Vyberte stranu

Sú náboženstvá o tom istom bohu?

1. marca 2019

Vo filme Gándhí1 hlavný hrdina hovorí: „Som moslimom, hinduistom, kresťanom i židom…“2 Hinduista Gándhí akoby týmto výrokom prekračoval hranice svojho náboženstva. Ukazuje smer, akým by sa premýšľanie o náboženstve mohlo uberať. Vystiera ruku k ostatným a prekonáva hlboké náboženské konflikty. Takýto prístup kladne rezonuje v dnešnej spoločnosti a Gándhí sa tak javí ako prorok budúceho veku.

Kresťanstvo, islam a hinduizmus reprezentujú tri najpočetnejšie náboženstvá na svete. K judaizmu sa síce hlási v porovnaní s nimi málo nasledovníkov, ale tiež sa radí medzi svetové náboženstvá práve preto, lebo z neho vychádzajú ako kresťanstvo, tak i islam ako aj niektoré ďalšie, menej významné, náboženské skupiny.

30. januára t. r. ubehlo 71 rokov od Gándhího smrti, kedy tento bojovník za nezávislosť Indie a duchovný otec moderného indického štátu zahynul rukou atentátnika – hinduistického radikála. Zároveň 2. októbra 2019 bude 150. výročie jeho narodenia.

Gándhí poznal okrem hinduizmu aj islam a židokresťanskú náboženskú tradíciu3. Vtedajšia India bola nielen mnohonárodnostným ale i mnoho náboženským štátom. Súčasťou vtedajšej Indie boli rozsiahle územia súčasného Pakistanu, kde žili prevažne moslimovia. Kresťanstvo v Indii nereprezentovala len britská koloniálna správa ale aj vlastná kresťanská tradícia, podľa ktorej doniesol evanjelium do Indie Tomáš, jeden z dvanástich, a dodnes nájdeme v Indii kresťanov, ktorí sa hlásia k tomášovskej tradícii viery.4

Z hľadiska Gándhího politických cieľov má tento výrok hlboký zmysel. Reflektuje jeho celoživotný nenásilný boj za nezávislosť Indie spod európskej (kresťanskej) koloniálnej mocnosti – Veľkej Británie a zároveň hľadanie spôsobu mierumilovného spolunažívania medzi jednotlivými náboženskými skupinami v krajine. Gándhí ťažko niesol konflikty medzi najmä moslimami a hinduistami a celý život sa ich snažil zmieriť (neúspešne). India sa zmietala vo vnútorných zápasoch a konfliktoch medzi hinduistami a moslimami (Nakoniec sa India rozdelila na Pakistan a Hindustan).

Tento výrok je viac politickou deklaráciou ako uceleným teologickým pohľadom. V situácii národnooslobodzovacieho boja má veľkú politickú logiku. Z teologického hľadiska však ide o zavádzajúcu myšlienku. Rozdiely medzi jednotlivými náboženstvami sú totiž principiálne. Človek, aj keby chcel, nemôže byť súčasne skutočným hinduistom, moslimom, kresťanom či židom. Ak ide skutočne o Gándhího autentický výrok, potvrdzuje ním len to, že je skutočne dobrým hinduistom, ale určite nie kresťanom ani moslimom.

Gándhí, ako umiernený hinduista, nemal teologický problém vysloviť takúto myšlienku. Hinduistický panteizmus vychádza z presvedčenia, že všetko je vo svojej podstate božské. Hmota má rovnakú duchovnú podstatu ako ktorýkoľvek boh, ktorých je v hinduizme niekoľko miliónov. Ale ich počet vôbec nie je dôležitý, pretože v konečnom dôsledku ide stále o tú istú duchovnú podstatu. Hinduistický panteizmus vie byť veľmi plastický a prijať za svoje rôznorodé náboženské predstavy za predpokladu, že sú všetky chápané na pozadí panteistického monizmu.5 Hoci tento výrok znie dobre, rozumne a tolerantne, z teologického hľadiska je nezmyslom.

V čom sa zásadne odlišuje kresťanstvo od ostatných náboženstiev, je pohľad na Ježiša.

