Je umenie dôležité? Nestačí úprimnosť a autentickosť?

Dám autentickú a úprimnú odpoveď. Bez umenia by bol svet nudný.

Čo by si chcel, aby každý človek vedel o umení, aj keď nie je umelec?

Že to, akú podobu má umenie v súčasnosti, má svoj zmysel. Niečo tomu predchádzalo, má to  celú predhistóriu.

Tak nám priblíž niečo z dejín umenia. Ako a prečo vlastne vzniklo umenie?

Vzniklo zrejme z prirodzenej túžby človeka niečo zachytiť, zobraziť a uctievať. Neskôr v stredoveku  boli hlavnými donormi umenia cirkev a bohatí mecenáši, a práve preto sa realizovali najmä diela s  biblickými námetmi. Umenie malo v stredoveku funkciu informovať negramotný ľud o posolstve  Biblie a manifestovať moc cirkvi; napríklad chrámové maľby, tzv. biblia pauperu (biblia  chudobných). V 16. a 17. storočí začali umelci vychádzať zo svojej anonymity a dokázali sa už aj  na obraz podpísať. Situácia vyeskalovala na prelome 19. a 20. storočia príchodom  konceptuálneho umenia, kedy sa umenie odpútalo od zaužívaných osnov a stalo sa umením  voľným. Umelec sa stal sám sebe pánom a nebol už viac závislý na mecenášoch a inštitúciách.

Čo všetko môže byť umenie? Je nejaká definícia umenia?

Možno sa to javí ako triviálna otázka, ale nie je jednoduché na ňu zodpovedať. Každá doba a  epocha mala iný pohľad na umenie a inak ho definovala. Čo bolo v minulosti jednoduché, sa v  súčasnosti skomplikovalo; umenie v dnešnej postmodernej dobe môže byť prakticky čokoľvek. Avšak, možno nám postačí odpoveď, že kvalitné umenie je to, čo vidíme v overených galériách a  to, o čom hovoria a píšu odborníci na umenie.

Umenie a gýč sa zásadne líšia v obsahu a funkcii. Umenie často znepokojuje a kladie divákovi otázky, zatiaľ čo gýč má za cieľ navodiť pocit idyly, uspokojuje a nekladie otázky.

Dá sa povedať, kde je hranica medzi umením a gýčom?

Slovo gýč sa vraj objavilo v 19. storoči v strednej Európe, keď ho kritici používali na označenie  nevkusných predmetov. Základ je rozoznať umenie na jednej strane a gýč na strane druhej.  Nemusia to byť nutne ľúbiví anjelikovia, obrazy zapadajúceho slnka alebo niečo podobné. Pri pohľade na gýč máme presne určené, čo budeme cítiť. Nič sa k nemu nedá doplniť. Je ľúbivý,  neexperimentuje, neobohacuje človeka. Niekto by mohol namietať, že dokonca aj kvalitné umenie  je niekedy gýč. Áno, je to pravda, ale so zámerom poukázať na niečo podstatnejšie, ako napr.  kapitalizmus, nadspotrebu alebo konzumerizmus. Umenie a gýč sa zásadne líšia v obsahu a  funkcii. Umenie často znepokojuje a kladie divákovi otázky, zatiaľ čo gýč má za cieľ navodiť pocit  idyly, uspokojuje a nekladie otázky.

Prečo je umenie drahé? V nákupnom centre si môžem kúpiť pekné veci, ktoré sú lacné. Stojí umenie za tie peniaze?

Z môjho pohľadu, ak je niečo jedinečné a je to originálne, tak to má väčšiu hodnotu ako niečo  masovo vyrábané, všedné. Umelci v priebehu histórie boli za svojho života často nedocenení  géniovia, ktorých práca sa docenila až po ich smrti. Boli to originálne revolučné myšlienky, ktorým  venovali svoje životy; napríklad, ak hovoríme aj o impresionizme alebo postimpresionizme.  Zároveň treba dodať, že na to, aby sa umenie predávalo, treba ľudí, ktorí na to majú. Ak kultúra  upadá napr. v dôsledku prebiehajúcej vojny, nefunguje ani umelecký trh. Je to prirodzená rovnica  overená históriou.

