K slovu sa dostávajú aj rôzne náboženské pseudoteórie či zjednodušujúce odpovede. *V skutočnosti nepomáhajú, ale vnášajú ešte väčší zmätok do aj tak zmätenej situácie. Niektoré sú vyslovene škodlivé a prinášajú deformovaný obraz Boha. Zlá teológia môže byť nebezpečná nielen pre duševné ale i telesné zdravie človeka.

 

Nasledovné je napísané z pohľadu praktizujúceho kresťana. Keby som bol agnostik alebo ateista, určite by som sa s týmito otázkami vysporiadal iným spôsobom.

Môžeme sa stretnúť s názormi, že súčasná pandémia zapríčinená koronavírusom SARS-CoV-2  je znakom konca sveta. Môžu sa odvolávať napr. na Ježišove slová zaznamenané v evanjeliu podľa Matúša, kapitole 24., verš (veta) 7:  Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a mor a miestami zemetrasenia.

 

Je potrebné byť veľmi opatrný pri akomkoľvek aplikovaní slov Biblie priamo do akejkoľvek situácie. Ako kresťan verím, že Boh „hovorí“ k človeku aj skrze sväté Písmo. To však neznamená, že akýkoľvek nápad, ktorý skrsne v zbožnej mysli, je správny. Ježišovo proroctvo o tzv. znameniach konca je natoľko všeobecné, že sa dá aplikovať ako na javy súčasné, tak aj na mnohé javy v minulosti či budúcnosti.

 

Vari mor, ktorý sužoval Európu na začiatku novoveku nebol doslova tiež morom spomínaným v evanjeliu? A čo španielska chrípka, ktorá skosila v na začiatku 20. storočia milióny ľudí? V porovnaní s týmito príkladmi sme na tom v súčasnosti (zatiaľ)  stále veľmi dobre. Tým nechcem zľahčovať súčasnú pandémiu. Napokon, stále sa len dohadujeme, nakoľko táto choroba ovplyvní v globálnom meradle náš život. Je možné, že svet, ako sme ho poznali doteraz, skončí, a podobne, ako sa mnohé veci zmenili teroristickým útokom na Dvojičky v NY v r. 2011, podobne aj tento koronavírus môže priniesť ďalekosiahle zmeny v našom živote.

 

Z pohľadu dejín však súčasná apokalypsa nie je väčšia ako viaceré podobné udalosti v minulosti. Čo je nové, že môže naozaj doslova zasiahnuť každý kontinent a každú krajinu.

 

Ako kresťan však hneď jedným dychom aj poviem, že kresťania, ktorí brali Boha skutočne vážne, v každom čase očakávali, že koniec vekov je blízko. A preto vyzývali k bdelosti a duchovnej ostražitosti. Áno, aj táto choroba nám pripomína našu krehkosť, zraniteľnosť a to, že mnohé veci v živote nemáme vo svojich rukách, ako si veľmi ľahko dokážeme namýšľať. Preto zároveň poviem, áno, verím, že čas konca sa blíži, ale v prorockých tvrdeniach by som bol opatrný.

 

Hneď v tej istej kapitole, len o niečo neskôr, v 36 verši (vete), zaznejú z úst Ježiša slová:  No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. Teda aj sám Ježiš varuje pred nejakými konkrétnymi predpoveďami, ktoré si ani On počas svojho pozemského pôsobenia netrúfal dávať.

 

V súvislosti so šíriacou sa epidémiou sa začal cez sociáne siete širiť žalm 91 ako povzbudenie pre kresťanov. Najprv som to privítal s potešením. Žalmy, ktoré sa nachádzajú zhruba v strede Biblie, sú mojou obľúbenou knihou modlitieb a piesní.  Rád sa k nim opakovane vo svojom živote vraciam. Nachádzam v nich povzbudenie a usmernenie pre svoj život.

 

Ale niečo ma pri zdieľaní tohto žalmu na sociálnych sieťach znepokojilo a zarazilo. Akosi som nedokázal tento žalm v súčasnej situácii zdieľať s rovnakým nadšením, ako to robili mnohí moji bratia a sestry vo viere. Konkrétne ide o nasledovné slová:   Lebo On vytrhne ťa z pasce lovca, od zhubného moru. (Žalm 91:3). A v podobnom duchu sú aj slová neskôr:  Nočného postrachu nemusíš sa báť, ani strely, ktorá lieta vo dne,  ani moru, čo sa vlečie v mrákote, ani nákazy, čo napoludnie pustoší. Nech ich padne tisíc po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, k tebe sa to nepriblíži. …   nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. (Žalm 91:5-7,10)

 

Nie je to prejavom nesprávnej predstavy, že keď stojím na tej správnej strane ako veriaci človek (na rozdiel od tých, čo neveria), tak sa mi nič nemôže stať? Je toto správna predstava?  Naozaj sú kresťania nejako zvláštne privilegovaní a tí ostatní majú smolu?

