Vyberte stranu

Dáva Boh zmysel?

8. marca 2022

Dáva zmysel veriť v Boha? Dáva zmysel životu človeka práve viera v Boha? Túto otázku môžeme položiť rôznym spôsobom. Môže to byť otázka čisto intelektuálna ale aj otázka veľmi osobná. Keller nevynecháva ani jeden rozmer pri hľadaní odpovede na tieto otázky v knihe Dáva Boh zmysel? (Making Sense of God).

Kultúra tzv. západu je silne poznačená skepticizmom. Veríme v historický pokrok, svoje presvedčenia dokladáme vedeckými a empirickými dôkazmi. Zároveň sme hnaní silnými emóciami. Uprostred takejto kultúry sa javí byť náboženská viera už dávno prekonaná a neaktuálna pre našu dobu.

Keller sa vo svojej knihe nenechá zatlačiť do defenzívy tým, že by sa pokúšal obhajovať posledné pomyselné bašty kresťanskej viery. On si dovoľuje provokatívne tvrdiť, že kresťanstvo je dnes  relevantnejšie ako kedykoľvek predtým. Človek nedokáže žiť  bez zmyslu, uspokojenia, slobody, identity, spravodlivosti a nádeje. Kresťanstvo nám pre naplnenie týchto potrieb poskytuje zdroje, ktoré  nemajú obdobu. Tieto kresťanské zdroje sú nielen intelektuálne konzistentné, ale aj emocionálne uspokojivé. Navyše, dávajú človeku širšiu perspektívu pre osobnú nádej ako aj etické konanie.

Škoda, že som skôr nevedel, že existuje takýto typ náboženského presvedčenia a takýto spôsob premýšľania o viere.

Kniha je vhodná pre premýšľajúceho kresťana, ktorý v nej nájde rozumné odpovede na námietky skeptikov ako aj pre skeptika, ktorý sa nebojí racionálne prehodnotiť svoj vlastný svetonázor. Na knihe je cenné, že neargumentuje spôsobom „lebo Biblia hovorí”, ale často cituje myšlienky významných mysliteľov z celého svetonázorového spektra.

Keller nám ukazuje, že kresťanstvo nepatrí na smetisko dejín, pretože človek v ňom môže objaviť pre seba transformujúcu dobrú správu.

Nasledujúci úryvok z knihy (so súhlasom vydavateľa) poodhaľuje niečo z Kellerovho prístupu ako aj dôvody, prečo by mal človek dať ešte kresťanskej viere šancu.

„Kresťanským kazateľom na Manhattane som už skoro tridsať rokov.  Ľudia, ktorí žijú v meste, kde je môj domov, sú väčšinou neveriaci. Nie  sú ani len tým, čo sme zvykli nazývať „vianoční a veľkonoční“ kresťania.  Aby som to upresnil, väčšina z nich by o sebe vyhlásila, že sú  sekulárni alebo bez náboženského presvedčenia.

Noviny New York Times nedávno uverejnili článok o diskusných  stretnutiach, ktoré sa každý týždeň konajú v našom zbore a sú pre ľudí,  ktorí sú skeptickí v tom, že existuje Boh alebo akákoľvek nadprirodzená  realita.

Po uverejnení článku sa o ňom diskutovalo na niekoľkých internetových  fórach. Mnohí sa tomuto úsiliu posmievali. Jeden z komentujúcich  povedal, že kresťanstvo nedáva žiadny zmysel v reálnom, prirodzenom  svete, v ktorom žijeme a nemá žiadny [racionálny] prínos. Mnohí  namietali, že sekularizmus nie je súhrnom názorov, ktoré by sa mohli  porovnávať s inými systémami. Naopak, vraveli, že je to jednoducho  rozumné vyhodnotenie prirodzenosti vecí, ktoré sa zakladá na čisto  racionálnom posudzovaní sveta. Vraveli, že pobožní ľudia sa pokúšajú  nanútiť svoju vieru ostatným a keď sekulárni ľudia predkladajú svoje  argumenty, tak jednoducho podávajú fakty a ľudia, ktorí s nimi  nesúhlasia, zatvárajú oči pred týmito skutočnosťami. Niekto povedal, že  jediný spôsob, ako byť kresťanom, je považovať rozprávky z Biblie za  skutočné a zatvárať oči pred všetkými dôkazmi a zdravým rozumom.

Účastníci na inom fóre nevedeli pochopiť, prečo by sekulárny skeptik  vôbec prišiel na takéto stretnutie. Jeden muž sa neveriacky pýtal:  „Myslia si, že ľudia bez náboženského vyznania v Amerike nikdy nepočuli  ,dobrú správu ̒? Myslia si, že sekulárni ľudia prídu na to stretnutie,  popočúvajú a spýtajú sa, prečo im o tom nikto nepovedal?“ Iný napísal:  „Ľudia sú ,bez‘ (náboženského presvedčenia) nie preto, že by sa nikdy  nestretli s náboženstvom – sú ,bez‘, práve preto, že sa s ním stretli.“

Za tie roky som sa nespočetnekrát zúčastnil takýchto diskusií a predpoklady ich kritikov sú do veľkej miery nesprávne. Veriaci v Boha  rovnako ako aj neveriaci dospejú k svojmu stanovisku skrze kombináciu  skúseností, viery, uvažovania a intuície. Skeptici mi na týchto  stretnutiach bežne hovoria: „Škoda, že som skôr nevedel, že existuje  takýto typ náboženského presvedčenia a takýto spôsob premýšľania o  viere. Neznamená to, že teraz už budem veriť, ale nikdy predtým mi nikto  neponúkol toľko podnetov na premýšľanie o týchto otázkach.“

Materiál v tejto knihe ponúka rovnaké podnety na premýšľanie  čitateľom, najmä tým najskeptickejším, ktorí si myslia, že ,dobrej  správe‘ chýba kultúrna relevantnosť. Budeme porovnávať názory a nároky  kresťanstva s názormi a nárokmi sekulárneho pohľadu a klásť si otázky,  ktoré z nich dávajú väčší zmysel v zložitosti sveta a živote človeka.“

Timothy Keller má aj prívlastok „C. S. Lewis našej doby” a jeho  knihy čítajú ľudia po celom svete bez ohľadu na svoj svetonázor. Pred odchodom do dôchodku pracoval ako pastor  Redeemer Presbyterian Church na Manhattane a je  známy  svojím jedinečným náhľadom na náboženstvo a kultúru. Vo svojich kázňach, prednáškach i knihách vyjadruje svoje porozumenie pre skepsu a vyrovnáva sa poctivo aj s náročnými otázkami, ktoré si ľudia o živote kladú.

Prednosťou aj tejto Kellerovej knihy je, že ju človek môže prečítať od začiatku do konca a sledovať tak logický postup argumentácie Kellera. Môže však v nej aj skákať z kapitoly na kapitolu podľa toho, ktorá téma ho zaujíma.

Viac o knihe Dáva Boh zmysel? TU.

K tejto knihe existuje aj študijný plán v aplikácii YouVersion

O aplikácii YouVersion viac píšeme v článku Biblia v mobile dosiahla historický míľnik TU.

Ak vás zaujíma téma existencie zla, bolesti a utrpenia, TU je odkaz na článok, ktorý recenzuje ďalšiu Kellerovu knihu Bolesť a utrpenie.

____________________________________________

ilustračné foto:
Greg Rakozy, Unsplash
Jakub Lenárt, EVS
Úryvok z knihy so súhlasom vydavateľa.

Mgr. Ondrej Kolárovský

Komunikátor, riaditeľ projektu idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.