Judaizmus, kresťanstvo a islam, ktoré sú tiež spomenuté v tomto výroku, na rozdiel od hinduizmu, sú všetky monoteistické. Tieto monoteistické náboženstvá (viera výlučne v jedného boha) sa od hinduistického panteizmu (božské je všetko, čo jestvuje) či jeho polyteistických prejavov (viera v mnohých bohov) odlišujú prísnym odlíšením Stvoriteľa od stvorenstva. Monoteizmus (viera v boha ako osobu) a panteizmus (viera v neosobnú božskú podstatu všetkého) sú nezlučiteľné predstavy.

Judaizmus, kresťanstvo a islam majú na jednej strane oproti hinduizmu viac spoločného, veď všetky vychádzajú z judaizmu, predsa sú však aj medzi nimi zásadné rozdiely.

V čom sa zásadne odlišuje kresťanstvo od ostatných náboženstiev, je pohľad na Ježiša Krista. Vznik a základ kresťanskej viery sa odvíja od Ježiša Krista. Preto kresťanské chápanie Boha je závislé priamo od Ježiša6.

Klasickým príkladom nemožnosti harmonizovať do dôsledkov iné náboženstvá s kresťanstvom, je výrok Ježiša Krista: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.7 Ak chceme byť poctiví voči kresťanskej viere, nemôžeme tento výrok zľahčovať. Ježiš Kristus si nárokuje výlučnosť. Bez tohto nároku Ježiša stráca kresťanstvo zmysel.8 Tváriť sa, že tu ten nárok nie je, je lacné vyprázdňovanie kresťanskej viery. Nemusí sa nám to páčiť, ale s týmto Ježišovým nárokom sa musí vysporiadať každý sám za seba.

Jednoducho, náboženské predstavy len týchto niekoľkých náboženstiev sú natoľko odlišné, že nie sú kompatibilné. Francis Schaeffer to vyjadril celkom presne: „Je absurdné povedať, že všetky náboženstvá učia to isté, keď sa nezhodujú v základnom bode a to, aký je Boh.“9

1 30. januára t. r. ubehlo 71 rokov od smrti Mahátmá Gándhího, kedy tento bojovník za nezávislosť Indie a duchovný otec moderného indického štátu zahynul rukou atentátnika – hinduistického radikála. Zároveň 2. októbra 2019 bude 150. výročie jeho narodenia.

2Vo filme Gándhí (1982, Richard Attenborough, Columbia Pictures) “I am a Muslim, and a Hindu and a Christian, and a Jew…” Tento (podobný) výrok je pripisovaný Gándhímu aj v iných zdrojoch. (https://www.goodreads.com/quotes/361107-yes-i-am-i-am-also-a-muslim-a-christian) (https://www.thehindu.com/thehindu/mp/2002/09/30/stories/2002093001480300.htm)

3Študoval v Anglicku, istý čas žil v Južnej Afrike

4Kresťania sv. Tomáša (Mar Thoma Nazranis)

5 Podľa monizmu je skutočnosť jednotná a má jedinú podstatu. Jestvuje viacero druhov monizmov.

6 Kto mňa videl, videl Otca. Ján 14:9; Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. Ján 1:18

7Ján 14:6

8Jeho význam zostane len v rovine akejsi morálnej filozofie, ktorá sa však stáva nepotrebnou, pretože o morálke učia aj mnohé iné náboženstvá a filozofie.

9F.A.Schaeffer, The God Who Is There, str. 101, IVP, Trilogy, 1990

Mgr. Ondrej Kolárovský

Komunikátor, riaditeľ projektu idea-list. Pochádza z Bratislavy-Rače. Študoval teológiu na EBFUK v Bratislave, jeden semester aj na LTSP v USA. Pôsobil ako učiteľ, neskôr aj ako duchovný správca na ev. gymnáziu. Stál pri vzniku cirkevného zboru Košice – Terasa, cirkevnej škôlky, sociálno – misijného projektu Deti Afriky. Je šťastne ženatý a má 4 deti. Rád premýšľa o viere, živote a spoločnosti.