Ako zvládnuť svoje emócie v mimoriadnej situácii?
24. marca 2022
Unavení, možno až vyčerpaní pandémiou Covid-u 19, čelíme ďalšej výzve. A nie tak hocijakej. Je ňou niečo, čo podľa mnohých z nás do 21. storočia nepatrí. Vojna. Za našou východnou hranicou. Krutá a nevyprovokovaná.
Máme veľa otázok: Prečo? Čo s tým? Pociťujeme strach, úzkosť, obavy, beznádej. Určite je v poriadku, ak pociťujeme rôzne emócie. Je to prirodzená reakcia na neštandardnú situáciu.
→ V prvom rade je dôležité nevyhýbať sa týmto pocitom. Je potrebné ich prijať. Pozorovať seba. Naše prežívanie nám vie totiž toho veľa povedať. Nemusíme všetkému rozumieť. Ak nám nedávajú určité reakcie zmysel, nebojme sa požiadať o pomoc. Priateľskú alebo odbornú. Nezostávajme sami. V žiadnom prípade neodsudzujme seba ani iných.
→ Ak nevieme ako reagovať na prežívanie druhého, nebojme sa mu to povedať. Ľudsky. Napríklad: „Vidím v tvojich očiach slzy, hnev, trasieš sa. Pokúsim sa byť v tom s tebou, aj keď to neviem vyriešiť“. Častokrát ľudia okolo nás nepotrebujú naše „vysvetľujúce“ slová. Potrebujú objať, potrebujú vypočuť – to má v takej situácii najväčší význam. V rovnakom duchu píše aj apoštol Pavol: „…plačte s plačúcimi.“ (R 12:15b) Prejavme si navzájom súcit a podporu.
→ Ďalšou dôležitou vecou je obmedziť sledovanie správ na minimum, napríklad raz za dva, tri dni. Nebojte sa, nič dôležité nám neujde. Situácia sa nezmení. My nie sme tí, ktorí to „riadia“. Venujme svoj čas svojim záľubám, blízkym, priateľom, vnímajme okolitú krásu, prítomný čas.
→ Ak sme presvedčení o tom, že niečo predsa len musíme spraviť, tak sa zapojme. Pomáhajme druhým s konkrétnou vecou – ako dobrovoľníci. Opäť platí – menej je viac. Každý z nás má rôzne dary. Každý má svoje miesto – skúmajme ho.
→ Nezabúdajme byť vďační. V ťažkých časoch sa nám veľmi ľahko môže stať, že reptaniu vyhradíme príliš veľa priestoru, čím sami seba viac zneistíme. Rozšírme svoj obzor pozornosti. Zamyslime sa, za čo alebo koho sme vďační. Každý zaiste môže nájsť vo svojom živote nejaký dôvod na vďačnosť.
→ Veriaci ľudia majú navyše ďalší podporný nástroj pre svoj život. Veria, že sú súčasťou príbehu, ktorý ich presahuje. Ich život je zakotvený vo viere cez praktizovanie čítania Biblie a vyslovovania pravidelnej modlitby. Aj uprostred bolesti a nezodpovedaných otázok, nachádzajú v Ježišovi Kristovi najosobnejšie vysvetlenie na bolesť a utrpenie. Práve osobná viera a dôvera v Ježiša Krista dáva ich životu i smrti perspektívu, ktorá presahuje pozemský život (J 11:25-26).
Foto: Uday Mittal, Unsplash
Tip na podobný článok: Ako žiť dobrý život počas pandémie?
Pracuje ako psychológ v Dome tretieho veku v Bratislave. Je to najväčšie zariadenie sociálnych služieb v Bratislave, kde sú klienti vo veku 64 až 100 rokov. Jej práca zahŕňa nielen starostlivosť o samotných klientov, ale aj ich rodinných príslušníkov či známych.