Umenie pre umenie alebo musí byť vždy úžitok z umenia? Nie je umenie na okrasu zbytočný luxus?

Podľa Lyotarda a jeho teórie postmodernej doby je umenie vyjadrenie nezobraziteľného napr.  nekonečna, strachu alebo Boha. Je dosť podstatné ako si zadefinujeme umenie. Je dôležité  rozlišovať aj umenie voľné, napr. konceptuálne dielo a umenie úžitkové ako napr design vázy  alebo lampy.

Umelec Paul Klee raz povedal zaujímavú vec: „Umenie neodráža viditeľné, ale zviditeľňuje.“  Umenie nám preto dáva niečo viac, než ako by sme sa na danú vec pozerali my sami. Dáva nám  novotu, sviežosť, nové kontexty. Na záver dám protiotázku: je naša prekrásna planéta Zem zbytočný luxus? Dalo by sa povedať, že Pán Boh stvoril až zbytočne krásny svet. Krása a  tvorivosť je vtlačená do stvorenstva okolo nás.

Umenie ako ideologický nástroj. Je to ešte umenie alebo znásilnenie umenia?

Umenie má byť otvoreným pojmom, aby sa nebránilo kreativite. Zo svojej najvnútornejšej povahy  by nemalo byť umenie znásilnené nejakou ideológiou, napríklad ako v socializme socialistickým  realizmom. Treba však podotknúť, že prevládajú aj názory o tom, že nezávislé umenie neexistuje.

Čo pre teba znamená umenie? Čo viera?

Umenie a tvorivá činnosť je pre mňa jedna z tých vecí v živote, pri ktorých sa cítim, že žijem. Viera  je pre mňa osobne jediná cesta, ako skutočne spoznať a prijať, kým je Pán Boh a čo v Ňom  mám.

Je Boh umelec?

Jedno z Božích mien je aj Stvoriteľ. Tvorenie je v Jeho samotnej podstate.

Niektoré smery v kresťanstve, zvlášť protestantské, sú voči umeniu veľmi zdržanlivé. Ide teda  viera a umenie dokopy?  

Pre dostačujúcu odpoveď potrebujeme komplexnejšie vysvetlenie, ktoré súvisí s historickým  vývojom cirkvi. Západná latinská cirkev ťažila z antiky; do veľkej miery sa ňou inšpirovala. V antike  považovali Gréci umenie za niečo krásne, dokonalé; západná cirkev to po Grékoch prebrala.  Niektoré protestantské denominácie a reformovaní teológovia si všimli viaceré nezdravé prvky v  tomto umení, ktoré akoby odvádzali človeka od Krista. Práve preto protestantské denominácie  vyhodnotili tieto prvky umenia ako niečo, čo odvádza veriaceho človeka od Boha. Chrámy boli  prezdobené, plné umenia, zlata, lesku, ale vnútorne, obsahovo boli prázdne. Erazmus  Rotterdamský, pred-reformátor katolíckej cirkvi, požadoval vyhodenie takých prvkov z chrámov,  pretože odpútavajú od viery v Boha. Avšak, niektoré protestantské denominácie vtedajšej cirkvi to  vyhrotili do druhého extrému a doteraz si hľadáme vzťah k umeniu. Dnes vieme, že umenie nie je  nič zlé, je to ako s jeho jednotlivými oblasťami; ako hudba, kinematografia, atď. Ak vie umenie  dostať človeka o krok bližšie k jeho Stvoriteľovi, tak prečo tento nástroj nepoužiť?

Dá sa povedať, čo by bol pre kresťana – umelca správny prístup k umeniu?

Pozerať sa na umenie cez optiku pravdy a evanjelia. Nevytvárať vlastné pravdy, ktoré protirečia  evanjeliu.