 

Táto predstava nezodpovedá pravde. Je ozvenou tzv. teológie prosperity, ale nie je zakorenená ani v Biblii ani v historických reáliách. Kresťania v dejinách trpeli a zomierali podobne ako ktokoľvek iní. Áno, máme svedectvá aj o zázrakoch a ako kresťan tiež verím v zázraky. Zároveň sa snažím nevyberať si z Biblie len to, čo sa mi hodí. Ani Ježiš neuzdravil všetkých chorých svojej doby. Podobne ani apoštoli. Dokonca aj apoštol Pavel radí svojmu žiakovi a priateľovi Timoteovi, aby na svoje žalúdočné problémy užíval trochu vína  (1 Tim 5:23). Túto radu z Biblie by si iste ľahko osvojili aj mnohí nekresťania ?.

 

Kresťania zomierali aj v stredoveku na mor, zomierali v 20. st. na španielsku chrípku, zomierajú na rôzne choroby dnes, trpia v prírodných katastrofách, zomierajú vo vojnách, pri automobilových nehodách, atď… Ježiš hovorí, že to isté slnko svieti a ten istý dážď padá rovnako na zlých a dobrých, spravodlivých i nespravodlivých (Mt 5:45).

 

Vráťme sa ešte krátko k žalmu 91. Zaujímavý je verš 11 a 12:  Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ponesú ťa, aby si si nohy neudrel o kameň. V evanjeliách čítame (Mt 4:6 a Lk 4:11), že presne tieto slová použil diabol, keď pokúšal Ježiša na púšti. Diabol citoval žalm, a predsa to Ježiš odmietol, ako nesprávnu interpretáciu. To neznamená, že by žalm bol falošný. Len spôsob, akým ho diabol použil, falošný bol. Ježiš rozpoznal, že toto nie je tá situácia, kde by bolo správne tento žalm takto aplikovať. Napokon, Ježiš neprišiel, aby si tu žil v bavlnke, ale presne opačne. On prišiel trpieť a zomrieť… Takže žalm 91 je iste krásny a hodnotný, ale pozor, neaplikujme ho neadekvátne na svoj život, akoby bol prísľubom bezproblémového života. Interpretujme ho v kontexte celého posolstva Biblie.

Boh trestá ľudí za ich bezbožnosť. Tu už máme hneď niekoľko problémov. Ak je pravda, že kresťania sa tiež môžu nakaziť koronavírusom spôsobujúcim COVID-19 rovnako ako moslim, budhista, agnostik či ateista, potom prečo majú trpieť spolu s nimi? Kresťania sú predsa „na tej správnej strane“, oni sú tí zbožní.

 

Idea Božieho trestu sa spája s istou nesprávnou predstavou, ktorá sa tiahne s ľudstvom od nepamäti. Táto predstava spočíva v tom, že ak sa máme dobre, tak Boh je s nami spokojný, ale ak sa máme zle, tak nás iste za niečo tresce. Áno, v Biblii môžeme nájsť aj takúto kauzalitu medzi zbožnosťou a prosperitou, ale nie je to všeobecne platný princíp. Jeho desivým nepochopením je pozeranie sa na trpiacich ako na tých, ktorí si za to môžu sami svojimi hriechmi. A tu sme už len krôčik od fatalizmu, karmizmu a kastovníctva, ktoré poznáme napr. z hinduizmu.

 

Otázkou vzťahu utrpenia a zbožnosti sa zaoberá napr. starozmluvná kniha Jób. Podobnú otázku dostal aj Ježiš, keď stretol pri jednej príležitosti človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Dostal vtedy otázku:  Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil? (J 9:2) Ježiš odmietal takúto teológiu a svojou odpoveďou reagoval jednoznačne:  Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom (tamtiež, 3. verš.).

 

Ako kresťan hneď poviem, že Boh môže trestať. Ale my nie sme tí, ktorí by sme to mali posudzovať. Toho slepého vtedy Ježiš uzdravil. Aj my sa môžeme modliť za druhých, za ich zdravie. Niektorí možno aj budú uzdravení a možno aj zázračne. To ako kresťan vôbec nevylučujem. Ale varujem pred akýmikoľvek skratkami, ktoré môžu viesť ku skratom.

Máme dobré dôvody veriť v Boha. Ale tie dôvody nespočívajú v strachu z konca sveta. Ani v strachu pred Božím trestom. A nespočívajú ani vo falošnej nádeji na protekciu u Boha, ak sa prezentujem svojou zbožnosťou.

 

Dôvody pre vieru v Boha môžeme nájsť vo filozofii, v dejinách, v poznaní prírody. Mnohí kresťania hovoria aj o dôvodoch pri svojom „osobnom stretnutí s Bohom“ (nech si už pod tým predstavíme čokoľvek).

 

Chcem tu zdôrazniť jeden dôvod. Nachádzame ho v príbehu Ježiša Krista. Všetky náboženstvá, filozofie a ideológie hovoria o tom, čo by sme mali urobiť, aby sme zlepšili seba či tento svet. A nájdeme tam mnoho skvelých myšlienok. Avšak jedine kresťanstvo hovorí o tom, čo urobil Boh pre to, aby zlepšil nás a tento svet. Máme mnoho ciest na výber, aby sme sa škriabali po rebríku „tam hore“ k nejakému ideálu. Ale jedine príbeh Ježiša Krista hovorí o tom, ako Boh zostúpil do nášho neideálneho sveta.