro 8 z 10 (zdroj: statista.com) Slovákov je na internete denne. Iba na mobile strávime takto skoro 2,5 hodiny (zdroj: statista.com). Nehovoriac o tom, že v covidovej dobe mnoho ľudí, študentov, detí aj seniorov prešlo na čisto online komunikáciu. (Ak viem so svojím 83 ročným dedkom telefonovať cez whatsapp prostredníctvom videohovoru, — tak to znamená že online je už asi vážne každý?)

Možno patríte do generácie pod 25 rokov a hovoríte si: „Čo je na tom? Prečo by to mal byť problém? Toto je svet. Takto to funguje.“ V podstate ste nezažili svet bez internetu, Faceboku a Instagramu. Vždy to ale takto nebolo.

Cieľom populárneho dokumentu The Social Dilemma, ktorý pochádza z autorskej dielne streamovacej služby Netflix nie je naháňať čarodejnice alebo moralizovať o tom, koľko času trávite pred monitorom. Jeho cieľom je ukázať, čo je v pozadí a ako to celé funguje. Prečo sme na monitoroch nalepení tak veľa? Je to naše slobodné rozhodnutie, alebo nás k tomu niekto nejakým spôsobom privádza a manipuluje? Je nejaký súvis medzi polarizáciou spoločnosti a popularitou týchto médií? Aký veľký je vplyv týchto médií na spoločnosť? Na jednotlivcov? Na ľudstvo? Na teba?

Režisér Jeff Orlowski prináša vo filme rozhovory s viacerými odborníkmi, ktorí pracovali na najvyšších pozíciách v spoločnostiach ako Google, Faceboook, Pinterest, Instagram či Twitter. Ich rozhovory strieda vizualizáciou algoritmu, podobným spôsobom, ako je to v animovanej rozprávke „V hlave„. 3 osoby stelesňujú algoritmy umelej inteligencie, ktorá vyhodnocuje dáta, ktoré dostáva od užívateľa a na základe týchto informácií si vytvára jeho profil a ponúka mu obsah resp. reklamný obsah.

Dejovú líniu dotvárajú fiktívne príbehy členov jednej rodiny, na ktorej je vidieť vplyv sociálnych médií v reálnych životných situáciách. Film je nabitý myšlienkami a dátami. Je možné, že ak ho budete pozerať s niekým, tak ako som to urobil ja, budete si ho zastavovať a rozprávať sa. Veľa. Naozaj veľa.

Keď si dnes pozriete na youtube reklamy zo začiatku 90. rokov, možno sa trocha pousmejete, a poviete si: „Ako mohol niekto niekedy točiť takéto reklamy? Koho by to presvedčilo kúpiť si daný výrobok? Mňa teda nie.“

Ale čo ak o 30 rokov budú naše deti či vnúčatá pozerať na našu dobu rovnakým spôsobom? Ako sa niekto mohol nechať namotať na to, aby postoval 10 príspevkov denne, scrolloval donekonečna sociálne siete, preklikával si odporúčané videá na youtube a snažil sa dôjsť na koniec pinterestu?

Ak sa v 30. rokoch 20 storočia podarilo postupne Hitlerovi, Goebelsovi a nacistom zmanipulovať celú generáciu Nemcov k nacistickým myšlienkam — a to neexistoval internet, televízia, iba rozhlas a noviny (možno preto to trvalo tak dlho), kde máme istotu, že sa do podobnej pasce nedostávame aj dnes? Len je to sofistikovanejšie, a vďaka internetu, sociálnym sieťam a technológiám oveľa rýchlejšie. Každý človek má svoj unikátny zdroj informácií, ktorý mu algoritmus vyberie. Je to správne? K čomu to vedie? Komu to pomáha a komu škodí? Čo sa z toho vieme naučiť?

My ľudia máme o sebe vysokú mienku. Na našich predkov sa pozeráme zhora. Možno je to technologický pokrok, ktorý nás tým sebavedomím nabíja, možno je to len nedostatok vedomostí a skúseností. Možno však platí jednoducho to, že sme sa ako ľudstvo ďaleko neposunuli.

Mnohí ľudia vravia, že problémy sveta ako nespravodlivosť, vykorisťovanie, veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými, že to všetko sa dá vyriešiť technológiami a vzdelaním. Ak by to tak bolo, tak prečo tu stále máme nenávisť, hnev, vojny, hlad, vraždy? Prečo bolo 20. storočie tým najkrvavejším v histórii ľudstva? A kde berieme istotu, že po trištvrťstoročí bez vojny celosvetových rozmerov sme už za vodou?¹

Niekto povie, že ľudia sú voči sebe zlí, podvádzajú a kradnú len preto, lebo nie sú dostatočne vzdelaní. Nemajú dostatok informácií. Ako hovorí jedno „meme“ na internete — dnes už má prístup k internetu a informáciám prakticky každý, no veľa sa nezmenilo. Takže v tom to asi nie je.

D. L. Moody, významný americký evanjelista, raz povedal: „Ak muž kradne skrutky a matice zo železničnej trate a ty ho chceš zmeniť tak, že ho pošleš na vysokú školu, nepodarí sa ti to. Vráti sa zo školy a ukradne celú železničnú trať.”