Ja ako veriaci človek, konzument umenia, je nejaká rada, ako k umeniu pristupovať?

Božie slovo nám napovedá: „Všetko skúmajte a dobrého sa držte.“

Vnímanie umenia je značne subjektívne. Dá sa určiť nejaká hranica, kedy je umenie hriechom a kedy sväté?  

Je to dobrá otázka a môžeme si ju položiť aj pri akejkoľvek inej téme. Kedy je napr. jedenie  hriechom? Vtedy, keď sa stáva obžerstvom. Ešte sa nenarodil človek, ktorý by nerobil chyby a aj  úprimne veriaci človek stále hreší. Avšak, hrešiť úmyselne je naozajstný problém, nech je to akákoľvek oblasť nášho života. Slovo sväté znamená oddelené pre Boha. Nie v zmysle žijúce  mimo svet, ale vo svete; a tam prinášajúce nádej.

Niektoré kresťanské smery sú veľmi zdržanlivé voči, nazvime to, sekulárnemu umeniu. Nakoľko si kresťan môže užívať svetské umenie? Dá sa to vôbec oddeliť?

Som človek, ktorého často inšpiruje sekulárne umenie tvorené ľuďmi, ktorých stvoril Boh a aj tieto  talenty do nich vložil On sám. Opäť sa dostávam ku biblickým myšlienkam: „Všetko skúmajte a  dobrého sa držte“; alebo: „Nie to, čo vchádza do človeka ho poškvrnuje, ale to, čo z neho  vychádza.“

Čo by sme ako kresťania nemali robiť vo vzťahu k umeniu? 

Nemali by sme svoje úsilie ako kresťania vkladať len do obsahu, ale aj do toho, ako veci vyzerajú a  čo komunikujú; teda venovať sa aj forme, no samozrejme, ostávať pravdivý.

Aký je význam umenia všeobecne? 

Umenie má funkciu komunikovať. To znamená, že ak používame umenie nesprávnym spôsobom,  ľudia okolo nás môžu byť z takej komunikácie zmätení, dokonca si dovolím povedať, že aj  odradení.

Vieme bez umenia žiť? Je umenie dôležité? 

Je to podobné, ako sa pýtať, či by sme dokázali žiť bez farieb. Áno, dokázali, ale náš život by bol  ochudobnený. Dokonca niektoré živočíchy, ktoré sa orientujú podľa farieb, by mali dosť veľký problém. Dokázal by som poukázať aj na to, kedy dobre vyzerajúci leták v škole, ktorý pozýval na  istý anglický konverzačný tábor, zapríčinil, že jedno dievča sa kvôli peknej grafike rozhodlo  prihlásiť na tábor, kde uverilo v Krista – a dodnes dokonca na týchto táboroch slúži. Otázka  neznie, či je umenie dôležité, ale to, či si ho Pán Boh vie použiť. Keďže viem, že si viackrát použil  aj mňa, tak som si istý, že umenie vie byť mocný nástroj.

Ako môže mať človek väčší úžitok z umenia? Ako si ho vychutnať? 

Mňa osobne fascinujú dejiny umenia. Každému človeku, ktorý by rád viac pochopil umenie, by  som odporučil si o umení viac prečítať. Prejsť si knihy, alebo pozrieť dokumenty od praveku cez  umenie na prelome 19. a 20. storočia až po súčasnosť. Ja som mal skvelú príležitosť sa o umení  viac dozvedieť na strednej a vysokej umeleckej škole. Veľmi ma bavilo štúdium dejín výtvarného  umenia pred štátnou záverečnou skúškou. V neposlednom rade by som odporučil zájsť na nejakú  dobrú výstavu, ktorá má dobré ohlasy a recenzie.

ilustračné foto: jenna-s-zYd6udlmidk-unsplash

Tento článok pôvodne uverejnený na portáli denníka Postoj tu: Nestvoril Boh až zbytočne krásny svet?