Je zaujímavé sledovať vo filme vyjadrenia ľudí, ktorí vstupovali do týchto spoločností s cieľom „urobiť svet lepším miestom pre život“ . Po niekoľkých rokoch sa snažia urobiť to isté tým, že z týchto spoločností vystupujú a poukazujú na obrovské riziká, ktoré ich fungovanie prináša, no napriek všetkému veria, že je možné to zmeniť.

Súhlasím s tým, že sa máme o to všemožne snažiť, no nemyslím si, že sa to dá niekedy dosiahnuť. Ak by sa ľudstvo dokázalo zlepšiť a očistiť samo, myslím, že za tých niekoľko tisícročí by sa to už udialo.

Michael Ots hovorí v knihe Tak toto je Boh?: „Naša najväčšia potreba nie je potreba zdravia, peňazí, stabilnej vlády, vzdelania či zábavy. Keby bola, Boh by nám bol poslal lekára, ekonóma, politika, profesora či komedianta. Naša najväčšia potreba je byť zachránení od následkov, že sme odmietli Boha. Preto Boh poslal Záchrancu.“

Ľudské srdce je skazené. Kým nepochopíme, že neexistuje algoritmus, ktorý by ho dokázal eliminovať a vytiahnuť z neho len to dobré, budeme sa do sietí, ktoré sme sami budovali, zamotávať viac a viac. Pomoc musí prísť zvonku.

Možno nepozeráte veľa filmov a už vôbec nie dokumentárne. Urobte prosím tentoraz výnimku.

Adam Holz, autor recenzií filmov na webe pluggedin.com (ktorý patrí pod službu Dr. Jamesa Dobsona, Focus On The Family), hovorí, že je len málo filmov, ktoré považuje za tak dôležité, že chce, aby ich videl každý, ale film The Social Dilemma do tejto kategórie určite patrí. Dokonca, odporúča ho pozerať spoločne v rodine aj s deťmi v teenagerskom veku.

„Tento film vám spôsobí nepohodlie. Bude vás viesť k tomu, aby ste prehodnotili svoje zvyky. Možno bude katalizátorom k tomu, aby ste v živote urobili zásadné zmeny.“

Je jasné, že pandémia rozvoj online sveta urýchlila. Otázkou zostáva, prečo online začíname tráviť čoraz viac času, ktorý tak tráviť nemusíme? Prečo je pre mnoho ľudí online svet príťažlivejší ako offline?

Odborníci z rôznych oblastí varujú pred tým, že „obrazovky“ sú návykové. Odporúčajú obmedziť si prístup k týmto zariadeniam, vypnúť notifikácie aplikácií, sledovať, koľko času na týchto zariadeniach trávime, v akých aplikáciách, resp. aký obsah konzumujeme. Každý z nás by si mal položiť otázku, či má nejaké vlastné mechanizmy, ktoré si vytvoril za týmto účelom? Vieme sa kontrolovať pri používaní svojho mobilu či sociálnych sietí? Čo nám funguje a s čím zápasíme?

O dobe, v ktorej žijeme, sa často vraví ako o dobe digitálnej revolúcie, podobnej ako bolo vynájdenie kníhtlače či parného stroja. Sociálne médiá, nové technológie, smartfóny, internet dostupný prakticky všade vytvorili predpoklad pre šírenie informácií v miere, aká v histórii ľudstva nemá obdobu. Sme súčasťou revolúcie, či si to uvedomujeme alebo nie. Otázkou zostáva — je to cesta, ktorá smeruje k lepšej alebo horšej verzii sveta ako sme ho poznali pred nástupom týchto noviniek?

O sociálnych médiách sa tiež hovorí ako o „existenciálnej hrozbe“ pre ľudstvo. Zdá sa, že v súčasnej rozdelenej spoločnosti sa táto hrozba napĺňa.

V záverečných titulkoch nájdete týchto niekoľko rád na zvládnutie sociálnych sietí:

• vypnite si notifikácie, prípadne zredukujte notifikácie, ktoré prijímate,
• odinštalujte si aplikácie sociálnych médií prípadne novín, ktoré sú stratou času,
• využívajte vyhľadávač, ktorý si neukladá vašu históriu — napr. Qwant,
• využívajte rozšírenia prehliadača, ktoré blokujú odporúčania pre vás,
• skontrolujte si pravdivosť vecí, ktoré zdieľate, lajkujete alebo komentujete, hlavne vtedy, ak informácie vyzerajú prekvapujúco,
• získajte danú informáciu z rôznych zdrojov, dokonca aj z takých, s ktorými nesúhlasíte,
• nedávajte deťom tieto zariadenia; nech na týchto zariadeniach netrávia žiaden čas,
• nikdy neprijímajte odporúčania videí na YouTube, Facebooku alebo kdekoľvek,
• snažte sa obmedziť clickbait články (Články s nadpisom, na ktoré láka kliknúť),
• nemajte tieto zariadenia v spálni po určitom čase (napr. večer pred spaním),
• nedovoľte svojim deťom využívať sociálne médiá skôr ako na strednej škole.

_______________________________